Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (20 – KONIEC)
Napísal(a) J. Bradáč
PÁR SLOV NA ZÁVER
Každé obdobie v živote ľudí je kus histórie, ktoré je potrebné zachovať pre ďalšie generácie. Ja som sa zameral na 20. storočie z toho dôvodu, že od roku 1939 do roku 2000, t. j. 61 rokov svojho života som tu prežil. Skúsenosti a udalosti, ktoré som získal, ma oprávňujú uložiť ich na papier. Využil som i skúsenosti starších spoluobčanov, s ktorými som žil alebo ktorí ešte žijú. Snažil som sa ich uviesť faktograficky, bez nejakých ideových zámerov. Je to skrátka môj osobný prehľad. Môžu sa vyskytnúť aj iné názory, čo plne rešpektujem. Život v obci je bohatý a rôznorodý, preto som možno niektoré skutočnosti nevedel zachytiť, alebo mám o nich málo poznatkov. Nebolo by účelné niečo dotvoriť vymyslenými údajmi.
Plní si svoje sny – Tajomstvá v literatúre IV.
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. stretnutie s Vierou Varšovou pod názvom „Pohľad na život zhora“. V stredu 20. októbra 2021 o 17:00 hod. sa bude konať pre verejnosť a v dopoludňajších hodinách nasledujúceho dňa sú pozvaní študenti. Podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a je hlavným partnerom projektu.
Viera Varšová je motivátorkou, mentorkou, vzťahovým koučom a psychosomatičkou. Je autorkou knihy „Ako som našla svoje druhé JA“. Má za sebou stovky charakterových numerologických osobnostných i vzťahových rozborov. Sprevádza ľudí na ceste, vysvetľuje ako lepšie zvládnuť náročné životné situácie, ako porozumieť sebe, iným, ako nastaviť svoj život, zdravie a vzťahy tak, aby fungovali.
Rimavská Sobota od praveku, cez stredovek a novovek až po 20. storočie
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
Vernisáž výstavy Rimavská Sobota 1271 – 2021 sa uskutoční 26. októbra 2021 o 15.00 hod. v Gemersko-malohontskom múzeu. Výstava predstaví 750 rokov existencie mesta Rimavská Sobota od praveku, cez stredovek a novovek až po 20. storočie. Kurátormi výstavy sú archeológ PhDr. Alexander Botoš a etnologička Mgr. Ľudmila Pulišová. Výstava bude sprístupnená do 31. marca 2022.
Výstava Rimavská Sobota 1271 – 2021 je sprístupnená pri príležitosti 750. výročia prvej upresňujúcej písomnej zmienky o sídle Rimavská Sobota, ktorá pochádza z roku 1271 a uvádza sa v tvare Rymoa Zumbota (Rimavská Sobota). Najstaršia zachovaná písomná zmienka o sídle Rimavská Sobota pochádza z roku 1268, kedy sa uvádza v tvare Zumbothel (Sobota, Sobotište).
Dnes začneme fotografiou, ktorú sme získali z medzištátneho futbalového zápasu, ktorý sa uskutočnil nedávno v Osijeku v Chorvátsku. Stretli sa tam slovenskí futbalisti s chorvátskymi v súboji o postup na Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2022 Katar. Medzi divákmi sme spoznali i skupinku fanúšikov so slovenskou vlajkou z Gemerskej Polomy. Zápas sa pre našich skončil nešťastne, pretože po výsledku 2:2 sme stratili šancu ďalej bojovať. Snáď nabudúce to našim lepšie vyjde. Ale naši diváci si zaslúžia uznanie za neustále povzbudzovanie, najmä v takom nečase. A teraz sa pozrime na jednotlivé výsledky futbalistov horného Gemera, ktoré dosiahli cez víkend na domácej pôde, či pôde svojich súperov.
Výsledky:
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal príspevok o terajšom ročníku 6. futbalovej ligy ObFZ Rožňava. V článku sa dozvedáme o zmenách v kádroch niektorých futbalových klubov, cieľoch a príprave FK Baník Drnava, rôznych štatistikách a aj prehľad najstarších hráčov v jednotlivých FK. Text dopĺňa fotografia.
Zmeny v kádroch niektorých mužstiev:
Tatran Betliar
Príchody oproti predošlej sezóne: M. Kováč, J. Čižmár, D. Gere, Ma. Gallo, Mi. Gallo, P. Lipták, Š. Mišina, R. Imre
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (5)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (10/50)
Donedávna sme Gombasek poznali len ako miesto peknej jaskyne v údolí Slanej pod Silickou planinou Slovenského krasu. Ako "Podzávoz" bol však i miestom Pavlínskeho kláštora, ktorého zakladateľom bol jeden z Bebekovského rodu. Prosperitu zažíval najmä v 15. storočí, ale šíriaca sa reformácia v 16. stor. zapríčinila jeho úpadok a zánik.
Zaujímavou historkou je, že v roku 1566 ho Juraj Bebek s vojakmi prepadol, dal mníchov vyzliecť z habitov a prinútil obliecť šaty pohanských mníchov... – to bola zábava! Aj tu vraj odznela hrozba-kliatba pre Juraja: "do roka a do dňa", a ten naozaj o rok zomrel.
Bibliobox, knihy a každodenná fantázia. Kde? No predsa aj v knižnici v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, vylepšuje služby vďaka finančnému príspevku KSK a svojim používateľom nainštalovala Bibliobox. Slávnostné uvedenie do prevádzky sa uskutoční v stredu 20.10.2021 o 10:00 hod. pred areálom knižnice.
„Knižnice, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, vďaka finančnému príspevku zriaďovateľa v týchto dňoch inštalujú v kraji Biblioboxy, špeciálne boxy na vrátenie kníh," povedala riaditeľka Iveta Kyselová a dodala: „Obmedzovanie služieb počas pandémie nás presvedčili, aby sme ešte viac skvalitňovali dostupnosť našich služieb pre širokú verejnosť. Čitatelia tak môže vrátiť knihy aj v čase, keď je knižnica zatvorená.“
Pozvánka na vzdelávacie aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry do Klenovca
Napísal(a) SZ
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote pozýva na vzdelávacie aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia:
1. Choreografická tvorba vo folklórnych kolektívoch, lektor doc. Mgr. art. Stanislav Marišler, ArtD., pedagóg VŠMU, v Kultúrnom dome v Klenovci, 16.10.2021 (sobota), od 16:00 hod. – Potrebné je priniesť si aj cvičný úbor a tanečnú obuv – OTP režim!
2. Chorovody na Slovensku, prezentácia publikácie Chorovody na Slovensku s autorkou Mgr. Katarínou Babčákovou z NOC, miesto: ZOOM, 18.10.2021 (pondelok), od 16:00 hod. Prihláseným zašleme prihlasovacie údaje na zoom.
Prihláste sa prosím mailom, alebo telefonicky na: , t. č. 0904875369.
DEDIČSTVO INŠPIRUJE – Výstava ľudovo-umeleckých výrobkov z Košického kraja
Napísal(a) A. Kleinova
Krajský Remeselnícky inkubátor predstaví to najlepšie z tvorby lokálnych výrobcov
Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, organizujú už druhú celokrajskú výstavu remeselných produktov z Košického kraja. To najlepšie z dielne Remeselníckeho inkubátora Gemer si budú môcť návštevníci pozrieť od 21. októbra v Dome remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach. Pre priaznivcov tradičného ľudového remesla bude v jeho priestoroch sprístupnených takmer 150 výrobkov klientov Remeselníckeho inkubátora. Päťdesiat najlepších remeselníkov z Košického kraja predstaví svoje výrobky z keramiky, paličkovanej čipky, kože, dreva, kovu, šúpolia, rohoviny, ale aj kraslice, šperky či domáce bio-produkty z ovocia a z medu.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného GEMERA (4)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného GEMERA. (7/50)
Vrátime sa do 14. storočia, kedy na našom území nastal rozvoj a každá dedina chcela mať kostol, ako miesto na stretávanie, miesto na vyznávanie svojho náboženstva a miesto, ktoré by malo pre ich duševný život obohatenie... Z ďalekého Talianska prišli majstri fresiek a s nimi i vyškolení remeselníci a zanechali v našej oblasti vyše 23 objektov s nádhernými nástennými maľbami. FRESKY – boli robené technikou "secco" t. j. na suchú omietku. Dnes na túto unikátnu a vyspelú stredovekú kultúru upozorňuje zriadená "Gotická cesta", po ktorej sa oplatí túlať a poznávať históriu. Mňa najviac fascinujú fresky v Koceľovciach a samotný kostolík "Všetkých svätých" v Henckovciach. Ten patrí k bohatému fondu vidieckych ranogotických kostolíkov, ktorých vznik súvisel s nemeckou kolonizáciou a od roku 2012 vďaka dobrovoľníkom i odborníkom je opravovaný a reštaurovaný.
Viac...
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (19)
Napísal(a) Ján Bradáč
OSOBNOSTI OBCE RAKOVNICA
Každá obec má vo svojej histórii ľudí a osobností, ktorí väčšou či menšou mierou sa pričinili o povznesenie a spopularizovanie rodnej obce. Svojou usilovnosťou a vzdelaním vynikli z bežného priemeru obyvateľstva. Chcem spomenúť a vyzdvihnúť osobnosti obce Rakovnica, ktorí po 2. svetovej vojne preslávili Rakovnicu a cez nich sa dostala do širšieho povedomia na Slovensku, možno aj do sveta. Je to moje faktografické vyznanie a história potvrdí, či je to pravda alebo nie.
Pozvánka na Zochovu divadelnú Revúcu, už 46. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla
Napísal(a) Mgr. K. Lendvorská
Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samoprávneho kraja v spolupráci s Mestským kultúrnym stredisko v Revúcej usporiada v MsKS Revúca v termíne 14. – 16. októbra 2021 v poradí už 46. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla.
Divákom a odbornej porote sa predstavia s piatimi súťažnými inscenáciami kolektívy z celého banskobystrického kraja. Súčasťou prehliadky je vernisáž výstavy Kataríny Molnárovej Dvadsať maľovaných rokov v priestoroch bývalého Prvého slovenského literárneho gymnázia – budúca LITERRA.
Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Realizáciu podujatia finančne podporili Národné osvetové centrum Bratislava (vyhlasovateľ súťaže) a Banskobystrický samosprávny kraj.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (3)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (4/50)
Povesti sú zväčša založené na konkrétnej lokalite a niekedy aj na osobách. Každý pri vyslovení mien "Rómeo a Júlia" vie, že ide o pútavý príbeh veľkej lásky. V našom Gemeri máme viacero takýchto dvojíc.
Jedna z nich je Mária Séči (Széchy) a František Vešeléni (Wesselényi). Krásavica, vnučka Alžbety Báthoričky, si vyslúžila meno "Muránska Venuša". Príbeh si zaslúži Vašu pozornosť. Svojím príspevkom na nádhernú povesť – skôr reálnu históriu, len upozorňujem ilustráciou povesti o tom, ako František liezol na Muránsky hrad za svojou milou, ako jej vypisoval listy s oslovovaním "crarissima a dulcissima"... aký bol ich život a aký osud...?
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravuje v mesiaci október pre študentov i verejnosť niekoľko podujatí. V pondelok 18. októbra 2021 sa stredoškoláci zúčastnia besedy s Petrom Jašekom, PhD., pracovníkom Ústavu pamäti národa, ktorý prítomným priblíži osobnosť Alexandra Dubčeka. Podujatie sa bude konať v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Pri príležitosti 100. výročia narodenia jednej z najvýznamnejších osobnosti novodobej histórie Slovenska – Alexandra Dubčeka, je v priestoroch knižnice výstava o demokratizačných snahách v Československu v roku 1968 a úlohe Alexandra Dubčeka v tomto procese.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.