Prvé víťazstvo štvrtoligového FK Krásnohorské Podhradie v tomto futbalovom ročníku
Napísal(a) MG od
Fanúšikovia i futbalisti štvrtoligového FK Krásnohorské Podhradie sa v dvanástom kole súťaže konečne dočkali prvého víťazstva v tomto ročníku. Stalo sa tak v sobotu 9. októbra 2021 na domácej pôde v súboji s AFK Topoľany, a to dokonca rozdielom triedy. Pričinili sa o to najmä hráči, ktorí sa zapísali do streleckej listiny, v ktorej bolo doteraz napísané iba jedno meno – Július Benedik. Teraz sa k nemu pripísali dve ďalšie mená: Tomáš Revúcky a Martin Ďuríček. Obidvaja súperovi strelili po dva góly a vylepšili tak aspoň trochu nepriaznivé skóre mužstva 6:45 a o jednu priečku vyššie poskočil i klub v tabuľke. Nie je to bohviečo, ale po dlhom čase v Krásnohorskom Podhradí nastala aspoň nejaká zmena.
D O S P E L Í
Knižnica je verejné miesto pre všetkých, miesto zážitkov a poznávania
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa.) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, slávi v tomto roku 70. výročie vzniku. V terajších priestoroch sa knižnica nachádza od roku 2003. Do budovy „pod jednu strechu“ sa tak presťahovali všetky oddelenia. Napriek rekonštrukcii je stále čo vynovovať a zveľaďovať. Veď, ak je knižnica pekne zariadená a dobre vybavená, môže uspokojiť najrôznejšie potreby návštevníkov, a to od tých najmenších až po seniorov.
Ak ste v poslednom období pozabudli na preukaz do knižnice, skončilo Vám členské alebo ste si ho ešte nestihli vybaviť, nevadí, všetko sa dá zrealizovať. Pozývame Vás do našich priestorov v rámci výpožičných hodín a ponúkame zľavu 1,- €.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (2/50)
Napísal(a) :S. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera
pod týmto názvom sme začali uverejňovať pred niekoľkými dňami so súhlasom autora Štefana Burča, nášho známeho výtvarníka z Rožňavy, 50 častí kreslených obrázkov. Spoločne sme sa s autorom dohodli, že ich uverejníme aj na našej webovej stránke Maj Gemer. Má to iba jediný cieľ, čo najjednoduchšie, ale pritom umelecky zaujímavo priblížiť históriu i povesti nielen obyvateľom Gemera, ale všetkým, čo sa takýmto spôsobom zaujímajú o históriu nášho vďačného regiónu. Ilustrovaná história teda
môže pokračovať ďalšou zaujímavou povesťou (2/50), a to z mestečka ROŽŇAVA nad riekou Slaná – jeden maďarský básnik ju prirovnal k dukátom v klobúku. Mestečko ležiace v kotline sa tiež pýši slávnou baníckou minulosťou. Ako toto mestečko k menu prišlo? Povesť spomína pastierika, ktorého kravička stratila zvonec. Šiel ho hľadať a našiel zlatú trojružu... na tom mieste jeho blízki kopali a naozaj našli zlato... a nielen to! To prilákalo ďalších a osade dali meno po ružiach ROSENAU (nem.) a neskôr Rozsnyó (maď.).
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (18)
Napísal(a) J. Bradáč
VEREJNÁ SPRÁVA A STAROSTOVIA
Obec Rekeňa v roku 1900 patrila pod rakúsko-uhorskú monarchiu. Obec v tom čase mala 85 domov a 470 obyvateľov. I keď obyvatelia boli Slováci, násilné pomaďarčovanie malo na nich vplyv. Už i z toho dôvodu, že v úradoch boli maďarskí úradníci a zápisnice boli vyhotovené v maďarskom jazyku. Na čele obce stál starosta obce s obecným zastupiteľstvom. Po boku starostu a obecného zastupiteľstva bol obecný sluha, ktorý doručoval poštu v obci, vykonával služby a bubnovaním oboznamoval občanov o úradných záležitostiach. K udržiavaniu poriadku boli žandári. Ako starosta obce bol zaznamenaný Juraj CHLEBUŠ, dlhoročným bubeníkom bol Ján BELÁK-Pšocha. Školská dochádzka bola nariadením Márie Terézie z roku 1887 povinná. Škola bola cirkevná, postavená v 19.storočí a v roku 1906 bola vykonaná oprava strechy.
MAS MALOHONT podporí rozvoj komunitných sociálnych služieb
Napísal(a) M. Vargová
MAS MALOHONT vyhlásila v júni tohto roka aj dve výzvy na predkladanie projektov, ktoré sú zamerané na rozvoj komunitných sociálnych služieb. Na podporu projektov obcí, mimovládnych aj cirkevných organizácií má k dispozícii 250 000 eur. Ak sa chcete o podmienkach získania finančného príspevku dozvedieť viac, príďte 6. októbra na informačný deň k týmto výzvam.
V skratke o výzvach
Výzva MAS v rámci aktivity C1 Komunitné sociálne služby – o dotáciu sa v nej môžu uchádzať obce, mestá, mikroregióny, občianske združenia, neziskové organizácie alebo cirkvi a náboženské spoločnosti. Podpora vo výške od 10 000 do 100 000 eur na jeden projekt môže tvoriť maximálne 95 % z celkových oprávnených výdavkov. Zvyšok musí byť pokrytých z vlastných zdrojov. Medzi podporované aktivity patrí zriaďovanie nových alebo rekonštrukcia a modernizácia existujúcich zariadení pre poskytovanie komunitných sociálnych služieb vrátane materiálno-technického vybavenia. Viac informácií o výzve nájdete v časti Vyhlásené výzvy.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (17)
Napísal(a) Ján Bradáč
SPOLOČENSKÝ A POLITICKÝ ŽIVOT
Komunistická strana Česko-Slovenska (KSČ). Podľa zistených skutočností KSČ bola v obci založená v roku 1927. Zoznam členskej základne sa nezachoval, taktiež jej činnosť bola nepravidelná pre rôzne pohyby, ktoré sa v tej dobe vyskytovali. Príčinou môže byť i silná Demokratická strana, ktorá v roku 1946 vyhrala voľby. Činnosť KSČ bola obnovená po 2. svetovej vojne. Svoj vplyv nadobudla po roku 1948, keď sa moci chopili komunisti. V máji v roku 1948 sa voľby uskutočnili už podľa jednotnej kandidátky.
KSČ sa organizačne so svojou prácou delila na závodnú a dedinskú organizáciu. V platnosti bola pracovná povinnosť. V preddôchodkovom veku boli všetci členovia Komunistickej strany registrovaní na svojich pracoviskách. Členskú základňu obce vytvárali prevažne dôchodcovia a zamestnanci obecného úradu. Závodné a okresné organizácie sa jeden druhému do práce nemiešali.
Štefan Burčo vytvoril Malú ilustrovanú históriu horného Gemera
Napísal(a) od + sb
Na sociálnej sieti začal nedávno uverejňovať svoje obrázky náš známy výtvarník Štefan Burčo. Z jeho tužky, pera, či štetca, vzišlo niekoľko pozoruhodných výtvarných diel. V oblasti výtvarnej tvorby sa venuje krajinomaľbe i drobnej úžitkovej grafike, je autorom ilustrácií, desiatok návrhov na logá, na odznaky a plagáty. Jeho záľuba vo filatelii ho priviedla aj k navrhovaniu príležitostných poštových pečiatok. V tomto čase, keď mnohých „obohatila“ pliaga v podobe koronavírusu a vyradila ich z ich najmä fyzickej činnosti, ale i vyučovacieho procesu, on porozmýšľal trošku ináč ako využiť voľný čas na dôchodku. Spomenul si na niektorých autorov z rodnej Dobšinej, a keďže žije v okresnom meste Rožňava, využil ich bohaté námety z nášho horného Gemera a pretavil ich do zaujímavých obrázkov v podobe ilustrácií i s krátkymi vysvetľujúcimi textami. Práce tejto témy nazval Malá ilustrovaná história horného Gemera, ktorú venoval histórii a povestiam horného Gemera, so zameraním najmä na staré banícke mestečko a jeho rodisko Dobšinú.
Ľudové šperky – predmet mesiaca október v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Ľ. Pulišová
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje v októbri Gemersko-malohontské múzeum ľudové šperky, ktorými si ľudia zdobili nielen telo, ale aj odev. Vystavené sú od 1. októbra do 31. októbra 2021.
V tradičnom prostredí Gemera-Malohontu rozoznávame tri typy ľudových šperkov – šperky, ktoré si vyrábali ľudia sami pre svoju vlastnú potrebu, šperky zhotovované špecializovanými remeselníkmi a bižutériu, teda ozdoby hromadne vyrábané továrensky z lacného materiálu. Ľudové šperky sa zhotovovali prevažne odlievaním, menej tepaním, pričom sa pri ich výrobe najviac používala mosadz, meď a olovo.
Zmena vo futbalových výsledkoch i v tabuľke 6. ligy po vyradení béčka FK Krásnohorské Podhradie
Napísal(a) MG od
Na úvod komentujeme Úradnú správu ObFZ Rožňava č. 11/2021-2022 zo dňa 30.9.2021. Začneme tým najdôležitejším, k čomu sa rozhodli futbalové orgány oblasti.
ŠTK ObFZ Rožňava vyradila FK Krásnohorské Podhradie B zo 6. ligy dospelých za 3 kontumácie. Tak znie stručné vyjadrenie, ktoré ukončilo niekoľkomesačné trápenie najmä hráčov futbalového oddielu rezervy Krásnohorského Podhradia. Od začiatku bolo jasné, že toto mužstvo nepatrí do zreorganizovanej súťaže 6. ligy. Vysoké prehry mužstva počas doterajšej súťaže i nedostatky s organizovaním zápasov nielen na domácom ihrisku už ďalej nebudú pokračovať. Ľúto nám je, že práve takéto mužstvo zo súťaže odchádza. Problém súťažného ročníka 6. ligy bol už pri odchode mužstva OTJ Honce, ktoré skončilo so súťažou, keď sa ešte ani neodohrali prvé majstrovské zápasy v tomto ročníku.
O živote a praktickej ochrane sysľov na Muránskej planine
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
O živote a praktickej ochrane sysľov sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční dňa 6. októbra a 27. októbra 2021 o 16.00 hod. prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina. Ervín Hapl je zoológ a ochranár venujúci sa ochrane prírody, biodiverzity a tiež sysľov. Bol pri založení sysľoviska Biele vody pri Muráni a patrí k najlepším znalcom života a potrieb týchto malých hlodavcov.
Počas jeho prednášky si návštevníci vypočujú nielen detaily zo života sysľov pasienkových, ale aj mnohé zaujímavosti o tom, s kým zdieľajú svoj životný priestor, čo potrebujú k tomu, aby prosperovali, čo ich ohrozuje a čo sa v súčasnosti robí pre ich ochranu.
Viac...
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (16)
Napísal(a) J. Bradáč
PLATIDLÁ V 20. STOROČÍ
Základným platidlom v 20. storočí bola koruna. Ako platidlo koruna začala platiť v roku 1892. Delila sa na koruny a haliere. Jej predchodcom boli strieborné zlatky a medené grajciare. Počas prvej korunovej menovej reformy dávali za jednu zlatku dve koruny.
Prvé haliere platili v nomináloch 1, 2, 10 a 20. Vyrábali ich z niklu a medi, no po vypuknutí 2. svetovej vojny aj zo železa, pretože nikel a meď potreboval vojenský priemyselný komplex.
Príchod korunovej meny zmenil aj ceny. Po novom zarobil c. k. úradník mesačne okolo deväťdesiat korún, robotník okolo šesťdesiat. Liter mlieka stál 30 halierov, vajce 5 halierov, chlieb 26 halierov, topánky 13 korún.
Kde sa v oblasti Gemera vyrábalo železo (2 – koniec)
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Nadchádzajúce obrázky znázorňujú orientačne lokality železiarskych prevádzok vo východnej a západnej časti Gemera v zmysle Bartholomeidesovho súpisu z rokov 1804 – 1805 (zdroj: Hapák 1962, Frák 1973). Obrázkový dokumentačný materiál železiarskych zariadení je relatívne chudobný. Zo starších období sa uchovali kresby, či plány na ich výstavbu alebo rekonštrukciu. Vynález fotografie v roku 1839 a postupné jej využívanie znamenal, že podstatná časť zobrazení pochádza z 19. storočia a neskôr. Prednostným záujmom však boli známe väčšie prevádzky, a tak je oprávnený predpoklad, že obrázky viacerých bývalých výrobní nie sú, resp. ani nikdy neexistovali.
Rudňanskí mladíci v deviatom futbalovom kole "sfúkli" ostrieľaných Baníkov
Napísal(a) MG - od
Úradná správa ObFZ Rožňava č. 10/2021 nám o. i. prezradila, čo všetko musia uviesť kluby 6. ligy do zápisu o stretnutí. Keďže sa sústavne objavujú kluby, ktoré tieto požiadavky neplnia a zbytočne platia 20,- eurové pokuty, pripomíname im, že je nevyhnuté domácemu mužstvu uviesť: meno vedúceho mužstva, meno hlavného usporiadateľa, meno videotechnika a meno lekára. Hosťom stačí uviesť do zápisu meno ich vedúceho mužstva. Uverejňujeme i futbalové kluby, ktoré platia pokuty 10,- € + 10,- €: OFK Vyšná Slaná, Sokol Pača, ŠK Polom Gemerská Poloma, FK Hrhov, TJ Baník Rožňavské Bystré. Po vzájomnej dohode klubov ŠTK schválila odohrať zápas 9. kola 6. ligy dospelých Gemerská Hôrka – Betliar dňa 21.11.2021 o 14.00 hod. DK zastavila činnosť za ČK na 4 týždne nepodmienečne hráčovi Marošovi Gallovi (Betliar) + 10,- €.
CENY MESTA RIMAVSKÁ SOBOTA UDELILI TROM JEJ OBYVATEĽOM
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
V rámci osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste Rimavská Sobota primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko udelil 3.9.2021 Ceny mesta Rimavská Sobota nasledovným občanom:
plk. v. v. Ladislavovi SLÁDEKOVI, rodákovi zo Senca pri jeho jubileu 93 rokov, ktorý už ako mladý šestnásť a polročný chlapec ušiel z vtedajšieho bydliska rodičov v Nových Zámkoch do Rumunska, kde sa prihlásil do radov Červenej armády v rámci 2. Ukrajinského frontu. Bojovú cestu ukončil po oslobodení Nových Zámkov pred skončením 2. svetovej vojny v Európe. Po skončení vojny nastúpil do mestskej milície v Nových Zámkoch a po nástupe na základnú vojenskú službu sa nechal presvedčiť a zasvätil svoj život Československej ľudovej armáde. Za svoje bojové zásluhy je držiteľom niekoľkých desiatok vyznamenaní Rumunska, Maďarska, Československa, Slovenska, ZSSR, Ruskej federácie. Mesto Ábonya v Maďarsku mu dokonca udelilo čestné občianstvo.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.