BAZOVČINA MOJA – večer folklórnej poézie a piesní z Gemera
Napísal(a) J. Genčanský
„Pieseň ak voda ligotavá
zo studničky do dolín vďačne svoj život lieva,
potôčkom dva úzke brehy spája,
krik vtáčat sa placho drží na nej
a šantivá ako krojovaná deva
ovlaží zrak a hneď beží ďalej.“
Spievať, zabávať sa zvukmi, púšťať tóny do priestoru, cítiť, ako slová prenikajú do diaľok a výšok, ako sa dostávajú do umu i srdca človeka, ako sa vo vzduchu chvejú, ako človeka zohrievajú, vzrušujú, rania i upokojujú, to sú veci, ktoré povznášajú človeka.
Utorkový večer v záhrade Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme venovali folklóru – pokúsili sme sa dať dokopy to najlepšie, čo z týchto tradícií doma máme – v slove, speve aj v hre na hudobnom nástroji.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (3)
Napísal(a) Ján Bradáč
ARCHITEKTÚRA v Rakovnici
Do 1. svetovej vojny bola Rakovnica iba dedinkou s malými domčekmi pokrytými väčšinou slamou a šindľami, postavenými z nabíjanej hliny alebo z hlinených váľkov. Pri formovaní váľkov bol nasledovný technologický postup:
Do navlhčenej hliny sa pridávala slama. Slama bola pridávaná vcelku, alebo posekaná na krátke kusy, do vlhkej masy, ktorá sa premiešavala holými nohami, až kým sa slama dokonale premiešala s mokrou hlinou. Po príprave hlinenej masy táto bola ukladaná do drevenej formy na lúke alebo tvrdom povrchu, kde sa na slnku sušila. Po zaschnutí sa na dosušenie ukladali do tvaru pyramídy po 50 kusov. Takéto usporiadanie bolo výhodné – jednak v prípade dažďov sa dali zakryť a tiež sa lepšie počítali počty vytvorených kusov. Po zaschnutí sa ukladali pod prístrešky do sucha, až do ich použitia na stavbu domu. Bola to veľmi namáhavá práca, ktorú okrem obyvateľov prevažne robili v tej dobe cigáni. Postupom času prišli na to, že hlinu možno formovať do tvaru tehly, ktorú najprv len sušili a potom začali vypaľovať. Takáto tehelňa bola postavená v Rekeni na mieste, kde je teraz cesta k brehu a materská škola. Tehelňa zanikla po roku 1946. Bola majetkom Lisauera.
Festival paličkovanej čipky ONLINE na Youtube GOS
Napísal(a) A. Kleinová
14. augusta 2021
Košický samosprávny kraj pozýva všetkých milovníkov tradičného remesla na Festival paličkovanej čipky, ktorý sa tentokrát uskutoční v netradičnej podobe v online priestore. Organizuje ho Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, program festivalu bude vysielaný naživo 14. augusta 2021 od 10:00 hod. na Youtube kanáli GOS Rožňava.
„Gemerské osvetové stredisko pravidelne a výrazne podporuje prezentáciu paličkovanej čipky, poskytuje priestor zahraničným a domácim čipkárkam na prezentáciu tvorby a výmenu skúseností,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje: „Keďže súčasná situácia nedovoľuje plnohodnotne realizovať takéto stretnutia osobne, sme radi, že sa nám podarilo pripravený program pretaviť do online podoby, čím vlastne dosiahneme pozitívny efekt širšieho zapojenia návštevníkov – divákov. Po zverejnení programu v online priestore si festival bude môcť pozrieť opäť každý a to kedykoľvek.“
Gemerský folklórny festival Rejdová 2021, inak...
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
19. - 21. august 2021 REJDOVÁ
Po minuloročnej prestávke v súvislosti s pandémiou sa jeden z najväčších festivalov Košického kraja vracia do programu letných podujatí. Gemerský folklórny festival Rejdová, ktorý organizuje župné Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová, už po 47. krát predstaví to najlepšie zo slovenského folklóru a tradičných remesiel.
„Aj napriek stále platným pandemickým opatreniam je skvelou správou, že Rejdová opäť ožije folklórom, hudbou a tancom, ktorý je charakteristický pre horný Gemer. Do programu podujatia sme tento rok zapojili aj prvý krajský Remeselnícky inkubátor Gemer, vďaka ktorému budú môcť návštevníci festivalu nahliadnuť do vyše tridsiatky remeselníckych dvorov či ochutnať tradičné gemerské špeciality. Festival síce bude prebiehať iba v centre obce, čo mu však určite neuberie na atraktívnosti, práve naopak. Bohatý program a čaro tradícií z Gemera je zárukou skvelej rejdovskej atmosféry,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (2)
Napísal(a) J. Bradáč
PODNEBIE V RAKOVNICI
Obec Rakovnica má kontinentálne podnebie. Letá sú teplé a zimy studené. Snehová pokrývka sa objavuje počas zimných mesiacov. Najčastejšie počas januára a februára. Priemerná ročná teplota vzduchu za obdobie rokov 1900 – 2000 je 7 – 8,5o C. Vo vegetatívnom období (apríl – september) trvajúca 150 – 160 dní je 12,8 –15,7o C. Najteplejší je mesiac júl s priemerom 17 – 19,7o C, najchladnejší január s rozpätím –4 až –5o C. Priemerná ročná amplitúda , t. j. rozpätie teplôt –22oC až + 23,7oC poukazuje na vysoký stupeň kontinentality územia. Priemerný ročný úhrn zrážok je 631 – 723 mm. Najdaždivejší mesiac je jún s priemerom 80 – 90 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 53 – 67. Prúdenie vetra je zo západu.
Na Dni obce Ratkovské Bystré pripravili pre najmenších aj hasičskú penu
Napísal(a) Jakubecová + MG od
Obec Ratkovské Bystré organizovala dňa 31. 07. 2021 Deň obce. Na futbalovom ihrisku, kde sa toto podujatie uskutočnilo, prebiehal bohatý kultúrny a športový program. Takými boli detské súťaže, súťaž o Kráľa strelcov v kopaní jedenástok, ale tiež malé detské prekvapenie. Členovia DHZ Jelšava boli oslovení starostom obce, či by nepripravili hasičskú penu pre najmenších účastníkov. Keďže po upršanom ráne vyšlo slnko, tak sa mohli malé ratolesti potešiť a vyšantiť sa aj v takejto zaujímavej atrakcii. Divákom sa predstavil aj zabávač a imitátor Robo Kajzer a po ňom vystúpila hudobná skupina Vidly. Po hodine hudby a spevu sa v detskej párty uviedol Ujo Lubo s cukríkovým dažďom. Bohatý program doplnili súťaže pre dospelých a diskotéka pre deti, nechýbala ani detská super šmýkalka a rôzne občerstvenie počas celého dňa.
Komentujeme futbalové zápasy mužstiev horného Gemera v ligách
Napísal(a) MG od
IV. liga JUH dospelí – 2. kolo 4.8.2021 o 16.30
FK Krásnohorské Podhradie – MFK Spartak Medzev 0:2 (0:0). G: M. Lukáč 2. ŽK: Bendik, Fatľa, Fabián, Džačár – M. Lukáč. R: Škodi – Székely, Guba. DS: Štofka.
K.PODHRADIE: Dávid Džačár - Jozef Erdofalvi (84´ Zakhar), Peter Boroš, Jakub Fatľa, Ivan Oravec (55´ Kun), Andrej Vaško (53´ Benedik), Norbert Luko, Tomáš Revúcky, Štefan Dorkin, Roland Fabián, Michael Boroš.
3. kolo 8.8.2021 o 16.30
OŠK Pavlovce nad Uhom – FK Krásnohorské Podhradie 3:0 kont. – Na webovej stránke FK Krásnohorské Podhradie sa uvádza, že ich mužstvo dospelých zo známych dôvodov do Pavloviec nevycestovalo. Zrejme ho teraz čaká trest od VsFZ v podobe kontumácie zápasu 3:0 v prospech domácich. Navyše i pokzuta 400.- € za nenastúpenie na zápas.
Ostatné výsledky: Čaňa – Dvorníky-Včeláre 3:1, Medzev – Budkovce 4:0, Kechnec – Kráľovský Chlmec 10:0, Strážske – Topoľany 1:1, Košická Nová Ves – Ťahanovce 1:1, Spišské Vlachy – Geča 4:0, Sokoľany – Cejkov 4:0.
Futbalové kluby 1. triedy ObFZ Rožňava v súťažnom ročníku 2003/2004 – dospelí – 1 . časť
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal príspevok o súťažnom ročníku 2003/2004, kde komentuje situáciu v šiestich vybraných futbalových kluboch 1. triedy. Uvádza rôzne zmeny počas danej sezóny, vedenie klubu, prestupy a hosťovania a pod. V závere príspevku autor uvádza tabuľky 1. triedy a aj meno najlepšieho strelca pre každé zo zvolených mužstiev. Text dopĺňa fotografia.
Nižná Slaná
Predsedom bol v jesennej časti Dušan Vandrášik, ktorý po neúspešnej jari 2003 posilnil káder dospelých o Petra Šimona z Gemerskej Polomy a Romana Liptáka z Dobšinej. Trénerom dospelých bol Mgr. Ján Šlosárik, trénerom dorastu Jozef Grančák a trénerom žiakov Rudolf Ferenčák. Mužstvo po jeseni zimovalo na 11. mieste.
GEMERSKO – MALOHONTSKÉ FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI – KLENOVSKÁ RONTOUKA sa pomaličky blížia.
Organizátori Obec Klenovec, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, RODON Klenovec pripravujú 13. – 15. augusta 2021 už 42. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností v obci Klenovec.
Aj napriek situácii, ktorá je neistá, sa snažíme pripraviť podujatie k spokojnosti ako návštevníkov, tak aj účinkujúcich, v súlade s aktuálnymi opatreniami.
Piatok 13. augusta 2021 od 16:00 bude patriť prezentácii remeselníckych majstrov na Jarmoku remesiel, výstavách tvorby zručných remeselníckych majstrov, na tvorivých remeselných dielňach, v prírodnom kútiku Správy CHKO – Cerovej vrchoviny, či na voľnej scéne hudby, spevu a tanca.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou
Napísal(a) Ján Bradáč
Občan Rakovnice pplk. Ján Bradáč väčšinu života prežil ako vojak z povolania. Prešiel celým Československom, od západu po východ. Jeho život, pracovný i dôchodkový, bol plodný, plnohodnotný. Dožil sa 73 rokov. Zomrel v polovici decembra 2012.
Písal osobné celoživotné spomienky na všetko, čo zažíval, prežíval. Posledné roky života zasvätil svojim spomienkam a pocitom, ktoré zvečnil na papieri. Cieľom jeho snaženia bolo napísať celoživotnú knihu, v ktorej ťažisko by bolo zamerané na rodnú obec. Nečakaná choroba mu nedovolila jeho predsavzatie realizovať. Vytvorené dielo si zaslúži, aby bolo zverejnené a uchované, ako pre obecné potreby, tak aj pre širšiu verejnosť.
Viac...
Zafíry z Hajnáčky. Predmet mesiaca august
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca môžu návštevníci Gemersko-malohontského múzea zblízka vidieť jedinečné drahokamy – zafíry z Hajnáčky, medzi nimi aj najväčší zafír nájdený na Slovensku a v celých Karpatoch. Zafíry budú vystavené v priestoroch múzea od 3. augusta do 31. augusta 2021.
Zafír je odrodou korundu. Je to vlastne oxid hlinitý so stopovými množstvami iných prvkov, napríklad, železa, titánu, chrómu, vanádu alebo horčíka, ktoré mu dodávajú farbu. Väčšinou je modrý, priehľadný až priesvitný, no môže byť aj bezfarebný, ružový, oranžový, hnedastý alebo sivý. Patrí medzi najtvrdšie minerály.
Výskyt zafíru v Kostnej doline pri Hajnáčke prvýkrát popísal Július (Gyula) Szádeczky v roku 1899. Išlo o vzorku, ktorú objavil Alexei (Elek) Pápay v Kostnej doline. Nález postupne takmer upadol do zabudnutia. V roku 1999 sa počas výskumu paleontologickej lokality opäť objavili malé kúsky tohto modrého minerálu. Zafíry z Hajnáčky sú s opálmi z Dubníka jedinými slovenskými drahokamami.
Ničivý požiar z roku 1829 si pripomenuli Kajúcimi službami Božími v Evanjelickom kostole a. v. v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Prvýkrát sme si pripomenuli ničivý požiar, ktorý vznikol 26. 07. 1829 v roku 2018 Kajúcimi službami Božími v Evanjelickom kostole a. v. v Jelšave, kde námestný farár Mgr. Ivan Bojna popísal podrobnosti ničivej udalosti v našom meste. Vychádzal zo záznamov Zápisnice kanonickej vizitácie, v ktorej sa píše: „26 júla roku 1829 veľké nešťastie postretlo spolu s mestom aj evanjelickú cirkev v tomto hroznom a neslýchanom požiari, ktorý po poludní o štvrť na jednu vypukol a celé mesto, menovite 441 domov a s nimi aj kostol, fara a škola v popol sa obrátili. V tomto nešťastí aj tri ľudské životy v obeť padli. Celá škoda bola za 2 milióny ocenená. Na pamiatku toho hrozného nešťastia ustanovil Ferjenčík tak večný „kajíci deň“, ktorý sa zasvätil každoročne v nedeľu k 26. júlu najbližšiu.“
Dôstojná oslava 15. výročia založenia Baníckeho spolku v Rakovnici
Napísal(a) Ing. M. Birka
Banícky spolok má svoje pevné miesto v obci Rakovnica. Vyznačuje sa pestrou činnosťou, aktivitami, udržiavaním baníckych tradícií a zvykov. V jedinečnej podobe sa uchovávajú banícke uniformy, ktoré pri slávnostných akciách a spoločných stretnutiach majú na sebe ich majitelia. Mottom tohtoročného stretnutia členov spolku bola táto myšlienka: „Nech v našom spolku banícky stav žije, nech také srdce v našej hrudi bije, čo nedáva nám na baňu zabudnúť.“
Slávnostná členská schôdza pri príležitosti 15. výročia založenia baníckeho spolku sa konala dňa 2. júla 2021 v Kultúrnom dome v Rakovnici. Z dôvodu pandemickej nepriaznivej situácie sa baníci, ale aj ich hostia stretli až po takmer dvoch rokoch. Banícky spolok má v súčasnosti 48 členov, z ktorých sa na podujatí zúčastnilo 39. Tento fakt bol prejavom potreby stretnúť sa, navzájom vidieť, porozprávať a tak dokázať vzájomnú spolupatričnosť.
Ešte sa len futbalová súťaž 6. ligy rozbieha, už sa dva zápasy nehrali
Napísal(a) MG
Futbalové súťaže sa v prvý augustový víkend rozbehli aj na hornom Gemeri. Napriek ekonomickým ťažkostiach, ktoré postihli počas covidu aj viaceré podniky a prevádzky v tomto regióne, rozhodol sa ešte pred začiatkom futbalového ročníka Oblastný futbalový zväz Rožňava k reorganizácii súťaží, ktoré spadajú pod jeho riadenie. Mnohí podporili zlúčenie 6. a 7. ligy do jednej súťaže – 6. ligy. Najprv sa do nej prihlásilo 16 mužstiev, ktoré si udržali počas prestávky akú-takú úroveň, hneď prvé kolo ale ukázalo, že to nebude také jednoduché. Svedčí o tom vystúpenie futbalového oddielu dospelých i prípravky z Honiec, ale i nenastúpenie mužstva MFK Dobšiná na zápas 1. kola proti FK Gemerská Hôrka. Vedú sa reči, že v domto klube dôjde ešte k horšej situácii a je obava, že mužstvo s dlhoročnou tradíciou vystúpi aj z tejto novej súťaže. Výsledky prvého kola 6. ligy zároveň ukázali obrovské rozdiely vo výkonnosti mužstiev, ktoré môžu po čase vyvolať menší záujem o súťaženie v týchto kolektívoch. Z bývalých mužstiev 7. ligy v 1. kole najviac prekvapilo výsledkom mužstvo Lipovníka, ktoré si poradilo s jedným z najlepších kolektívov predchádzajúcich ročníkov – Baník Drnava.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.