Január sa aj v našom regióne niesol v znamení osláv 73. výročia oslobodenia od fašizmu v druhej svetovej vojne
Napísal(a) MG od + mm
Koniec januára tohto roku sa aj v našom regióne niesol v znamení významného výročia oslobodenia od fašizmu v druhej svetovej vojne. Uplynulo už 73 rokov, čo na územie Gemera vstúpili vojenské jednotky Červenej armády podporované vojskami 4. rumunskej armády, aby očistili náš región od ustupujúcich nacistických jednotiek. O spomienkových oslavách oslobodenia, ktoré sa uskutočnili v spomínanom mesiaci v mestách Rimavská Sobota a Tornaľa, ale tiež v menších mestečkách a obciach, kde si občania uctili padlých hrdinov oslobodzovacích bojov, sme vás informovali v predchádzajúcich dňoch. Podobné oslavy boli aj v Revúcej a v Dobšinej.
Prezident Hasičského a záchranného zboru SR generál JUDr. Alexander Nejedlý navštívil okres Revúca
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Štvrtok 8. februára 2018 bol sviatočným dňom v okrese Revúca, kedy k nám zavítal prezident Hasičského a záchranného zboru SR generál JUDr. Alexander Nejedlý a generálny sekretár DPO SR Vendelín Horváth. Územná organizácia DPO SR v Revúcej zvolala mimoriadne zasadnutie Pléna na Obecný úrad v Muráni, na ktoré zavítali okrem členov aj prezident HaZZ a generálny sekretár DPO SR. Vďaka hosťom to bolo veľmi zaujímavé rokovanie. Prítomných členov Pléna najviac zaujímali schválené, respektíve neschválené dotácie na rekonštrukcie hasičských zbrojníc. Ďalšou témou bola informácia o odovzdávke protipovodňových vozíkov.
Predajňa kníh „KnihArt“ na Námestí baníkov v Rožňave so spisovateľkou Janou Pronskou sa premenila na útulný priestor
Napísal(a) MUDr. Ľubomíra Chromčíková
Predajňa kníh „KnihArt“ na Námestí baníkov v Rožňave sa pod vedením prevádzkovateľky pani Tatiany Krškovej z Revúcej s prispením pani riaditeľky Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Zlatky Halkovej, premenila na útulný priestor, do ktorého na besedu, zorganizovanú v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Rožňave, zavítala jedna z najúspešnejších slovenských spisovateliek pani Jana Pronská. Jana Pronská pochádza z Gelnice a s rodinou žije a tvorí v Nálepkove. Bola vyhlásená za „Kráľovnú romancí“ a v r. 2016 v súťaži „slovenská spisovateľka roka“, vyhlásenej spoločnosťou Panta Rhei Awards, sa z viac, ako stovky spisovateľov umiestnila na 3. mieste. Je veľmi plodnou autorkou. Od r. 2008, kedy vyšiel jej prvý historicko-romantický román „Zlatníkova chovanica“, napísala ďalších 14 kníh
Najlepší výsledok revúckeho karate klubu na otvorených Majstrovstvách Stredoslovenského zväzu karate zaznamenal Pavol Halaj
Napísal(a) KKR
V prvú tohtoročnú februárovú nedeľu sa zúčastnili mladí pretekári revúckeho karate klubu na otvorených Majstrovstvách Stredoslovenského zväzu karate, ktoré sa uskutočnili vo Zvolene. Na súťaži štartovalo - 439 pretekárov, počet štartov – 607 a počet zúčastnených klubov – 45. Náš klub reprezentovali šiesti pretekári – Ria Mišuráková, Nina Puhallová, Tadeáš Sabol, Lukáš Kilik, Matej Herich a Pavol Halaj. Svoj prvý väčší súťažný debut zaznamenali Ria Mišuráková a Nina Puhallová, ktoré štartovali v súborných cvičeniach - kata, no zatiaľ to skončilo bez pódiového umiestnenia. Na 5 – 8 mieste sa vo svojich kategóriách umiestnili Lukáš Kilik a Matej Herich. Na dosah mal medailu Tadeáš Sabol, ktorý prehral tesne svoj zápas na rozhodcovské vlajky v pomere 1:2.
Zvony zvonia aj nad Dobšinského rozprávkovými Slavošovcami
Napísal(a) Ondrej Doboš
Obec Slavošovce, ležiaca asi 25 km severozápadne od okresného mesta Rožňavy, si tohto roku pripomenie 700. výročie prvej písomnej zmienky. Dozvedeli sme sa to od starostu obce Ing. Štefana Baštáka, ktorý sa o tomto podujatí zmienil v rozhlasovej relácii Zvony nad krajinou, odvysielanej v nedeľu 4. februára 2018 na stanici Rádio Regina. Redaktori tejto stanice Martina Bačová a Igor Michalčík venovali takmer hodinu vysielacieho času tejto hornogemerskej obci. Bolo príjemné pre nás Gemerčanov sledovať toto vysielanie. Slavošovce dnes majú 1850 obyvateľov a obec je známa aj ako rodisko Pavla Dobšinského. V obci sa nachádza aj najstaršia papiereň na území bývalého Rakúsko Uhorska, ktorej 200. výročie si pripomenuli vlani.
Rok 2017 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum navštívilo v roku 2017 spolu 13 835 návštevníkov. Oproti roku 2016 je to mierny pokles. Najviac návštevníkov evidujeme už tradične v mesiaci máj – 3 883, k čomu výrazne prispieva každoročne pripravované podujatie „Noc múzeí a galérií“. Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 1 000, sme zaznamenali aj v iných bežných mesiacoch (marec, august, september), v júni to bolo až 1 930 návštevníkov. V mesiaci október bolo múzeum dva týždne pre verejnosť zatvorené z dôvodu výmeny okien vo výstavných priestoroch.
Pre návštevníkov boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho v roku 2017 múzeum usporiadalo až 13 výstav. Verejnosti boli prostredníctvom výstav priblížené rôznorodé témy ako napríklad potápačská technika, vtáky gemerskej pahorkatiny, fajky a fajčiarske potreby, život ľudí odvlečených do lágrov po druhej svetovej vojne,
Žiaci ZŠ Jana Amosa Komenského sa starajú o zvieratká aj v zime
Napísal(a) ZŠ
Les v zime má svoj typický výzor a atmosféru. Ako keby sa v zimnom období na chvíľu zastavil čas. Pokoj v lese je len zdanlivý. I keď veľa jeho obyvateľov sa uložilo na zimný spánok (medveď, jazvec, jež...), pre mnoho zvierat nastávajú veľmi ťažké časy. Lesná zver si v tomto období len veľmi ťažko nachádza potravu. Veľa lesných živočíchov je vystavených boju o prežitie. Slabšie a vysilené jedince napádajú predátori (rys, líška, orol, vlk, mačka divá). V tomto pre zver nepriaznivom období je veľmi dôležité sa o zver starať, prikrmovať ju a pomôcť jej v boji o prežitie. Na túto náročnú úlohu sa lesníci a poľovníci pripravujú celý rok (oprava krmelcov, solísk, sušenie sena, zber gaštanov atď.) a aj my im pri tom pomáhame.
Obrázky z februárovej zimy na Gemeri po jej najnovšej nádielke
Napísal(a) MG od
Prvý deň tohto týždňa sa niesol na sociálnej sieti v znamení snehových nádielok. Horliví fotoamatéri sa predbiehali, kto sa preukáže najzaujímavejším záberom z miesta svojho bydliska. Na ich uverejnenie som však nemal veľký výber. Väčšinou sa takéto obrázky s veľkým množstvom snehu zamerali iba na dvory, alebo blízke okolia domov. Škoda. Chýbala ozajstná kvalita nielen záberu, ale aj jeho prevedenia. Ako keby sa autori snímok báli vyjsť ďalej od svojej parcely. Podľa našej centrálnej spravodajskej agentúry, ktorá iba stručne informovala o našom regióne a konštatovala, že "Snehová búrka zasiahla v pondelok (5.2.) od skorého rána do poludňajších hodín oblasť Silickej planiny v Rožňavskom okrese.
Fašiangovými tradíciami je obdarený aj náš gemerský región
Napísal(a) MG od
Fašiangovými tradíciami je obdarený aj náš gemerský región. A keďže práve čas, ktorý žijeme, patrí medzi fašiangové, priblížime vám prostredníctvom fotografií pána Petra Pobočeka jednu z takých udalostí aj na stránke Maj Gemer. Nebudem hádam nosiť drevo do lesa, keď pripomeniem, že fašiangy sa začínajú po Troch kráľoch a trvajú až do polnoci pred Popolcovou stredou. Tohto roku fašiangy budú trvať do 14. februára. Toto obdobie aj v minulosti predchádzalo štyridsaťdennému pôstnemu obdobiu pred Veľkou nocou, kedy sa má, okrem iného, upustiť od požívania mäsa. Preto boli fašiangy oficiálne považované za sviatok jedla. Jedným z ich hlavných účelov bolo dosýta sa najesť. Tradície fašiangov sú navyše poznamenané ľudovými zábavami, sprievodmi v maskách a na záver pochovávaním basy.
V piatok 2. februára 2018 v skorých ranných hodinách zomrel v rožňavskej nemocnici prof. Dr. h. c. Ing. Ján Fabián, CSc. vo veku nedožitých 83 rokov. Gemer a najmä banícka obec stráca v jeho osobe vzácneho človeka i odborníka, ktorý sa zaslúžil o rozvoj železorudného baníctva nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. V jeho rodisku obdržal na Deň obce Rakovnica Čestné občianstvo, ktoré mu bolo udelené starostom obce Ľubošom Leštákom za jeho mimoriadnu prácu a šírenie dobrého mena obce. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v Rakovnici 6. februára 2018 o 14.00 hodine v Dome smútku.
Prof. Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 19. septembra 1935. Pochádzal z baníckej rodiny. Jeho otec Peter Fabián ako baník odpracoval 27 rokov v Železorudných baniach v Rožňave, úsek Rudná.
Viac...
Výstavnú sezónu 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorila medzinárodná tvorivá komunita Rovás s výstavou eNRA
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavnú sezónu 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorila medzinárodná tvorivá komunita Rovás s výstavou eNRA. Ide o jubilejný piaty ročník tejto výstavy; tento rok s názvom „PREČO“. Vernisáž sa uskutočnila 30. januára 2018 za prítomnosti a pod hlavnou záštitou Dr. Istvána Grezsu, splnomocnenca vlády MR, a pod záštitou Attilu Haraszti, generálneho konzula MR v Košiciach.
Tohtoročná výstava, ktorá zaplnila všetky výstavné plochy galérie rôznorodými výtvarnými dielami súčasných autorov, pritiahla už na vernisáž veľký počet záujemcov.
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ oživili Bystränky
Napísal(a) Mária Ferenczová
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ priniesla do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Bystränky. V stredu 31. januára 2018 sa opäť zišli priaznivci tradičnej ľudovej kultúry, aby si oživili spomienky na mladé roky a tí mladší sa zoznámili s ďalšími ľudovými zvykmi, ktoré sa v Gemeri dodržiavali. „Počas fašiangov sa v Rožňavskom Bystrom konali aj páračky a to bola príležitosť na stretnutia počas dlhých zimných večerov a pre mládež aj na zábavu,“ uviedla pani Zuzana Tomková, nositeľka tradícií z Rožňavského Bystrého.
Páranie peria dnes už nie je bežná záležitosť ani v dedinách. To aké perie sa pára, do čoho sa používa i iné zaujímavosti o páračkách i mužských prácach v zimnom období sa prítomní od nej
Dňa 30.1.2018 sa v Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej uskutočnilo obvodné kolo vo florbale žiačok ZŠ za účasti 5 družstiev, s celkovým počtom 42 dievčat. Družstvo dievčat Základnej školy J. A. Komenského v zložení Kristína Kiselová, Kornélia Chlebušová, Zdenka Dachová, Zuzana Kiselová, Kristína Kilíková, Kristína Ferdinandy, Sára Krštieňová, Natália Chomčová nezaváhalo a s prehľadom zvíťazilo. Po víťazstve v obvodnom kole čaká na dievčatá zápolenie v regionálnom kole.
Dňa 26. januára 2018 sa v CVČ Revúca uskutočnil 25. ročník okresného kola súťaže v prednese slovenskej povesti Šaliansky Maťko 2018. Súťaže sa zúčastnilo 7 škôl, 18 súťažiacich, ktorí boli rozdelení do 3 kategórií. Naše súťažiace - Eliška Beňušová a Emka Adamová prišli, súťažili a vyhrali. Svojím umením oslovili porotu a s prehľadom vyhrali.
Čo si môžu vo februári 2018 návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pozrieť
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Počas februára 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavy – „Barnabás Holló (1865 – 1917). Sochár z Gemera-Malohontu“, „Žijem na strome a je mi dobre“, „Dieťa a jeho svet“, v rámci ktorých sú pripravené rôzne sprievodné hravé aktivity. Predmetom mesiaca február bude potápačský oblek československej produkcie z roku 1952, ktorý je súčasťou bohatej a unikátnej zbierky potápačskej techniky a výstroje. Dnešné deti si len ťažko vedia predstaviť ako sa v minulosti vychovávali deti, čo nosili oblečené a s akými hračkami sa hrali. Obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.