Život pravekého človeka v Gemeri-Malohonte – Virtuálna archeológia
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravuje pre rodiny s deťmi animačný program pod názvom Virtuálna archeológia. Program je zameraný na život pravekého človeka v Gemeri-Malohonte. Uskutoční sa 19. januára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. Určený je rodinám s deťmi od 8 rokov. Vstupné je 2 eurá.
Témou animačného programu je život pravekého človeka v dobe kamennej, bronzovej a železnej. Prostredníctvom rozšírenej reality návštevníkom priblížime zbierkový predmet „spoza skla“. Budú s ním môcť virtuálne manipulovať a detailne ho spoznávať. V praktickej časti aktivity budú návštevníci riešiť úlohy na virtuálnej báze s cieľom upriamiť pozornosť na vybrané zbierkové predmety tak, aby im laik porozumel a docenil ich historickú a významovú hodnotu.
Zážitkový chodník – "Preži dobrodružstvo v zákutiach Sterminy nad Hamriskami v obci Rejdová"
Napísal(a) M. Mikitová
S cieľom zatraktívniť horný Gemer a ponúknuť obyvateľom a návštevníkom tohto regiónu nevšedný zážitok pri aktívnom oddychu a spoznávaní prírodných krás, vybudovala v svojom extraviláne obec Rejdová koncom roka 2022 nezvyčajný zážitkový chodník. Vytvorila tak nový produkt ekoturizmu, ktorý nielen priblíži krásu a jedinečnosť krajiny, ale prinesie aj nové zaujímavé informácie, poskytne možnosť relaxácie a zároveň prispeje k otužovaniu ľudského organizmu a zdraviu prospešnému posilneniu telesnej i duševnej kondície. Týmto projektom obec Rejdová zvýšila príťažlivosť gemerského regiónu a prinesla pre širokú verejnosť možnosť príjemného trávenia voľného času v prírode.
Polohu zážitkového chodníka vyznačuje smerová tabuľa, ktorá je umiestnená v blízkosti hlavnej cesty pri vstupe do obce Rejdová. Informačná tabuľa smeruje návštevníkov k parkovisku za miestnym amfiteátrom, kde zážitkový chodník začína. Celá trasa je označená prehľadnými smerovými šípkami a návštevník má možnosť výberu modrej a červenej trasy. Súčasťou prvej informačnej tabule sú základné informácie o chodníku, jeho trase a stanovištiach.
Z klubu biatlonu Magnezit Revúca: Nikdy nie je neskoro začať!
Napísal(a) R. Hudecová
Keď má niekto chuť a vôľu športovať a posúvať svoje limity, tak nikdy nie je neskoro začať. Ku takému kroku sa odhodlal aj Martin Beláň, otecko nášho mladého biatlonistu Martina. Aj keď má štyridsiatku na krku, povedal si, že skúsi robiť biatlon, a to nielen rekreačne pre radosť, ale aj súťažne. Začal absolvovať všetky tréningy s deťmi, a samozrejme si niečo aj individuálne pridal. Hlavne sa musel zoznámiť s technikou streľby a s technikou behu na lyžiach. Ale kde je vôľa, tam je cesta. S veľkým odhodlaním sa prihlásil 29.12. – 30.12.2022 na 1. kolo Viessmann pohára dorastu a dospelých v biatlone v Osrblí. Samozrejme vedel, že vo svojej kategórii, muži B, sa nemôže rovnať kolegom, niektorým bývalým pretekárom, niektorým terajším trénerom, ktorý sa biatlonu venujú cely život.
Najvyššia futbalová súťaž ObFZ Rožňava v rokoch 1994 – 2022
Napísal(a) Š. Tomášik
Glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes) * Predmet mesiaca január 2023
Napísal(a) M. Gálffyová
Rimavská Sobota, 05. 01. 2023 – Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj zoologické zbierky. Múzeum v rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystaví dermoplastický preparát glezga hrubozobého, známeho tiež ako glezg obyčajný. Patrí k novším zbierkovým predmetom, prírodovedný fond obohatil v roku 2021. Vystavený bude v priestoroch Stálej vlastivednej expozície od 3. januára do 31. januára 2023.
Aj napriek tomu, že sú rozšírené na väčšine územia Slovenska, patria glezgy medzi menej známe vtáky. Hniezdia v nižších až stredných polohách do približne 1000 m n. m., najmä v svetlých listnatých a zmiešaných lesoch. Občas zahniezdia aj vo väčších parkoch, záhradách a sadoch.
Glezgy sú pomerne veľké a zavalité. Ich najcharakteristickejším poznávacím znamením je veľký a silný kužeľovitý zobák. Za letu ich môžeme spoznať aj podľa krátkeho chvosta a bieleho pruhu na krídle. Samičky sú sfarbené menej kontrastne, tlmenejšie ako samce. Ich spev je nenápadný, švitorivý. V hniezdnom období sa živia hlavne živočíšnou potravou – hmyzom, pavúkmi a inými bezstavovcami.
Stredoveké fresky na Gemeri ožívajú vďaka študentom umenia
Napísal(a) P. Palgut
Kostoly so značkou Európske dedičstvo sa stávajú miestom inšpirácie mladej generácie umelcov. V rámci projektu združenia Gotická cesta a Akadémie umení v Banskej Bystrici sa pod hlavičkou Prepni na Revúcu – Mesto kultúry 2022 uskutočnil týždňový workshop určený študentom výtvarného umenia. Jedinečné výsledky prác si môže verejnosť pozrieť v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej od 12.12.2022 do 31.1.2023 počas prebiehajúcej výstavy Gotická freska ožíva.
Fresková výzdoba v stredovekých kostoloch, stará v niektorých prípadoch až 7 storočí, môže aj v dnešnej dobe poskytovať inšpiráciu súčasnému umeleckému svetu. Myšlienka terénneho workshopu pre študentov Akadémie umení v Banskej Bystrici vznikla pri tvorbe dlhodobého plánu pre 12 lokalít Gotickej cesty, ktorým bola v roku 2022 udelená značka Európske dedičstvo.
V roku 2022 bolo v okrese Revúca ocenených 5 darcov zlatou Jánskeho plaketou
Napísal(a) D Hladovcová
- Bronzová plaketa – ženy 10 odberov, muži 10 odberov
- Strieborná plaketa – ženy 20 odberov, muži 20 odberov
- Zlatá plaketa – ženy 30 odberov, muži 40 odberov
- Diamantová plaketa – ženy 60 odberov, muži 80 odberov
- Kňazovického medaila – ženy 80 odberov, muži 100 odberov.
Výtvarná súťaž - Banícke múzeum očami detí - výsledky
Napísal(a) G. Badin
Kamenná tabuľa – záchrana pamiatky zo synagógy v Rožňave
Napísal(a) S. Holečková
Kniha Mojžišova je vzácnou pamiatkou, ktorá dokumentuje existenciu niekdajšej židovskej synagógy v Rožňave. Je to kamenná tabuľa z roku 1893, vyhotovená z ružového mramoru, reliéfne členená na dve časti, v hornej časti ukončená reliéfnymi poloblúkmi. Obsahuje Desať božích prikázaní v hebrejskom jazyku. Umiestnená bola pôvodne na vrchole stupňovitého štítu priečelia rožňavskej synagógy postavenej v roku 1893 a zbúranej v 50. rokoch 20. storočia.
Kamenná tabuľa je evidovaná v historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave pod názvom Kniha Mojžišova, s evidenčným číslom H-2198. Tabuľa – Kniha bola znehodnotená, s chýbajúcimi prvkami.
Cieľom projektu bola záchrana tohto jedinečného architektonicko-výtvarného prvku, ktorý je jednou z mála hmotných pamiatok dokumentujúcich históriu židovskej obce v Rožňave a tiež zamedziť jeho ďalšiemu znehodnoteniu a poškodeniu.
Ešte 9. decembra 2022 sme v Základnej škole J. A. Komenského uskutočnili 10. ročník EKOBURZY. Cieľom tejto charitatívnej zbierky je ochrana životného prostredia. Snažíme sa aj takto dať nepotrebným veciam druhú šancu a hlavne vyzbierať finančné prostriedky pre tých, ktorí to potrebujú. Výťažok burzy každoročne používame na nákup potrebných vecí pre opustených psíkov a v tomto roku aj pre mačičky v našom meste.
Ešte pred odchodom na prázdniny sa nám podarilo nakúpiť a odovzdať krmivo pre psíky z revúckeho mestského útulku a pre mačičky z OZ Vysnené mačky.
Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli počas našej tohoročnej Ekoburzy, a tak urobili pekné Vianoce aj tým, na ktorých sa niekedy počas Vianoc zabúda.
Viac...
ŠTATISTIKA ZÁSAHOVOSTI DHZM JELŠAVA ZA ROK 2022
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2022 spolu 63 zásahov, z toho 36 požiarov, 15 technických zásahov a 12 iných technických zásahov. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo vo štvrtok 13-krát, potom v sobotu 12-krát, v utorok 10-krát, v piatok 9-krát, v nedeľu po 7-krát a v pondelok a v stredu po 6-krát.
Najviac horela suchá tráva 11-krát, suchá tráva a kríky 5-krát, komínové teleso a strecha rodinného domu po 3-krát, kontajner 2-krát a po jednom sme zasahovali pri požiaroch kôlne, lesa, priemyselnej budovy, sena, senníka, izby rodinného domu, nábytku v rodinnom dome, budovy a prístavby – stodoly. Raz bolo vykonané previerkové cvičenie s OR HaZZ v Revúcej a raz bolo vykonané medziokresné (okresy Rožňava a Revúca) taktické cvičenie.
Prvým novorodencom v roku 2023 na hornom Gemeri sa stal Michal z Dobšinej
Napísal(a) J. Fedáková
Aj v Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa dnes (1. januára 2023) dočkali svojho prvého novorodenca roku 2023. Narodil sa o 15.35 hod. a je ním chlapček Michal. Malý Michal po narodení vážil 3290 gramov a meral 48 centimetrov. Jeho mamičkou je 29-ročná Michaela z Dobšinej. Oznámila nám to komunikačná špecialistka Jana Fedáková zo siete nemocníc Svet zdravia a polikliník Pro Care. Malému Michalovi a jeho mamičke blahoželáme a vinšujeme v ich ďalšom živote veľa zdravia, šťastia.
Pripájame ešte informáciu o silvestrovských úrazoch.
Na urgentnom príjme rožňavskej nemocnice počas silvestrovskej noci ošetrili piatich pacientov, ktorí utrpeli úrazy súvisiace s oslavami nového roka. Len trojročného pacienta museli pre úraz oka previezť na vyššie pracovisko do Košíc.
Malá Kiara z obce Janice sa narodila ako prvé dieťa na Gemeri v novom roku 2023
Napísal(a) J. Fedáková
Hneď na úvod nového roku oznamujeme širokej gemerskej spoločnosti i ostatným občanov Slovenska krásnu zvesť: V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa prvé dieťa roku 2023 narodilo dnes o 2.45 h. Na svet prišlo dievčatko, ktorému dali meno Kiara. Malá Kiara po narodení vážila 2120 gramov a merala 44 centimetrov. Narodila sa 24-ročnej mamičke Henriete z obce Janice.
Novorodeniatku a jej mamičke želáme veľa dobrého zdravia i šťastia po celý rok a nasledujúce roky.
Ďalej informuejme, že v spomínanej nemocnici na chirurgickej ambulancii počas silvestrovskej noci ošetrili pre oslavy nového roka sedem pacientov, z toho piati boli pod vplyvom alkoholu. Pacienti utrpeli prevažne otvorené rany, ale napríklad aj zlomeninu nosa. Jeden pacient ostáva hospitalizovaný. Išlo o pacientov vo veku od 18 do 64 rokov.
V kostole Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Rožňave sa 14. decembra 2022 uskutočnil Adventný koncert 2022. Slávnostne vyzdobený tolerančný klasicistický kostol z roku 1786 privítal medzi svojimi múrmi účinkujúcich a veľkú rodinu milovníkov hudby.
Po dvoch rokoch boja s celosvetovou pandémiou, bezútešnosťou a strachom o svoje zdravie, keď sme tento koncert mohli sledovať zo záznamu Rožňavskej televízie len na obrazovkách televízorov, objavilo sa znovu svetlo zapálených adventných sviečok s odkazom: poďme spolu očakávať a privítať najkrajší a najväčší sviatok roka – Vianoce.
Hlavným organizátorom jubilejného 20. adventného koncertu bolo Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave v spolupráci s mestom Rožňava, pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika. Spoluorganizátormi boli Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave a Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. Rožňava.
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
František Ulrich – 85. výročie úmrtia
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
Ján Chalupka – 235. výročie narodenia
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-































