Do Rožňavy prichádza filmový festival Expedičná kamera

Na Expedičnú kameru do Kina Apollo v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave opäť pozýva Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja,všetkých cestovateľov, dobrodruhov, športovcov aj milovníkov prírody.
Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera, ktorý sa uskutoční 5. apríla 2024 o 18.00, je najväčšou cestovateľskou a outdoorovou udalosťou v ČR, ktorý úspešne expandoval aj na Slovensko. Tento jedinečný projekt opäť prináša tie najlepšie filmy sezóny z celého sveta, ako aj novinku s Adamom Ondrom, či nový film Mirka Haluza z Amazónie.
Cestovanie je dnes oveľa bežnejšie ako kedysi. Všetci cestujeme. Za prácou, za zábavou, za spoznávaním cudzích krajín aj seba samých. Len nepatrný zlomok zážitkov sa podarí preniesť do podoby filmu. Ale tento zlomok stojí vážne za to! Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera už od roku 2009 prináša divákom tie najlepšie cestovateľské a dobrodružné filmy sezóny z celého sveta a aj z domácej produkcie.

Výtvarníčka Jana Kušnierová v galérii so svojimi bývalými žiačkami

Jubilejná pätnásta beseda, ktorú pripravilo Občianske združenie Gemerskí umelci sa uskutočnila 14. marca 2024 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Venovala sa výtvarnej tvorbe Jany Kušnierovej, ktorá na besede predstavila svoju celoživotnú tvorbu s názvom DOZRIEVANIE, ako aj prácu učiteľky ZUŠ v Rožňave. Prostredie galérie bolo vhodným miestom podujatia, v ktorom predovšetkým autorka vystavených prác mohla bližšie predstaviť svoje výtvarné diela. Prítomným divákom sa okrem vystavovateľky predstavili aj jej dve bývalé žiačky PhDr. Kristína Pakesová a Mgr. Janka Valková. Celé podujatie dotvárali spevom Jaroslav Boldiš a recitáciou básní Jozefa Garlika Valéria Mikolajová.
Pripomeňme si, že pani Kušnierová pochádza z Betliara, kde jej rodičia – učitelia podchytili jej výtvarné nadanie a prihlásili ju v Betliari do výtvarného krúžku k Magdaléne Csiskovej, sesternice významnej slovenskej kunshistoričky Dr. Alžbety Gūnterovej. Pod jej citlivým vedením deti najčastejšie maľovali prostredie Betliarskeho parku a práve to poznamenalo jej nasledujúci profesný život.

Výcvik hasičov aj z revúckeho okresu na ohnivom trenažéri FIRE DRAGON 7000 vo Zvolene

Predseda Dobrovoľného hasičského zboru Mesta Zvolen, Ing. Dušan Hancko v spolupráci s firmou Dräger Slovensko, s. r. o. zorganizovali v sobotu 23. marca 2024 jednodňový výcvik na ohnivom trenažéri FIRE DRAGON 7000 so zameraním na likvidáciu požiaru v uzavretých priestoroch. Výcvik bol určený pre DHZ/DHZO, HaZZ a ZHÚ a bol realizovaný v priestoroch a v okolí Hasičskej zbrojnice DHZ Zvolen. Výcviku sa zúčastnili hasiči z Banskobystrického kraja – z Dudiniec, zo Senohradu, zo Šumiaca, zo Štefultova, zo Zvolena, pán Lukáš Krúpa ako jednotlivec. Z okresu Revúca sa výcviku zúčastnili dobrovoľní hasiči z Gemerskej Vsi a z Jelšavy, po štyroch členov. 

Výcvik bol rozdelený do dvoch častí. V rámci teoretickej časti sa hasiči oboznámili s ohnivým trenažérom FERE DRAGON 7000, s bezpečnosťou práce, s požiarom v uzavretom priestore a s javmi s tým spojenými, s pohybom v neznámom prostredí a s technikou hasenia.

Prezidentské voľby 2024 na hornom Gemeri voličov veľmi nezaujali

V uplynulú sobotu sme boli na celom území Slovenska svedkami prezidentských volieb, ktoré vyhlásil 8. januára 2024 predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini. Boli to už šieste, ktoré prežívali oprávnení voliči u nás od roku 1999. Do volieb na nového prezidenta kandidovali deviati záujemcovia. AJ keď sa volieb zúčastnilo 2 254 206 voličov oprávnených voliť, ani jeden z nich neprekročil 50 percentnú hranicu zvoliteľnosti. Najdôveryhodnejší z nich obsadili prvé dve miesta a to Ivan Korčok, ktorému dôverovalo 42,51% voličov a Peter Pellegrini s 37,02 % hlasov voličov. Druhé kolo volieb bude v sobotu 6. apríla, kedy sa rozhodne o tom, kto bude zastávať túto významnú funkciu v nasledujúcich piatich rokoch na Slovensku.

Pozrime sa bližšie, ako zaujali voľby na hornom Gemeri. Čísla, ktoré uverejnil Štatistický úrad SR však svedčia o tom, že voliči v tomto regióne zaujali opatrnejší postup. Akoby očakávali, že sobota 23. marca neprinesie nového víťaza volieb a preto viacerí z nich pravdepodobne rátajú s tým, že prispejú k zvoleniu nového prezidenta až v sobotu 6. apríla.

V Gemeri vyhlásili ďalší ročník literárnej sci-fi súťaže

REVÚCA | 24. marca 2024 – Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n. o., kultúrna inštitúcia BBSK, vyhlasujú celoslovenskú literárnu súťaž v písaní sci-fi a fantasy
poviedok. Súťaží sa v dvoch kategóriách: prvá – od 15 do 25 rokov a druhá – od 25 rokov. Uzávierka súťaže bude 31. mája 2024.
Vyhlasovateľom, organizátorom a garantom súťaže sú Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n. o., kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. Gustáv Maurícius Reuss bol rodák z Revúcej, ktorý napísal prvé sci-fi dielo na našom území „Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava“, ktoré popisuje cestu balónom z Revúcej až na Mesiac. Kuriozitou je, že tento rukopis vznikol o sedem rokov skôr, ako vôbec prvý román svetovo najznámejšieho spisovateľa tohto žánru Julesa Verna. Práve preto vznikla v srdci Gemera súťaž Cena Gustáva Reussa. 

Najlepšie výtvarné práce žiakov z revúckeho okresu na tému „Hasiči a Vianoce“ postúpili do celoslovenského kola

Dobrovoľná požiarna ochrana SR a Republiková komisia mládeže DPO SR vyhlásili v školskom roku 2023/2024 už 21. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. V tomto školskom roku to bolo na tému  „Hasiči a Vianoce“.  

Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách:

1. kategória Materské školy,  2. kategória  1. – 4. ročník ZŠ a 3. kategória 8. – 9. ročník ZŠ

Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO). 

Územná organizácia DPO SR v Revúcej vyhlásila túto výtvarnú súťaž v okrese Revúca. Boli oslovené školy, mimoškolské zariadenia a Dobrovoľné hasičské zbory (DHZ ) v okrese.

štvrtok, 21 marec 2024 16:31

Banský náučný chodník Mních

Napísal(a)
Banský náučný chodník Mních

Banský náučný chodník Mních sa nachádza v chotári obce Rakovnica v okrese Rožňava, úzko spätej s baníctvom, kde boli ťažené najmä železné rudy. Prvá dochovaná zmienka o baníctve a ťažbe pochádza z roku 1758, banská prevádzka pre vyčerpanie ložísk bola ukončená v roku 1991. Trasa chodníka je zvolená tak, aby návštevníkov oboznámila s históriou banskej činnosti na území obce Rakovnica.

Vedie hrebeňom kopca Mních, pod ktorým sa nachádzala pôvodná osada obyvateľov Rakovnice. Východiskovým bodom náučného chodníka sú dva altánky v lokalite Magdolna s možnosťou parkovania, prístup je možný z hlavnej cesty Rožňava – Štítnik. Trasa chodníka má 2400 m s prevýšením 165 m a dá sa zvládnuť za cca 1,5 hod. Je na nej sedem stanovíšť, na ktorých sa návštevník dozvie zaujímavé informácie o práci baníkov v minulosti až po súčasnosť a rôznych objektoch, súvisiacich s banskou činnosťou. V úvode trasy je potrebné prekonať pomerne veľké prevýšenie, za pomoci reťazí, stúpačiek, premostení a rebríkov. Na chodníku sa nachádzajú exponované úseky, pri ktorých treba zvýšiť opatrnosť. Preto treba zvážiť prechod s malými deťmi a psami. 

Siedmaci základnej školy v Jelšave medzi dobrovoľnými hasičmi

Každoročne v marci, keď je aj mesiac požiarnej ochrany, prichádzajú deti na našu zbrojnicu, aby zistili, čo je nové pri dobrovoľných hasičoch v Jelšave. 

Dňa 20. marca 2024 zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci 7. ročníka Základnej školy v Jelšave. Žiaci zavítali k nám vo dvoch skupinách. Vysvetlili sme im rozdiel medzi členmi dobrovoľného hasičského zboru a príslušníkmi hasičského a záchranného zboru. Ukázali sme zásahový výstroj a výzbroj, ako sa používajú autonómne dýchacie prostriedky (ADP), ktoré chránia zasahujúcich hasičov pred nadýchaním sa nebezpečných látok, ktoré môžu byť koncentrované v ovzduší zásahového priestoru. Žiaci sa oboznámili tiež s tým, ako sa pracuje s náradím z hasičskej techniky. Nakoľko si v týchto dňoch pripomíname aj Deň vody, vysvetlili sme, aká je potrebná voda pre hasičov.

Príjemné predpoludnie na zbrojnici snáď niečo dalo žiakom, ktorých sme s radosťou privítali medzi dobrovoľnými hasičmi.

Viliam Máťaš mal rád futbal po celý svoj život

Koncom marca tohto roku po niekoľkomesačnej zimnej prestávke sa začne život aj na ligových trávnikoch mužstiev horného Gemera. Na miestach športového diania sa však už navždy neobjavia najmä tí, ktorým to zdravotné problémy nedovolia, aby sa na nich objavili aspoň ako diváci, alebo navždy odišli spomedzi nás. Jedným z nich bude aj Viliam Máťaš z Rakovnice, ktorý zanechal medzi milovníkmi tejto hry v rodnej obci, ale i na okolí, pozitívnu spomienku na svoje pôsobenie.

Je čas, aby sme si jeho športovú činnosť pripomenuli.

Po 38 rokoch aktívnej činnosti sa Viliam Máťaš, brankár TJ Baník Rakovnica, ktorý v minulosti pôsobil aj v Rožňavskom Bystrom, rozhodol zavesiť kopačky na klinec, čím dal definitívnu bodku za svojou bohatou futbalovou kariérou. Stalo sa to na slávnostnej schôdzi futbalového oddielu v kultúrnom dome 4.8.2012. Na slávnostnom akte prevzal z rúk vtedajšieho starostu obce Rakovnica, Ľubomíra Leštáka, upomienkovú trofej a oficiálne sa rozlúčil so svojimi spoluhráčmi. Od starostu prevzal aj dres s číslom 55, ktorý mu pripomínal hru, ktorú mal najradšej a pre ktorú obetoval svoje najkrajšie roky života.

V Rakovnici odhalili pamätnú tabuľu svojmu slávnemu rodákovi prof. Jánovi Fabiánovi a otvorili Dom baníckych tradícií

Najfrekventovanejším menom v sobotu 16. marca 2024 v gemerskej obci Rakovnica bolo meno profesora Jána Fabiána. Svojmu rodákovi totiž v tejto obci na jeho počesť slávnostne otvorili Dom baníckych tradícií, v ktorom časť venovali aj jemu ako uznávanému svetoznámemu banskému odborníkovi, ktorého poznali v takmer 50 krajinách sveta. Na jeho zrekonštruovanom rodnom dome odhalili Pamätnú tabuľu. Pri tejto príležitosti na pozvanie obecného úradu prišli na toto podujatie aj poprední funkcionári Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií v Košiciach, zástupcovia okolitých baníckych spolkov, jeho bývalí študenti i občania zo susedných baníckych obcí Rožňavské Bystré, Rožňava a Rudná. Tejto jedinečnej udalosti na území rodnej obce profesora Fabiána sa zúčastnili aj jeho potomkovia, z ktorých syn Ján pokračuje v otcových šľapajách.

Pripomeňme si, že profesor Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 16. 9. 1935 v baníckej rodine, ktorá si túto tradíciu držala po tri generácie. Zomrel 2. februára 2018 ako 83-ročný v rožňavskej nemocnici. Baníctvu sa venoval od svojho 17-teho roku života. Odborne sa vzdelával na Vysokej škole technickej v Košiciach, ktorej absolventom jej Baníckej fakulty sa stal v roku 1959, ktorú ukončil červeným diplomom. Po niekoľkých rokoch praxe na rôznych banských prevádzkach regiónu sa vrátil do svojej Alma Mater a ako 38-ročný sa stal aj jej najmladším docentom.

Strana 3 z 600