Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Náhrada za zábavu „Plenění“ (16)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Náhrada za zábavu „Plenění“. Vstúpil som do kancelárie. Na stole mal plno papierov, robil uzávierku. Nikdy som uzávierku nerobil, iba sem-tam mi dal podpísať nejaké pracovné príkazy a vysadené normy. Usadil ma a začal vykladať, že pri fáraní v rúbani Regina zistil, že stena postúpila asi o 18 metrov, ale nadložie na celej ploche stojí nepohnute a netvorí sa zával.
Skrytá divočina láka nadšencov fotografie fauny na výstavu v Revúcej
Napísal(a) M. Urbanová
V utorok 8. novembra 2016 o 15:30 hod. sa výstavná sála Mestského domu kultúry v Revúcej zaplnila hosťami a nadšencami fotografie fauny, pretože sa tam uskutočnila výstava fotografov - členov Slovenskej asociácie fotografov prírody, Ing. Jána SLOVÁKA a VLADIMÍRA VICIANA, ktorú zorganizovalo MsKS v Revúcej za pomoci Ing. Maroša Detka, ktorý sa hosťom zároveň aj prihovoril a vystavovateľom poďakoval.
Zo zasadnutia ŠTK dňa 9.11.2016:
ŠTK upozorňuje mužstvá prípraviek na registráciu hráčov prípraviek.
ŠTK schvaľuje výsledky I.trieda 14.k. http://obfzroznava.futbalnet.sk/?_ga=1.101652865.1072590041.1454573919#menu/open/sutaze/
Slávik z Jelšavy - operná speváčka Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.09.1946 Budapešť)
Napísal(a) Mestske muzeum Jelsava
Meno Basilides má historický pôvod. Na území dnešného Slovenska bol tento rod známy už koncom 17. storočia. Na území Gemera a Malohontu – v okolí Jelšavy, Muránskej Dlhej Lúky, Muráňa, Ratkovej a Tisovca. 11. novembra 1886 sa v rodine kráľovského radcu a advokáta Gustáva Basilidesa v Jelšave narodila ako siedme dieťa z deviatich súrodencov Mária Viola Matilda Basilides. V rodnej Jelšave navštevovala ľudovú, neskôr vyššiu dievčenskú školu. Už v ranom veku vystupovala na školských slávnostiach, kde sa prejavil jej jedinečný hudobný talent.
Hnúšťa cestovala po stopách príbehov staršej generácie a má svojich víťazov
Napísal(a) Agentúra pre rozvoj Gemera
Múzeum socialistických kuriozít v Hnúšti je takmer na konci svojho originálneho projektu „STOPY“, ktoré realizuje Agentúra pre rozvoj Gemera. Nie je náhodou, že názov projektu je totožný práve s jednou z najpopulárnejších knižných edícií socializmu. Vydali sme sa totiž po stopách príbehov staršej generácie, ktoré sú zaznamenané a uchovávané v digitálnej forme.
V pondelok 14. novembra 2016 bude v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera inštalovaná výstava obrazov Moniky Vozárovej z Dobšinej „Folklór mojimi očami“. Moderný a nevšedný pohľad na naše kroje, na gemerskú náturu a temperament vytvára v obrazoch výtvarníčky pôdu pre celú škálu pocitov.
Vo štvrtok, 17. novembra 2016 o 18.00 hodine predstaví Gemerské osvetové stredisko v Rožňave druhý z trojice rozhovorov nesúcich názov "Medailón osobnosti Gemera“. Nový typ podujatia ponúka divákom v živej, bezprostrednej diskusii stretnutie s mimoriadnymi osobnosťami nášho regiónu, ktoré svojím životom a svojou prácou ovplyvnili nielen životy iných ľudí, ale i celých spoločenstiev.
U nás taká obyčaj - Predstavíme gemerského gajdoša a rozprávača povestí Jána Králika, rodáka z Čiernej Lehoty
Napísal(a) D. Lacková
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pozýva priaznivcov ľudovej kultúry na ďalšie stretnutie s gemerskými piesňami, zvykmi a tradíciami. "V stredu 16. novembra o 18. hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera bude pre návštevníkov pripravený zaujímavý program. Predstavíme gemerského gajdoša
Čítam, čítaš, čítame, tieto slová rezonovali našim žiakom od septembra, pretože to bola téma projektu „Záložka do knihy spája školy". Tento projekt už siedmy rok je úzko spätý s našou školou, no tento rok bol o to výnimočný, že našou partnerskou školou sa stala ZŠ v Litovli v Českej republike.
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri po dvadsiaty druhýkrát
Napísal(a) M. Hlaváčová
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri po 22-krát organizuje Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Tento rok opäť v spolupráci s mestom Rožňava. Organizátori pripravili skvelý program a bohaté sprievodné aktivity pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií.
Viac...
V obci Rakovnica sú dlhoročnou tradíciou pravidelné jesenné stretnutia predstaviteľov obce so seniormi. Aj tohtoročný slávnostný príhovor mal starosta obce Ľuboš Lešták. Svojím prejavom poeticky oslovil prítomných: „Jeseň je dar. Vytvára umelecké diela. Umeleckým dielom je aj človek vo svojej jeseni. Tá zúročí jeho celoživotnú námahu, prinesie múdrosť, pokoj, vyrovnanejší pohľad na svet.
Čaro imaginácie. Slovenská kovačická insita
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v spolupráci s Galériou insitného umenia, Múzeom vojvodinských Slovákov, Slovenským vydavateľským centrom a Svetovým združením Slovákov žijúcich v zahraničí otvára 9. 11. 2016 o 17.00 výstavu o slovenskom výtvarnom fenoméne v oblasti insitného umenia v srbskej Kovačici. Pre verejnosť bude prístupná od 10. 11. 2016 do 26. 2. 2017 v sídelnej budove SNM v Bratislave.
Futbalisti MFK Rožňava potvrdili jesenného lídra štvrtej ligy JUH
Napísal(a) MG od
Osem zápasov odohrali v sobotu futbalisti z horného Gemera v poslednom kole jesennej časti súťaže. V nedeľu k nim pribudlo ďalších šesť. Jeden bol preložený o týždeň. Odštartovali tak nimi odvetnú časť majstrovstiev. Diváci z nich boli spokojní, najmä zo zápasu IV. Ligy dospelých MFK Rožňava, ktorí na domácom ihrisku deklasovali rozdielom dvoch tried súpera
V Čiernom Potoku spomínali na vyčíňanie fašistov v obci pred 72 rokmi
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v malej obci Čierny Potok v spolupráci s Obecným úradom v obci si 4. novembra tradične spomínajú na tragické udalosti z roku 1944. V tom čase mala obec viac ako 300 obyvateľov. Dnes má 147 duší, zväčša dôchodcov. Takmer všetci sa živili poľnohospodárstvom
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.