„Konope, konope, zelené konope...“ výstava, ktorá predstaví proces spracovania rastlinných vlákien v minulosti
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
„Konope, konope, zelené konope...“ je názov výstavy, ktorou Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, prostredníctvom pradiarenského, tkáčskeho a iného náradia doplneného fotografickým materiálom, predstaví proces spracovania rastlinných vlákien, výrobu priadze,
Projekt „Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave“ sa dostáva do svojej druhej fázy
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
Projekt „Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave“ sa v posledných dňoch dočkal finálnej fázy stavebných a rekonštrukčných prác – reštaurovania fasády, ktoré bolo realizované pod vedením certifikovaného reštaurátora, tieto práce boli nutne viazané na teplé jarné počasie. Ešte predtým sa historická budova
Drienčany s kultúrno-spoločenským podujatím - Dedina ožíva - už po trinásty raz
Napísal(a) J.Z.
Obec Drienčany, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, o. z. VALGATA Drienčany, o. z. DHZ Drienčany, Vás pozývajú 23. júla 2016 do Drienčan, na XIII. ročník kultúrno – spoločenského podujatia Dedina ožíva.
Víťazstvo XII. ročníka prírodovednej súťaže Európsky deň národných parkov putovalo do Krásnohorského Podhradia
Napísal(a) Tatiana Bachňáková a Darina Nogeová
Európsky deň národných parkov - 12. ročník prírodovednej súťaže (Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – správa po podujatí) – Štátna ochrana prírody SR – Správa Národného parku Slovenský kras Brzotín, Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave a Mesto Rožňava
V Klenovci vás privítajú dva projekty pre talentované deti a mládež
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Občianske združenie RODON Klenovec, Národné osvetové centrum, Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v spolupráci s obcou Klenovec realizujú v čase od 16. - 23. júla 2016 v Klenovci dva projekty pre talentované deti a mládež. Pre nadaných tanečníkov sa realizujú tanečné
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnila vernisáž výstavy intermediálnej umelkyne Anny Daučíkovej
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 14. júla 2016 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnila vernisáž výstavy intermediálnej umelkyne Anny Daučíkovej. Táto výstava je monografickým výberom z jej tvorby a v rámci 4. ročníka podujatia Rožňavské radiály je zaradená ako druhá v poradí.
Obrazom: Vernisáž výstavy Rožňavské cechy v Jelšave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo štvrtok 7. júla 2016 sa v priestoroch Mestského múzea v Jelšave uskutočnila vernisáž výstavy Baníckeho múzea v Rožňave s názvom Rožňavské cechy.
Výstava mala premiéru v roku 2010 v Rožňave, v Jelšave je inštalovaná jej siedma repríza. Prinášame Vám niekoľko fotozáberov z „cechovej“ atmosféry v Jelšave.
Našli sme v poštovej schránke: Knihám porozumieme lepšie, keď ich čítame srdcom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – správa po podujatí). Pod záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa vo štvrtok 12.5.2016 uskutočnilo pre deti základných škôl na Námestí baníkov v Rožňave hlasné čítanie rozprávkových kníh pod názvom „Nerušte ma, čítam“.
Medzi najlepšie pôrodnice na Slovensku za rok 2015 patria aj tri pôrodnice Sveta zdravia: Rožňava, Humenné a Vranov nad Topľou
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Health Policy Institute v spolupráci s portálom rodinka.sk vyhodnotil najlepšie pôrodnice na Slovensku za rok 2015. V piatom ročníku projektu sa hodnotila kvalita pôrodníc podľa úrovne neonatologickej starostlivosti pri pôrodnici. Bola tak zohľadnená odlišná náročnosť zdravotnej starostlivosti poskytovanej v príslušných zdravotníckych zariadeniach. Medzi najlepšími zabodovali aj tri pôrodnice Sveta zdravia:
Na výstave v Bratislave stretnete panovníka neskorého stredoveku s názvom Cisár na štyroch trónoch
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Od 14. júla 2016 Slovenské národné múzeum v spolupráci s Českým centrom v Bratislave priblíži osobnosť najvýznamnejšieho európskeho panovníka neskorého stredoveku na výstave s názvom Cisár na štyroch trónoch. Životná púť Karola IV. v štrnástich obrazoch. Putovná výstava pri príležitosti osláv 700. výročia
Viac...
Dve žiačky s Cenou školy a 111 žiakov na konci školského roka dostalo pochvalu od riaditeľky našej školy
Napísal(a) Mgr. Zuzana Kováčová
Zocháči oceňovali najlepších
Ako ten čas rýchlo letí,
potešia sa hlavne deti.
Prišlo leto a s ním čas,
brány školy zavrieť zas.
Deti sa už vytešujú,
na prázdniny sa chystajú.
S elánom si balia veci,
do tábora chcú ísť všetci.
Na bicykloch na výlet
a či spoznať celý svet?
Kúpať, hrať sa celý deň,
budeže to radosť len.
U nás taká obyčaj... s folklórnym súborom Gemer z Dobšinej
Napísal(a) M. Ferenczová
V stredu 20. júla 2016 o 19.00 hodine sa v rámci cyklu „U nás taká obyčaj...“ v Dome gemerskej kultúry v Rožňave predstaví folklórny súbor Gemer z Dobšinej. Studnicou námetov je pre tento kolektív neďaleká Rejdová, ale čerpá aj z ďalších častí Gemera či oblastí Slovenska. Účastníkom folklórneho večera ponúkne
V Sirku, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1421 sa uskutočnilo prvé riadne stretnutie rodákov. Myšlienka zorganizovať takéto stretnutie vznikla už minulý rok. Už vtedy sa na prvom neoficiálnom stretnutí zúčastnilo cca 25 rodákov. Prioritou organizátorov (G. Kederová a L.Čajko) na ďalšie obdobie
Aktivity Popradského múzea v roku 140. výročia vzniku začínajú prednáškou k nálezu neandertálskeho človeka v Gánovciach
Napísal(a) PhDr. Magdaléna Bekessová
Podtatranské múzeum v Poprade otvára pre svojich návštevníkov Letnú čitáreň, v priestoroch pobočky múzea na Sobotskom námestí 33 v Poprade-Spišskej Sobote. Letná čitáreň bude otvorená v mesiacoch júl - august každú druhú stredu od 17:00 – 20:00 hod. (13.7.2016, 27.7.2016, 10.8.2016, 24.8.2016).
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.