utorok, 11 august 2015 14:35
V GMM pripravili fotografickú výstavu Pozostalosť Gömöryovcov II
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Zverejnené v
Výstavy
sobota, 03 december 2011 10:43
V Gemersko-malohontskom múzeu sprístupnili výstavu Štefana Balázsa – Mapovanie priestoru
Napísal(a) Gabriela Garlatyová
Zverejnené v
Výstavy
piatok, 25 október 2013 18:06
V Gemersko-malohontskom múzeu predstavia tvorbu insitného maliara Pavla Cicku z Kovačice
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Zverejnené v
Výstavy
utorok, 22 september 2015 12:14
V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sa budú predvádzať "loptoši a bábiky, bodliaky a fialky"
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Zverejnené v
Knižnice
piatok, 18 november 2011 13:26
V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Deň otvorených dverí očakávajú aj rozprávkovú babičku
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Zverejnené v
Knižnice
pondelok, 22 september 2014 15:54
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa môžete pokochať krásou 500 až 600 ročných kachlíc
Napísal(a) Sylvia Holečková
Zverejnené v
Výstavy
streda, 10 október 2012 11:36
V Drienčanoch sa uskutoční VII. ročník celoslovenskej súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas
Napísal(a) Jaroslava Chromeková
Zverejnené v
Súťaže
piatok, 15 október 2010 14:23
V Drienčanoch rozdelia súťažiacim v prednese slovenskej rozprávky zlatú podkovu, pero i vlas
Napísal(a) Jaroslava Jelchová
Zverejnené v
Súťaže
piatok, 14 október 2011 10:59
V Drienčanoch prostredníctvom súťaže Zlatá podkova, zlaté pero a zlatý vlas ožijú rozprávky Pavla Dobšinského
Napísal(a) Jaroslava Chromeková
Zverejnené v
Súťaže
štvrtok, 28 október 2010 17:19
V Drienčanoch ožili príbehy o Veternom kráľovi, Ružovej Aničke a Žabinej kmotre
Napísal(a) Jaroslava Jelchová
Zverejnené v
Súťaže
Viac...
streda, 24 jún 2015 19:53
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sprístupnili výstavu fotografií na tému Festivalové spomienky
Napísal(a) E. Geržová
Zverejnené v
Výstavy
utorok, 14 apríl 2015 18:14
V Dobšinej bude súťažiť sedem z desiatich folklórnych skupín horného Gemera
Napísal(a) Mária Ferenczová
Zverejnené v
Folklór
štvrtok, 03 september 2015 16:18
V Čiernej Lehote rodáci na Dňoch obce prízvukovali: Doma je doma...
Napísal(a) Ing. Darina Figúrová
Zverejnené v
Stretnutie rodákov
piatok, 21 marec 2014 12:20
V Baníckom múzeu v Rožňave vystavujú vzácne kusy nábytku zo zbierok Hradného múzea Istvána Dobóa v Egri
Napísal(a) Martin Kováč
Zverejnené v
Výstavy
Strana 168 z 222



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a