Vyhodnotenie výtvarných prác detí v okrese Revúca na tému: Hasič - pretekár
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR ( DPO SR ) a Republiková komisia mládeže DPO SR vyhlásili v školskom roku 2022/2023 20. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave na tému „Hasič - pretekár“ .
Na Územnú organizáciu Dobrovoľnej požiarnej ochrany ( ÚzO DPO ) SR v Revúcej bolo doručených 21 prác od 19. detí zo Základnej školy s Materskou školou ( ZŠsMŠ ) z Jelšavy, zo Špeciálnych základných škôl ( ŠZŠ ) z Jelšavy a Revúcej a z Dobrovoľného hasičského zboru ( DHZ ) v Jelšave.
Odovzdané práce komisia rozdelila do druhej a tretej kategórie podľa veku. Veľa výtvarných prác bolo mimo danej témy, Dňa 17. 03. 2023 boli tieto práce vyhodnotené nasledovne:
Krásny Gemer – Zrkadlo minulosti * Za horami, za dolami...
Napísal(a) T. Bachňáková
Veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Jelšava bol oslovený príslušníkmi OO PZ Jelšava o súčinnosť pri preventívno-výchovnej činnosti pre deti 1. stupňa Základnej školy v Jelšave.
V piatok 21. 04. 2023 piati členovia DHZ Jelšava zavítali medzi deti ZŠ v Jelšave. Na školskom dvore sme vytvorili 2 stanovištia:
1. stanovište – deti boli poučené, aké používať telefónne čísla platné pre záchranné zložky, vyskúšali si prilby
2. stanovište – spoznávanie výstroja a výstroja hasiča v zásahu a ako je vystrojené hasičské auto – CAS 15 IVECO DAILY.
Príslušníci z OO PZ Jelšava tiež vytvorili dve stanovištia:
Zažite čarovnú atmosféru 19. ročníka Európskej noci múzeí a galérií v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila nový projekt: Studnica odkazov Gemera
Napísal(a) T. Bachňáková
PREČO JE ROZPRÁVKA DÔLEŽITÁ * Úvaha po detskom divadelnom predstavení Divadla Actores z Rožňavy
Napísal(a) MsKS v Revúcej
... pre dieťa – podľa rodičov:
• „Je to veľmi dôležité pre ich osobnostný, duševný rozvoj. Rozvoj intelektu, sebadôvery, istoty a pod.“
• „Určite to pomáha formovať osobnosť dieťaťa a všetci predsa chceme, aby z našich detí vyrástli empatickí, milí a kultivovaní ľudia.“
• „Dieťa sa rozvíja po všetkých stránkach, hlavne zdravá sebaúcta a sebavedomie sú kľúčom k celoživotnému osobnostnému rastu.“
• „Môžu pritom zažiť dobrodružstvá, ale tiež sa rozvíja ich schopnosť empatie.“
• „Rozprávky rozvíjajú citovú stránku dieťaťa, vcítiť sa, stotožniť sa s hrdinami...“
• „Rozprávky vytvárajú zmysel pre spravodlivosť.“
• „Rozprávky rozvíjajú citové prežívanie dieťaťa.“
V máji 1913 si mohli návštevníci prezrieť prvú stálu expozíciu Gemersko-malohontského múzea, pričom 110. výročie od jej sprístupnenia si pripomíname práve v tomto roku. Tejto udalosti je v múzeu venovaný i predmet mesiaca máj, ktorým je maľovaná truhlica z roku 1787. Jej reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Truhlica bude v priestoroch múzea vystavená od 2. mája do 31. mája 2023.
Prezentovaná truhlica pochádza z roku 1787. Na čelnej strane sa nachádza datovanie „ANNO 1787“. Steny sú zhotovené z ohobľovaných smrekových dosák na rohoch spájaných čapovaním, veko je k truhlici pripevnené pomocou kovových pántov. Vo vnútri na ľavej strane pod vekom sa nachádza malá drevená skrinka slúžiaca na uloženie menších osobných predmetov. Čelná stena truhlice je zdobená štyrmi vyrezávanými polstĺpikmi vo farbách modrá, červená, žltá, medzi nimi v troch poliach ohraničených lištami maľovaný motív červenej a žltej farby. Na bočných stenách sú upevnené kovové okrúhle rukoväte.
Noc múzeí 2023 – XIX. ročník * Venované 110. výročiu otvorenia prvej stálej expozície GMM
Napísal(a) E. Lindisová
Bábkové divadlo z Revúcej opäť na javiskových doskách
Napísal(a) Lucia Vargová
Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER spoločne s občianskym združením Gemerské grúne sa postarala o premiéru bábkovej hry „Popolvár, najväčší na svete“, ktorá sa uskutočnila v rámci programu Mesta kultúry 2022 na doskách bábkovej scény Mestského kultúrneho strediska v Revúcej dňa 26.4.2023 o 19:00 hod
Partia ochotníckych bábkohercov pod vedením režiséra Juraja Genčanského divákom predstavila divákom výsledok ich snaženia v inscenácii na motívy Reussovej a Dobšinského rozprávky.
Iniciatíva oživiť tradíciu bábkoherectva je úzko spätá s bohatou históriou amatérskeho divadla v Revúcej. Ako uviedol samotný režisér, Juraj Genčanský: „V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia tu pracovali v tzv. „záujmových útvaroch“ desiatky nadšených ochotníkov všetkých vekových kategórií v najrozličnejších dramatických formách – od divadla poézie cez malé javiskové formy, divadlo dospelých či študentské divadlo až po divadlo bábkové. Táto „zlatá éra“ dramatického umenia v Revúcej takisto vyrástla z podhubia tunajšej bohatej divadelnej histórie, keď v 50. a 60. rokoch tu fungoval súbor s vlastným orchestrom, ktorý uvádzal dokonca naštudovania operiet!“
Autorská výstava Melindy Farkašovej nám rozpovie príbeh tetovania
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Melinda Farkašová v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zriadením Košického samosprávneho kraja, predstavuje netradičnú výstavu príbehu tetovania pod názvom INK STORIES. Hlavným cieľom výstavy je búranie stále pretrvávajúcich predsudkov o tetovaní v povedomí širokej verejnosti. Autorka má v úmysle prostredníctvom množstva fotografií predstaviť návštevníkom výstavy tetovanie ako druh umenia s vysokým stupňom estetickosti, ktoré zároveň môže byť aj technicky precízne prevedené. Prostredníctvom výstavy chce taktiež poukázať na potrebu vzájomnej tolerancie a pochopenia odlišnosti ľudí. ,,Je nesmierne vzácne, že do Rožňavy sa prisťahujú ľudia, ktorí sa tu na čas usadia, otvoria si svoje podnikanie. Šíria posolstvo, ktoré nám predostrie odlišný pohľad na život. Toto je príklad Melindy Farkašovej, ktorá verí, že tetovanie sa môže stať umeleckým dielom na našej koži,“ poznamenala Mgr. Kristína Pakesová, PhD. – kurátorka výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave.
Viac...
Banské múzeum v Hnúšti dobrovoľníci zatvorili. Dôvodom sú útoky primátora
Napísal(a) R. Lebeda
Po šiestich mesiacoch od otvorenia sú brány nového múzea v Hnúšti už druhý mesiac zatvorené. Primátor mesta Hnúšťa Martin Pliešovský, ktoré budovu dobrovoľníkom prenajíma, totiž tvrdí, že nemajú platnú zmluvu a na budove im nechal vymeniť zámky.
--
Regionálne banské múzeum s možnosťou prejsť 600 metrov aj v podzemí aktívnej magnezitovej bane otvorilo občianske združenie Horná Rimava v septembri 2022. Budova múzea patrí mestu Hnúšťa, Horná Rimava ju prevádzkuje na základe nájomnej zmluvy platnej do roku 2031. Otvoreniu predchádzali tri roky príprav – združenie partnerov, štúdium historických materiálov, prenájom budovy od mesta Hnúšťa, zháňanie artefaktov, predmetov, písomností, minerálov a fotografií, príprava projektu (peniaze získali z projektu Ministerstva pre informatizáciu a regionálny rozvoj SR), nasledovala rekonštrukcia, zariaďovanie múzea. Natočili dokonca vlastný 20-minútový dokumentárny film o baníctve v regióne, ktorý v múzeu premietajú turistom. Na časť vnútornej expozície prispel aj Banskobystrický samosprávny kraj a múzeum v septembri otváral priamo vtedajší predseda BBSK Ján Lunter.
Šarlota Bottová Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Gemersko-malohontské múzeum vo svojich priestoroch 12. apríla 2023 o 15.00 hod. sprístupní autorskú výstavu z tvorby výtvarníčky Šarloty Bottovej Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja. Výstava potrvá do 31. augusta 2023.
Šarlota Bottová (1989) je mladá talentovaná výtvarníčka pochádzajúca z Rimavskej Bane. V súčasnosti žije a tvorí v Hnúšti. Napriek tomu, že sa výtvarnému umeniu venuje ako samouk, jej diela si vďaka precíznemu prepracovaniu našli mnoho priaznivcov. Keďže nenavštevovala školu s umeleckým zameraním, väčšinu teoretických poznatkov čerpá z odbornej literatúry, internetu a z nadobudnutých skúseností.
DOKUMENTÁCIA BÝVANIA RÓMOV V 60. ROKOCH 20. STOROČIA
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Aktuálnym mesiacom je marec, známy ako aj „mesiac knihy“. Pri tejto príležitosti vám dávame do pozornosti najnovšie publikácie Baníckeho múzea v Rožňave s názvom „Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave“ a „A Rozsnyói Bányászati Múzeum gyűjteményei“.
Banícke múzeum v Rožňave spravuje viac ako 40 tisíc zbierkových predmetov, ktoré sú prezentované v stálych expozíciách múzea, na krátkodobých tematických výstavách, alebo sú uložené v depozitárnych priestoroch. V roku 2021 vydalo múzeum spoločensko-vednú publikáciu s názvom Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave, v ktorej predstavilo zo svojej bohatej zbierky 29 exponátov. Publikácia, podporená z verejných zdrojov FPU, vyšla v slovenskom jazyku s cieľom zvýšiť informovanosť odbornej a laickej verejnosti o zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.
V A U G U S T E 2026
SI PRIPOMÍNAME
Michal Semian – 285. výročie narodenia
3. august - Michal Semian – (3.8.1741 Vrádište – 29.4.1812 Pezinok) – básnik, prekladateľ, ev. farár.
Po skončení ľudovej školy študoval vo Vádosfalve a v Nemeskéri, pokračoval v štúdiu v Soprone a na lýceu v Kežmarku. Pôsobil ako rektor latinskej cirkevnej školy v Ratkovej a konrektor v Prešove. Od roku 1782 bol evanjelickým farárom v Pezinku. Bol plodným autorom mnohých básnických skladieb v češtine a latinčine, hlavne k svadbám priateľov a literátov, k meninám a inštaláciám, veršov pri nástupe na kňazské miesto v Pezinku. Zbierka vyšla pod názvom Nábožný zvučný hlas... (Bratislava, 1783). Zaoberal sa vlastivedným bádaním, vydal popularizujúcu prácu z dejín Uhorska určenú hlavne pre školy Kratičné historické vypsání knížat a králů uherských (Bratislava, 1786), prispel duchovnými piesňami do Tranovského Cithary sanctorum z roku 1787, pripravil vydanie Biblia sacra (1787). Prekladal z maďarčiny. - MM-
Milan Kraus - 20. výročie úmrtia
8. august - Milan Kraus (20.8.1924 Tisovec – 8.8.2006 Prievidza) – básnik, esejista, prekladateľ.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. - MM-
Rudolf Strinka – 15. výročie úmrtia
11. august – Rudolf Strinka (19.6.1927 Mokrá Lúka – 11.8.2011 Revúca) – učiteľ, spisovateľ.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. - MM-
Ondrej Klokoč – 115. výročie narodenia
17. august - Ondrej Klokoč (17.8.1911 Hnúšťa-Hačava – 26.3.1975 Bratislava) – politik, novinár.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. - MM-
Štefan Kollárčik – 230. výročie narodenia
18. august - Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany – 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. - MM-
Ján Polomský – 45. výročie úmrtia
20. august - Ján Polomský (7.12.1896 Jelšava – 20.8.1981 Banská Bystrica) – hrebenár.
Základnú školu navštevoval v Jelšave, za hrebenára sa vyučil u svojho otca a pokračoval v hrebenárskom remesle aj po jeho smrti spolu s matkou a bratom Samuelom v jeho dielni. Po r. 1951 pracoval v magnezitovom závode v Lubeníku. Pôvodne vyrábal hlavne hrebene zvané všiváky ručne, neskôr hrebene tzv. štyločky, frizíre a konťové hrebene pre ženské účesy na strojoch s elektrickým pohonom. Rohovinu na výrobu objednával z Čiech a Maďarska, výrobky sa predávali na trhoch v Jelšave a okolí a na východnom Slovensku. Bol posledným hrebenárom, ktorý sa v Jelšave venoval tomuto remeslu. Od roku 1968 žil na dôchodku v Banskej Bystrici. - MM-
Gustáv Frák – 20. výročie úmrtia
25. august - Gustáv Frák (1.3.1913 Sirk – 25.8.2006 Revúca) – regionálny historik, publicista, prekladateľ.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. - MM-
Pavol Terray – 165. výročie narodenia
27. august - Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Samuel Víťazoslav Kuchta – 165. výročie narodenia
28. august - Samuel Víťazoslav Kuchta (28.8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. - MM-
František Sobota – 135. výročie narodenia
30. august - František Sobota (Szobota) (30.8.1891 Košice – 10.1.1939 Levoča) – atlét, právnik.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval. - MM-