Zažite čarovnú atmosféru 19. ročníka Európskej noci múzeí a galérií v Baníckom múzeu v Rožňave
Aj tento rok v rámci 19. ročníka Európskej noci múzeí a galérií Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva všetkých do svojich expozícií zažiť nevšednú a čarovnú atmosféru múzea dňa 13. mája 2023. 
Pre toto podujatie, ktoré sa uskutoční v čase od 16:00 hod. do 23:00 hod., múzejníci pripravili bohatý program. Návštevníci múzea ho budú môcť zažiť v jeho troch prevádzkach. V Zážitkovom centre Sentinel budú mať rodiny s deťmi možnosť okrem prehliadky všetkých expozícií zapojiť sa do besedy o živote vlčej svorky s názvom Alfa a omega. Táto beseda začne o 17:00 hod. a na jej konci si deti vyrobia odznaky s vyobrazením vlka na pamiatku. Ak prídu návštevníci do Zážitkového centra Sentinel o 19:00 hod., budú patriť medzi prvých, ktorým predstavíme nové interaktívne prvky v Expozícii baníctva a hutníctva Gemera. Neskôr o 21:00 hod. sa návštevníci môžu zúčastniť kurátorskej komentovanej prehliadky tejto expozície zameranej na Rožňavskú Meterciu. 
 
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila nový projekt: Studnica odkazov Gemera
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila pre stredoškolskú mládež a odbornú verejnosť projekt „Studnica odkazov Gemera“. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. 
Gemer je bohatý na prírodné a kultúrne pamiatky, ale aj na osobnosti, ktoré sa pričinili k rozvoju regiónu, ale i celého Slovenska. „V roku 2023 si pripomíname okrúhle výročia viacerých štúrovcov. My sme sa v projekte zamerali  na Petra Kellnera Hostinského, Samuela Tomášika a Pavla Emanuela Dobšinského,“ povedala riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. „Práve vďaka ich všestrannej činnosti boli položené základy vzdelanosti medzi prostým ľudom,“ dodala.
Prítomní sa, okrem iných, oboznámia s Petrom Kellnerom Hostinským ako s novinárom, ale aj ako tvorcom prvej štúdie o symbole dvojitého kríža, ktorý je v súčasnosti jedným zo  symbolov našej štátnosti. Má prvenstvo medzi slovenskými heraldickými prácami.
PREČO JE ROZPRÁVKA DÔLEŽITÁ * Úvaha po detskom divadelnom predstavení Divadla Actores z Rožňavy

... pre dieťa – podľa rodičov:
• „Je to veľmi dôležité pre ich osobnostný, duševný rozvoj. Rozvoj intelektu, sebadôvery, istoty a pod.“
• „Určite to pomáha formovať osobnosť dieťaťa a všetci predsa chceme, aby z našich detí vyrástli empatickí, milí a kultivovaní ľudia.“
• „Dieťa sa rozvíja po všetkých stránkach, hlavne zdravá sebaúcta a sebavedomie sú kľúčom k celoživotnému osobnostnému rastu.“
• „Môžu pritom zažiť dobrodružstvá, ale tiež sa rozvíja ich schopnosť empatie.“
• „Rozprávky rozvíjajú citovú stránku dieťaťa, vcítiť sa, stotožniť sa s hrdinami...“
• „Rozprávky vytvárajú zmysel pre spravodlivosť.“
• „Rozprávky rozvíjajú citové prežívanie dieťaťa.“
 

streda, 10 máj 2023 14:20

Maľovaná truhlica z roku 1787

Napísal(a)
Maľovaná truhlica z roku 1787

V máji 1913 si mohli návštevníci prezrieť prvú stálu expozíciu Gemersko-malohontského múzea, pričom 110. výročie od jej sprístupnenia si pripomíname práve v tomto roku. Tejto udalosti je v múzeu venovaný i predmet mesiaca máj, ktorým je maľovaná truhlica z roku 1787. Jej reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Truhlica bude v priestoroch múzea vystavená od 2. mája do 31. mája 2023.

Prezentovaná truhlica pochádza z roku 1787. Na čelnej strane sa nachádza datovanie „ANNO 1787“. Steny sú zhotovené z ohobľovaných smrekových dosák na rohoch spájaných čapovaním, veko je k truhlici pripevnené pomocou kovových pántov. Vo vnútri na ľavej strane pod vekom sa nachádza malá drevená skrinka slúžiaca na uloženie menších osobných predmetov. Čelná stena truhlice je zdobená štyrmi vyrezávanými polstĺpikmi vo farbách modrá, červená, žltá, medzi nimi v troch poliach ohraničených lištami maľovaný motív červenej a žltej farby. Na bočných stenách sú upevnené kovové okrúhle rukoväte.

 

Noc múzeí 2023 – XIX. ročník * Venované 110. výročiu otvorenia prvej stálej expozície GMM
Gemersko-malohontské múzeum aj tento rok pripravilo pre svojich návštevníkov podujatie Noc múzeí. V sobotu 13. mája 2023 sa uskutoční už jeho XIX. ročník. Od 16.00 hod. až do 23.00 hod. budú brány múzea otvorené. Na návštevníkov čaká bohatý a rôznorodý program, ktorý otvorí výstrel z dela. V úvode potom zaznejú zhudobnené básne Sándora Petőfiho v podaní gitarového telesa Mákvirágok pod vedením Márie Pákó. Gabriel Rožai prinesie poznatky o gemerskom nárečí a počas večera bude o ňom prednášať. Na svoje si prídu aj priaznivci rybárčenia, pretože o rybároch a rybárstve v Rimavskej Sobote porozpráva Michal Petrinec v dvoch prednáškach počas podujatia. Výrobca nožov a bičov Ľubomír Majan v priebehu podujatia priblíži záujemcom pletenie bičov. So zaujímavým koníčkom sa predstaví Igor Makovník, ktorý sa venuje výrobe historických loveckých zbraní. Návštevníkom predstavíme aj šikovných stredoškolákov z Tisovca, ktorí ako študenti už podnikajú vo výrobe mydiel a kozmetiky. Dozvieme sa tiež zaujímavý príbeh, ktorý sa viaže k Regeneračnému ivicentru z Lučenca, ktoré počas večera ponúkne účastníkom poznatky o vode a starostlivosti o ruky.  
Bábkové divadlo z Revúcej opäť na javiskových doskách

Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER spoločne s občianskym združením Gemerské grúne sa postarala o premiéru bábkovej hry „Popolvár, najväčší na svete“, ktorá sa uskutočnila v rámci programu Mesta kultúry 2022 na doskách bábkovej scény Mestského kultúrneho strediska v Revúcej dňa 26.4.2023 o 19:00 hod 
Partia ochotníckych bábkohercov pod vedením režiséra Juraja Genčanského divákom predstavila divákom výsledok ich snaženia v inscenácii na motívy Reussovej a Dobšinského rozprávky.
Iniciatíva oživiť tradíciu bábkoherectva je úzko spätá s bohatou históriou amatérskeho divadla v Revúcej. Ako uviedol samotný režisér, Juraj Genčanský: „V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia tu pracovali v tzv. „záujmových útvaroch“ desiatky nadšených ochotníkov všetkých vekových kategórií v najrozličnejších dramatických formách – od divadla poézie cez malé javiskové formy, divadlo dospelých či študentské divadlo až po divadlo bábkové. Táto „zlatá éra“ dramatického umenia v Revúcej takisto vyrástla z podhubia tunajšej bohatej divadelnej histórie, keď v 50. a 60. rokoch tu fungoval súbor s vlastným orchestrom, ktorý uvádzal dokonca naštudovania operiet!“

Autorská výstava Melindy Farkašovej nám rozpovie príbeh tetovania

Melinda Farkašová v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zriadením Košického samosprávneho kraja, predstavuje netradičnú výstavu príbehu tetovania pod názvom INK STORIES. Hlavným cieľom výstavy je búranie stále pretrvávajúcich predsudkov o tetovaní v povedomí širokej verejnosti. Autorka má v úmysle prostredníctvom množstva fotografií predstaviť návštevníkom výstavy tetovanie ako druh umenia s vysokým stupňom estetickosti, ktoré zároveň môže byť aj technicky precízne prevedené. Prostredníctvom výstavy chce taktiež poukázať na potrebu vzájomnej tolerancie a pochopenia odlišnosti ľudí. ,,Je nesmierne vzácne, že do Rožňavy sa prisťahujú ľudia, ktorí sa tu na čas usadia, otvoria si svoje podnikanie. Šíria posolstvo, ktoré nám predostrie odlišný pohľad na život. Toto je príklad Melindy Farkašovej, ktorá verí, že tetovanie sa môže stať umeleckým dielom na našej koži,“ poznamenala Mgr. Kristína Pakesová, PhD. – kurátorka výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave.

 

Banské múzeum v Hnúšti dobrovoľníci zatvorili. Dôvodom sú útoky primátora

Po šiestich mesiacoch od otvorenia sú brány nového múzea v Hnúšti už druhý mesiac zatvorené. Primátor mesta Hnúšťa Martin Pliešovský, ktoré budovu dobrovoľníkom prenajíma, totiž tvrdí, že nemajú platnú zmluvu a na budove im nechal vymeniť zámky.
--
Regionálne banské múzeum s možnosťou prejsť 600 metrov aj v podzemí aktívnej magnezitovej bane otvorilo občianske združenie Horná Rimava v septembri 2022. Budova múzea patrí mestu Hnúšťa, Horná Rimava ju prevádzkuje na základe nájomnej zmluvy platnej do roku 2031. Otvoreniu predchádzali tri roky príprav – združenie partnerov, štúdium historických materiálov, prenájom budovy od mesta Hnúšťa, zháňanie artefaktov, predmetov, písomností, minerálov a fotografií, príprava projektu (peniaze získali z projektu Ministerstva pre informatizáciu a regionálny rozvoj SR), nasledovala rekonštrukcia, zariaďovanie múzea. Natočili dokonca vlastný 20-minútový dokumentárny film o baníctve v regióne, ktorý v múzeu premietajú turistom. Na časť vnútornej expozície prispel aj Banskobystrický samosprávny kraj a múzeum v septembri otváral priamo vtedajší predseda BBSK Ján Lunter.

Šarlota Bottová Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja

Gemersko-malohontské múzeum vo svojich priestoroch 12. apríla 2023 o 15.00 hod. sprístupní autorskú výstavu z tvorby výtvarníčky Šarloty Bottovej Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja. Výstava potrvá do 31. augusta 2023.

Šarlota Bottová (1989) je mladá talentovaná výtvarníčka pochádzajúca z Rimavskej Bane. V súčasnosti žije a tvorí v Hnúšti. Napriek tomu, že sa výtvarnému umeniu venuje ako samouk, jej diela si vďaka precíznemu prepracovaniu našli mnoho priaznivcov. Keďže nenavštevovala školu s umeleckým zameraním, väčšinu teoretických poznatkov čerpá z odbornej literatúry, internetu a z nadobudnutých skúseností.

DOKUMENTÁCIA BÝVANIA RÓMOV V 60. ROKOCH 20. STOROČIA
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum súbor fotografií zachytávajúcich spôsob bývania Rómov vo vybraných lokalitách Gemera-Malohontu a Novohradu v rokoch 1960 – 1968. Fotografie budú vystavené od 1. do 30. apríla 2023 v priestoroch stálej expozície.
Na území Gemera-Malohontu sa Rómovia začali usadzovať v priebehu 16. – 17. storočia. Jedným z vonkajších prejavov odrážajúcich ich kultúru a spôsob života je i charakter bývania a architektúra. Kočovní olašskí Rómovia využívali na presun z miesta na miesto drevené vozy, ktoré si v mnohých prípadoch kupovali od sedliakov. Tieto vystielali slamou a ukladali do nich všetky predmety dennej potreby. Horná časť voza bola krytá plachtou, no plachty sa využívali aj pri zhotovovaní rôznych typov prístreškov spojených s vozom. Okrem takéhoto krátkodobo využiteľného prístrešku si Rómovia stavali tiež stany s drevenou konštrukciou, pokryté celtovinou a postavené tak, že v nich dokázali prebývať celý rok.
 
Strana 32 z 217