Pozvánka na webináre v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prostredníctvom zoom
Napísal(a) S. Zvarová
Vážení pedagógovia MŠ, ZŠ, folklórnych kolektívov,
srdečne Vás pozdravujem v mene Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote a pozývam Vás na webináre v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prostredníctvom zoom.
1.) Vo štvrtok 2. decembra 2021, od 10:00 sa bude konať prezentácia ako pracovať s obradovým folklórom formou hier – určené aj pre tých najmenších, pod názvom "Od obradového folklóru ku hre", s lektorkou PhDr. Andreou Jágerovou, etnologičkou, vedúcou Centra tradičnej kultúry v Detve.
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave predstaví diela z letných tvorivých táborov Rovás
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, obohatí kultúrny život v meste počas zimnej sezóny ďalšou unikátnou výstavou. V spolupráci s medzinárodným tvorivým spolkom Rovás uvedú výstavu eNRA 21 vrátane samostatnej autorskej výstavy umelca Otta Szabóa.
Diela si bude verejnosť môcť pozrieť od 24. novembra 2021 do 28. januára 2022 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Vernisáž výstavy sa uskutoční deň predtým 23. novembra 2021 takisto v galérii o 16.00 hod. Vstup bude z dôvodu prísnych protipandemických opatrení možný len pre pozvaných a v súlade s aktuálnymi pandemickými opatreniami.
„Na výstave eNRA 21 si záujemcovia budú môcť pozrieť diela slovenských umelcov, ako aj tvorbu talentovaných umelcov z ďalších piatich krajín, ako Maďarsko, Poľsko, Anglicko, či dokonca Holandsko a Izrael,“ uviedla Eva Lázárová kurátorka fondu výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave.
Príbeh v hlavnej úlohe - Tajomstvá v literatúre IV.
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. pre žiakov II. stupňa základných škôl a pre odbornú verejnosť v piatok 5.11.2021 o 13.30 hod. podujatie s Tiborom Hujdičom pod názvom „Príbeh v hlavnej úlohe“. Projekt z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.
Jeden z najväčších slovenských propagátorov čítania Tibor Hujdič, ktorý je známy aj ako Pán Mrkvička, sa bude venovať rožňavským deťom druhého stupňa základných škôl, ako aj pedagógom. Chce tak upriamiť pozornosť na každodenné čítanie kníh, a to aj v školách počas iných hodín, ako je len hodina slovenského jazyka a literatúry.
„Nepoučujme deti, že by mali čítať. Urobme vzory zo seba. Ukážme im našu vášeň, raz za čas si prečítajme aj knihy, ktoré čítajú deti a zrazu sa máme o čom baviť. Toto je cesta,“ povedal v jednom rozhovore Hujdič a dodal: „Treba uvažovať skôr o podporných veciach. Skúsiť rozprávanie o knihách. Cez príbehy im ukazujme svet, nové myšlienky.“
Pozývame vás na IX. členskú výstavu fotografií Fotoklubu Pix-XL
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 5.11.2021 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom IX. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č.3.
November je už tradične od roku 2010 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave venovaný fotografiám. „Výnimkou bol len minulý rok 2020, keď z dôvodu pandémie bola knižnica počas októbra a novembra zatvorená a ani posledný mesiac v roku nebol istý, či sa verejnosť dostane do priestorov,“ povedala riaditeľka knižnice Iveta Kyselová.
Perly poznania s úsmevom, ktorý spája - Tajomstvá v literatúre IV.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. pre verejnosť literárno-vedomostnú súťaž Perly poznania. V piatok 5.11.2021 sa v popoludňajších hodinách uskutoční vyhodnotenie súťaže a workshop pre verejnosť s lektorkou Danielou Milánovou pod názvom „Farebná harmónia – maľovanie mandál“. Projekt z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.
Knižnica ako inštitúcia, ktorá má vplyv na širokú verejnosť, dokáže svojou činnosťou pomôcť bežnému človeku nájsť svoj osobný mier v dnešných pohnutých časoch.
Literárno-vedomostná súťaž „Perly poznania“ podporuje čítanie v každom veku, chce zvýšiť informovanosť o slovenskú literárnu tvorbu a prostredníctvom netradičných a kreatívnych foriem práce s knihou vytvára pozitívny vzťah ku knihe.
Knižné kovania zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci-Gombaseku. Predmet mesiaca november
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Rimavská Sobota, 02. 11. 2021 – V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum súčasti knižného kovania z obalu neskorostredovekého kódexu – rukopisu, ktoré boli objavené v priestore zaniknutého kláštorného kostola v Slavci-Gombaseku. Súčasti knižného kovania sú datované do obdobia 15. až 16. storočia. Vystavené budú v priestoroch múzea od 2. do 30. novembra 2021.
Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566.
Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhujú drobné železné nálezy – súčasti knižného kovania z obalu neskorostredovekého kódexu – rukopisu, ktoré boli objavené v priestore zaniknutého kláštorného kostola.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči a mladí plameniaci zaspomínali na kolegov – hasičov, ktorí už nie sú medzi nami
Napísal(a) G. Jakubecová
Sviatok všetkých svätých (1. 11.), Pamiatka zosnulých – „Dušičky“ (2. 11.) – takto za sebou nasledujú v kalendári sviatky, počas ktorých si pripomíname zosnulých. Ako to však u nás bolo pôvodne?
Dušičky slávime už stáročia. Starostlivosť o predkov bola v tradícii všetkých Indoeurópanov zakorenená tak hlboko, že sa s ňou muselo počítať aj v ďalších kultúrnych dejinných fázach. Z jej tradície vznikol pod vplyvom kresťanstva v 10. storočí jediný sviatok, dnes známy ako Dušičky, ktorý bol už ako kresťanský – presunutý na jeseň (2. novembra). Z ľudovej kultúry sa z predkresťanského obdobia zachovala predstava, že sa v tento čas prekrýva svet živých a mŕtvych a zosnulí sú k nám bližšie.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v jesenných mesiacoch literárnu a výtvarnú súťaž pre deti do 15 rokov pod názvom „Hľadá sa Babka a Dedko pre rok 2021“.
Literárna a výtvarná súťaž o starých rodičoch pre deti do 15 rokov má v tomto roku aj netradičnú tému na rozvoj detskej fantázie a predstavivosti. Bližšie o tom prezradila Natália Gyüréková, pracovníčka knižnice, ktorá je akousi „mamou“ tejto súťaže. „Predstavte si, milé deti, že sa pozeráte do zrkadla a vidíte tam seba ako dedka alebo babku. Nakreslite alebo opíšte, ako asi budete vyzerať vy o niekoľko rokov, keď už budete starí.“
Prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina o živote a praktickej ochrane sysľov
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
Ervín Hapl je zoológ a ochranár venujúci sa ochrane prírody, biodiverzity a tiež sysľov. Bol pri založení sysľoviska Biele vody pri Muráni a patrí k najlepším znalcom života a potrieb týchto malých hlodavcov. 27. októbra 2021 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina o živote a praktickej ochrane sysľov. Vstupné na prednášku je 2 €. Počas jeho prednášky si návštevníci vypočujú nielen detaily zo života sysľov pasienkových, ale aj mnohé zaujímavosti o tom, s kým zdieľajú svoj životný priestor, čo potrebujú k tomu, aby prosperovali, čo ich ohrozuje a čo sa v súčasnosti robí pre ich ochranu.
Dajte si „hudobnú tabletku“ – Tajomstvá v literatúre IV.
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. na dňa 26. októbra 2021 o 17:00 hod. podujatie pre širokú verejnosť z oblasti hudby – „Muzikoterapia – relaxačný vplyv hudby na naše zdravie“. Túto tému predstaví Dušan Zatroch DiS. art, hudobník, vedec, pedagóg Základnej umeleckej školy. Podujatie finančne z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Hudba je účinný nástroj, ktorý ovplyvňuje duševný a fyzický stav človeka. Lekári starovekého Egypta, ako aj starovekého Ríma, od nepamäti používali zvuky na liečenie tela a duše. A liečitelia v starovekej Číne vytvorili druh „hudobných receptov“, pretože pevne verili v magickú silu liečenia zvukom.
Viac...
Tajomstvá v literatúre IV. a Jozef Banáš „Žime a konajme tak, aby hranice ľudí nerozdeľovali, ale spájali.“ A. Dubček
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. podujatie o významnej osobnosti našich novodobých dejín – Alexandrovi Dubčekovi. Autorská beseda Jozefa Banáša „Zastavte Dubčeka!“ sa uskutoční v dňoch 25. októbra 2021 o 17:00 hod. pre verejnosť a v dopoludňajších hodinách 26. októbra 2021 pre študentov. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Alexander Dubček, politik, člen komunistickej strany a popredná osobnosť „Pražskej jari" z roku 1968, pochádzal z rodiny, v ktorej rodičia verili ideálom socializmu. Časť svojej mladosti prežil v Sovietskom zväze.
Plní si svoje sny – Tajomstvá v literatúre IV.
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. stretnutie s Vierou Varšovou pod názvom „Pohľad na život zhora“. V stredu 20. októbra 2021 o 17:00 hod. sa bude konať pre verejnosť a v dopoludňajších hodinách nasledujúceho dňa sú pozvaní študenti. Podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a je hlavným partnerom projektu.
Viera Varšová je motivátorkou, mentorkou, vzťahovým koučom a psychosomatičkou. Je autorkou knihy „Ako som našla svoje druhé JA“. Má za sebou stovky charakterových numerologických osobnostných i vzťahových rozborov. Sprevádza ľudí na ceste, vysvetľuje ako lepšie zvládnuť náročné životné situácie, ako porozumieť sebe, iným, ako nastaviť svoj život, zdravie a vzťahy tak, aby fungovali.
Rimavská Sobota od praveku, cez stredovek a novovek až po 20. storočie
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
Vernisáž výstavy Rimavská Sobota 1271 – 2021 sa uskutoční 26. októbra 2021 o 15.00 hod. v Gemersko-malohontskom múzeu. Výstava predstaví 750 rokov existencie mesta Rimavská Sobota od praveku, cez stredovek a novovek až po 20. storočie. Kurátormi výstavy sú archeológ PhDr. Alexander Botoš a etnologička Mgr. Ľudmila Pulišová. Výstava bude sprístupnená do 31. marca 2022.
Výstava Rimavská Sobota 1271 – 2021 je sprístupnená pri príležitosti 750. výročia prvej upresňujúcej písomnej zmienky o sídle Rimavská Sobota, ktorá pochádza z roku 1271 a uvádza sa v tvare Rymoa Zumbota (Rimavská Sobota). Najstaršia zachovaná písomná zmienka o sídle Rimavská Sobota pochádza z roku 1268, kedy sa uvádza v tvare Zumbothel (Sobota, Sobotište).
Bibliobox, knihy a každodenná fantázia. Kde? No predsa aj v knižnici v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, vylepšuje služby vďaka finančnému príspevku KSK a svojim používateľom nainštalovala Bibliobox. Slávnostné uvedenie do prevádzky sa uskutoční v stredu 20.10.2021 o 10:00 hod. pred areálom knižnice.
„Knižnice, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, vďaka finančnému príspevku zriaďovateľa v týchto dňoch inštalujú v kraji Biblioboxy, špeciálne boxy na vrátenie kníh," povedala riaditeľka Iveta Kyselová a dodala: „Obmedzovanie služieb počas pandémie nás presvedčili, aby sme ešte viac skvalitňovali dostupnosť našich služieb pre širokú verejnosť. Čitatelia tak môže vrátiť knihy aj v čase, keď je knižnica zatvorená.“
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.