Slavošovským hasičom slávnostne odovzdali zrekonštruovanú zbrojnicu
Napísal(a) PhDr. M. Terrai
Dňa 25.9.2020 (piatok) sa uskutočnilo slávnostné otvorenie a odovzdanie hasičskej zbrojnice v Slavošovciach. V garážovej časti urobili rekonštrukčné práce, úpravy, zateplenie. Doplnili priečkovú stenu s OSB dosiek, vetranie a odťah spalín, rozvod stlačeného vzduchu a samozrejme nové vráta na samopohon. Gratulujeme ÚzO DPO SR Rožňava a prajeme dobré užívanie. Nech slúži aj technika ako treba. Tohto aktu sa zúčastnili plk. Ing. Jozef Fedorčák, krajský riaditeľ HaZZ KE, pplk. Ing. Martin Kaprál, okresný riaditeľ HaZZ Rožňava, vedúci oddelení OR HaZZ RV, za ÚzO DPO SR RV, PhDr. Michal Terrai, tajomník, Mgr. Štefan Hronec, podpredseda ÚzO DPO SR RV, Mgr. Peter Mate, územný veliteľ ÚzO DPO SR RV. A ostatní pozvaní hostia, samozrejme členovia DHZO Slavošovce, poslanci Obecného zastupiteľstva v Slavošovciach, zamestnanci Obecného úradu v Slavošovciach, zhotoviteľ stavby a ako hostiteľ a staviteľ starosta Obce Slavošovce Ing. Štefan Bašták.
RINK pozýva na výstavu ľudovo-umeleckých výrobkov DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020
Napísal(a) A. Kleinová
Výrobky umelcov z Košického kraja možno obdivovať v Dome remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach od 3. do 30. októbra 2020.
Remeselnícky inkubátor (RINK) Gemer, prvý v Košickom kraji, sa za sedemnásť mesiacov od svojho založenia postupne posúva k naplneniu svojich cieľov. Viacero plánovaných aktivít obmedzili opatrenia v súvislosti s COVID-19, avšak väčšina sa koná v zamýšľanom termíne.
Tento rok si Remeselnícky inkubátor, ktorý funguje pri župnom Gemerskom osvetovom stredisku, okrem iného predsavzal predstaviť širokej verejnosti výrobky a produkty tradičných remesiel súčasných tvorcov. Dedičstvo v podobe remesiel je stále živé a teší sa priazni i v modernej dobe, čo napovedá aj názov podujatia. „V zozname nehmotného dedičstva UNESCO má Slovensko zapísaných niekoľko pokladov, medzi nimi aj drotárstvo, modrotlač či fujaru.
V dňoch 23. – 24. septembra 2020 sa v Revúcej konali spomienkové dni k 130. výročiu narodenia Revúčana, armádneho generála in memoriam Rudolfa Viesta.
Spomienková slávnosť sa konala vo štvrtok podvečer pri buste generála Rudolfa Michala Viesta. Pamiatku nášho rodáka si kladením vencov uctili v zastúpení: čestná stráž prezidentky republiky Zuzany Čaputovej, ministra obrany SR Jaroslava Naďa, zástupcovia 2. Mechanizovanej brigády Prešov, Klubu generálov Slovenskej republiky, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, primátor mesta Július Buchta a ďalší pozvaní hostia. Čestná stráž, čestné salvy a hymna SR v podaní Vojenskej hudby Banská Bystrica umocnili tento pietny akt, po ktorom primátor mesta privítal hostí na území nášho mesta a na spomienkovej slávnosti. „Som veľmi rád, že okamihy minulosti silného ľudského príbehu nás aj dnes zaviedli k tejto buste, aby sme si pripomenuli ich dosah nielen na našu prítomnosť, ale aj budúcnosť pre ďalšie generácie. Pretože práve výročia narodenia nežijúcich osobností nám pripomínajú ich prínos pre našu spoločnosť.
Havrany a ich príbuzní otvorili výstavnú sezónu v Revúcej
Napísal(a) MKS
Vernisážou expozície HAVRANY A ICH PRÍBUZNÍ, ktorú si Mestské kultúrne stredisko v Revúcej požičalo z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorili 11. septembra 2020 výstavnú sezónu v tomto okresnom meste na strednom Gemeri. Havrany, vrany, krkavce, straky, kavky, sojky a orešnice. Najväčšie spevavce, jedny z najinteligentnejších vtákov, tvorcovia sveta, spoločníci bohov, zvestovatelia smrti a vojen, zlodejky, hlučné čierne potvory – to všetko (a ešte viac) sú krkavcovité vtáky. Spoznajte s nami ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom a mýty a legendy, ktoré ich obklopujú. Táto výstava predstavuje jednotlivé druhy, ktoré u nás hniezdia, a bude istotne vynikajúcou pomôckou i pre školákov a ich pedagógov pri praktickej výučbe.
Pozývame Vás do Rimavskej Soboty 30. septembra na koncert plný filmových hitov
Napísal(a) J. J.
Pozývame Vás do Rimavskej Soboty na koncert plný filmových hitov. Filmy boli vždy projekciou ľudských snov. Odráža sa v nich naša túžba po šťastí, romantike či len konečne oddychu... Akoby sme stále nechceli uveriť, že šťastie nie je závislé od vonkajších okolností a pokoj môžeme cítiť aj uprostred chaosu. Aj o tom sa môžete dozvedieť v stredu – 30. septembra o 19.00 hod. v MsKS na koncerte Magická filmová hudba k sebapoznaniu a možno získate niečo, čo navždy obohatí Váš život. Tešíme sa na Vás.
Krajská tvorivá dielňa na Teplom Vrchu bola určená pre neprofesionálnych výtvarníkov, fotografov a filmárov
Napísal(a) GMOS
V dňoch 18. – 20. septembra 2020 sa v rekreačnom komplexe Drieňok Teplý Vrch konala krajská tvorivá dielňa, ktorá bola určená pre neprofesionálnych výtvarníkov, fotografov a filmárov z celého Banskobystrického kraja. Účastníci podujatia boli rozdelení do troch sekcií, podľa ich záujmu, na: Sekciu výtvarnú, kde lektorom bol profesor Jaroslav Uhel z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Nosnou témou a hlavným zadaním pre účastníkov bola Krajina videná a cítená. Krajinomaľba je druh maliarstva, v ktorom je na obraze zachytená predovšetkým krajina, tzn. príroda, jej konkrétny výsek či zoskupenie. Obraz, ktorý takýmto maliarstvom vzniká, sa volá krajina, krajinka, krajinomaľba alebo zriedkavo aj pejzaš. Tak v priebehu troch dní vznikali rôzne „výseky“ z okolitej prekrásnej prírody.
Pripravili prezentáciu Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, 27. septembra 2020 (nedeľa), ponúka Gemersko-malohontské múzeum bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 13.00 do 18.00 hod. Počas nedeľného popoludnia je okrem prehliadky múzea pripravený aj tematický program. O 14.00 hod. sa uskutoční prezentácia Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER. Organizácia predstaví svoju činnosť, najúspešnejšie projekty v oblasti rozvoja cestovného ruchu v regióne a zároveň ponúkne tipy na výlety v Gemeri a Malohonte. O 15.00 hod. sa s etnologičkou a riaditeľkou múzea PhDr. Oľgou Bodorovou vyberieme po stopách hrnčiarov v Suchánskej doline, do obcí Hrnčiarske Zalužany, Hrnčiarska Ves a Sušany. Vo svojej prednáške Hrnčiarstvo v Suchánskej doline sa bude venovať histórii hrnčiarstva, výrobným postupom, výtvarnému prejavu, ako aj spôsobu predaja. O 16.00 hod. premietneme dokumentárny film Čaro gemerskej hliny, ktorého scenár napísala Oľga Bodorová. Dokument bol natočený v roku 1977 a zachytáva posledných žijúcich hrnčiarov v Gemeri-Malohonte (Šivetice a Držkovce).
Nôty z Gemera a Malohontu opantali jelšavské publikum
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Mesto Jelšava v sobotu 12. septembra 2020 realizovali v Kultúrnom dome v Jelšave Nôty Gemera-Malohontu. Od 18:00 sa na Folklórnom večere predstavili Mužská spevácka skupina Húžva a Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, ženská a dievčenská spevácka skupina, ľudová hudba, heligonkári z Folklórneho súboru Vepor z Klenovca, ako aj sólisti Lucia Zvarová, Stanislava Zvarová, Viktor Brádňanský. Predstavili sa tanečníci z DFS Mladosť z Klenovca a z Revúcej účinkoval Folklórny súbor Lykovec. Po prvýkrát sa predstavili muzikanti a speváci z Folklórnej skupiny Lubeníšän z Lubeníka. Druhá časť patrila tanečnej vzdelávacej aktivite gemersko-malohontskej ľudovej tancovačke. Tanečnú oblasť z Kokavy nad Rimavicou vyučovali taneční lektori Martinka Vargová a Matej Vreštiak. Školu tanca sprevádzala Ľudová hudba Magura.
Zvládli aj prehliadku choreografií folklórnych súborov pod názvom Jazykom tanca
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, 12. septembra 2020 realizovalo v Kultúrnom dome v Jelšave prehliadku choreografií folklórnych súborov, pod názvom Jazykom tanca. Prehliadka Jazykom tanca sa realizovala na základe podmienok propozícií, vydaných Národným osvetovým centrom. Pôvodný termín a miesto podujatia sme museli presunúť z jarného obdobia na jesenné, ale o to s väčšou radosťou sa po prvýkrát mohli regionálne kolektívy spolu stretnúť na podujatí a prezentovať sa vzájomne svojimi autorskými choreografiami v oblasti ľudového tanca. Z pôvodne prihlásených 5 kolektívov sa zúčastnili tri kolektívy, a to Folklórny súbor Háj z Rimavskej Soboty, Folklórny súboru Lykovec z Revúcej a Folklórny súbor Vepor z Klenovca. Zúčastnené folklórne súbory v tomto roku nemajú možnosť postúpiť do vyššieho kola, nakoľko sa z dôvodu COVID-19 súťaž zrušila, predsa mali možnosť vypočuť si hodnotenie odbornej poroty k ich dielam, ako aj k interpretácii.
Vyšívaná história reformácie na Slovensku
Napísal(a) PhDr. Oľga Bodorová
Vernisáž výstavy „Vyšívaná história reformácie na Slovensku“ sa uskutoční 16. septembra 2020 o 14.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Výstavu pripravil Spolok evanjelických žien a Rimavský seniorát ECAV na Slovensku. Výstava je výsledkom projektu, ktorý vznikol v roku 2017 pri príležitosti 500. výročia reformácie. Kurátorkami výstavy sú Mgr. Viktória Lisáková, seniorka Rimavského seniorátu ECAV na Slovensku a prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD. Výstava v priestoroch múzea potrvá do 16. októbra 2020.
Na výstave sa prezentuje sedemnásť vyšívaných gobelínov. Každý má rozmer 100x120 cm. Autorkou výtvarných podkladov je prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD., prvá profesorka architektúry na Slovensku. Na plátno na vyšívanie zachytila najvýznamnejšie udalosti a osobnosti 500-ročnej histórie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Pod metodickým vedením profesionálnej vyšívačky Emílie Fojtíkovej, uplatnili ženy v každom senioráte ECAV techniku gobelínovej výšivky.
Viac...
V Baníckom múzeu si pripomenú Svetový deň srdca
Napísal(a) R. Šimko
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, detašované pracovisko Rožňava v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a Mestom Rožňava organizuje pri príležitosti Svetového dňa srdca Detský deň zdravia v Baníckom múzeu v Rožňave.
Podujatie zamerané na žiakov prvého stupňa základnej školy sa uskutoční v utorok 29. septembra 2020 od 9:00 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ul. 43.
Na mladých účastníkov čakajú rôzne edukačné hry a aktivity pripravované v záujme výchovy k zdraviu a ochrane životného prostredia. V rámci prebiehajúcich Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2020 zároveň absolvujú bezplatnú prehliadku Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
Svetový deň srdca si už od roku 2000 každoročne pripomíname 29. septembra. Je podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), Svetovou federáciou pre zdravé srdce (WHF) a organizáciou UNESCO.
Prezentácia knihy autorky Oľgy Bodorovej Hrnčiarstvo v Suchánskej doline
Napísal(a) O. Bodorová
Prezentácia knihy „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“ sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutočnila 11. septembra 2020 popoludní. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum na sklonku roka 2019. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Knihu verejnosti predstavila samotná autorka Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Podujatie otvorila úvodným slovom etnologička múzea Ľudmila Pulišová, ktorá predstavila nielen samotnú autorku, ale aj jej vzťah k hrnčiarstvu. Publikáciu do života uviedla jej autorka a súčasné keramičky Danka Bakšová a Pavlína Kortišová z Hrnčiarskych Zalužian. Súčasťou prezentácie bol aj predaj knihy, autogramiáda a výstava najnovšej kolekcie hrnčiny zo Suchánskej doliny od akademického sochára Mariána Polonského, ktorú sa podarilo nadobudnúť v roku 2019. Prezentácia knihy je súčasťou podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva, ktorého tohtoročnou témou je Minulosť vzdeláva.
Historický festival Z histórie Gemera-Malohontu úspešne za nami
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, Obec Kraskovo, Cirkevný zbor ECAV Kraskovo, v spolupráci s Mikroregiónom Teplý Vrch, Miestnou akčnou skupinou Malohont, v sobotu 5. septembra 2020 realizovali 1. ročník historického festivalu pod názvom Z histórie Gemera-Malohontu.
Tak, ako bol úspešným podujatím nultý ročník, s nadšením môžeme skonštatovať, že aj jeho 1. ročník prilákal záujemcov o históriu do obce Kraskovo, ku gotickému kostolíku.
Veľmi nás tešia pozitívne ohlasy návštevníkov, aj účinkujúcich. V sobotu na podujatie zavítalo 660 návštevníkov, účinkovalo 62 umelcov. Na podujatí pracovalo 50 dobrovoľníkov.
Keďže sme podujatie realizovali v čase, kedy sme museli veľmi bdieť nad starostlivosťou o zdravie všetkých zúčastnených, museli sme pristúpiť k opatreniam, ktoré sa nie vždy prijali s nadšením. Ďakujeme všetkým spolupracovníkom, dobrovoľníkom za starostlivosť a pomoc.
Folklórny večer Nôty z Gemera a Malohontu v Jelšave
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Mesto Jelšava Vás 12. septembra 2020, od 18:00 srdečne pozývajú do Kultúrneho domu v Jelšave na podujatie Nôty z Gemera a Malohontu. Podujatie sa koná v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Od 18:00 sa koná Folklórny večer, v ktorom sa predstavia folklórne kolektívy: Folklórny súbor Lykovec z Revúcej, Folklórna skupina Lubeníšän z Lubeníka, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, Mužská spevácka skupina Húžva z Hnúšte, Detský folklórny súbor Mladosť a Folklórny súbor Vepor z Klenovca. Na podujatie je vstupné 2,00 €. Od 20:00 je pre účinkujúcich pripravená Gemersko – malohontská ľudová tancovačka, škola tanca Z Kokavy nad Rimavicou, s lektormi Martinkou Vargovou a Maťom Vreštiakom.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-