Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže Výtvarné spektrum 2021
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične začiatkom nového roka vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2021.
Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, určená je pre mládež od 15 rokov a pre dospelých. Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí v umeleckej sfére, rozvíjanie zručností a kreativity u jednotlivcov prostredníctvom realizácie a prezentácie výtvarnej tvorby. Veľkým benefitom súťaže je jej žánrová rozmanitosť, ktorá autorovi ponúka voľnosť po technickej, ale aj tematickej stránke. Maľba, kresba, grafika, priestorová a multimediálna tvorba a insita sú techniky a umelecké prístupy, cez ktoré si každý neprofesionálny umelec dokáže nájsť cestu ku svojmu sebavyjadreniu. Novinkou v propozíciách je kategória „experiment“, ktorá ponúka šancu na hľadanie nových nezaužívaných prístupov k tvorbe, kde autor využíva aj presahy do iných médií.
Ján Valentík - O slovenskej ľudovej piesni a príbehy Báťu Jana
Napísal(a) YoutubeJeho výsosť arciknieža a korunný princ Ferdinand Fridrich Habsburský so svojou manželkou navštívili Dobšinskú ľadovú jaskyňu
Napísal(a) Archív Rožňava
Dňa 26. júla 1899 poctili návštevou Dobšinskej ľadovej jaskyne Jeho výsosť arciknieža a korunný princ Ferdinand Fridrich Habsburský so svojou manželkou arcikňažnou Izabellou a ich piatimi dcérami – Kristínou, Annou, Henrietou, Gabrielou, Izabellou, s dvomi guvernantkami a niekoľkými dvoranmi. Vzácnych hostí privítal presne o 13.00 hodine pred budovou hotela správca jaskyne profesor Ede Hanvay a Endre Fejér, nájomca hotela a jedálne. Po perfektne pripravenom a honosne servírovanom občerstvení sa celá spoločnosť vydala na prehliadku jaskyne. Pred vchodom sa arciknieža srdečne a neokázalo privítal s objaviteľom jaskyne Ing. Eugenom Ruffinym. Mnohými otázkami sa informovali o objavení, prírodných a geografických pomeroch jaskyne. Krása jaskyne ich očarila a arcikňažná Izabella si ich zvečnila niekoľkými fotografickými zábermi. Na záver sa urodzené panstvo zapísalo do pamätnej knihy návštevníkov jaskyne v maďarskom jazyku. Nasledovala vyhliadková jazda na kočoch ku stratenskej skalnej bráne. O 18. hodine sa rodina následníka trónu vrátila späť do svojho letoviska v Starom Smokovci.
Československé štátne reálne gymnázium vo Veľkej Revúcej v rožňavskom Archíve
Napísal(a) Archív Rožňava
Československé štátne reálne gymnázium vo Veľkej Revúcej bolo založené rozhodnutím ministerstva školstva a národnej osvety zo dňa 19. septembra 1919 namiesto bývalej maďarskej štátnej meštianskej a vyššej obchodnej školy. Založenie gymnázia bolo zadosťučinením za zrušené slovenské evanjelické gymnázium, ktoré bolo v roku 1874 zrušené aj napriek tomu, že bolo v rokoch 1862 – 1874 jediným úplným slovenským gymnáziom na Slovensku.
Prvý zápis žiakov do reálneho gymnázia vykonal dňa 14. februára 1920 dočasný správca Ján Kardoš. Do I. triedy sa zapísalo 27 žiakov. Otvorenie školy sa oslávilo cirkevnými bohoslužbami. Vyučovanie začalo 16. februára 1920 a skončilo 30. júna 1920.
Vyučovalo sa v slovenskom jazyku 30 hodín týždenne, podľa osnov platných pre všetky reálne gymnáziá. V nasledujúcich rokoch sa gymnázium rozširovalo postupne o jednu triedu, takže v šk. roku 1922/23 malo I. až IV. triedu.
Na hornom Gemeri prvými novorodencami sa stali Dárius z Dobšinej a Attila z Rožňavy
Napísal(a) J. Fedáková + MG
Na začiatku roka sme vám sľúbili, že akonáhle budeme vedieť, kto bol prvým narodeným dieťaťom v rožňavskej nemocnici v roku 2021, dáme vám vedieť. Sľub sme dodržali aj vďaka pani Jane Fedákovej, komunikačnej špecialistke, ktorá nás po nástupe z dovolenky o tejto skutočnosti aj informovala.
Dnes už vieme, že prvým bábätkom narodeným tento rok v rožňavskej nemocnici sa stal chlapček Dárius. Na svet prišiel 1. januára 2021 o 19.00 h. Po narodení vážil 2560 gramov a meral 49 centimetrov. Jeho mamička Jana pochádza z Dobšinej a je to jej prvé dieťatko.
Zaujímavosťou je, že mamička prvého novorodenca v rožňavskej nemocnici v predošlom roku 2020 sa volala Janka, bola tiež prvorodičkou a mala dokonca aj totožné priezvisko s tohtoročnou mamičkou. Nejde však, samozrejme, o tú istú osobu.
Na začiatku nového roku sa obyčajne začína spomínať na rok, ktorý tak rýchlo pre nás skončil a hodnotia sa prežité udalosti. Pre niekoho to obyčajne býva tak, že niektoré sa skončili dobre a u iných je treba ešte popremýšľať ako ich v novom roku vylepšiť tak, aby sa z nich mohli poučiť i dorastajúce generácie a život bol lepším.
Uvažoval som o takom niečom aj ja. Aj v minulých rokoch som zvykol na stránke Maj Gemer vyhodnotiť uplynulý rok a popriať všetko najlepšie mojim spolupracovníkom, ktorí sa v predchádzajúcom období podelili so svojimi poznatkami, či informáciami aj na tejto stránke. Za tie roky, čo stránka Maj Gemer existuje sa na nej prezentovalo veľa zaujímavého, za čo prispievateľom aj teraz veľmi pekne ďakujem a želám si, aby tomu tak bolo i v tomto roku.
Priznám sa, že aj keď príspevkov od vás som dostával aj vlani v pomerne slušnom počte, nie všetky sa objavili na stránke, pretože v takýchto prípadoch sa nepodarilo predmetnú problematiku skompletizovať podľa pôvodného zámeru. Najviac mi bolo ľúto takých autorov, ktorí za rôznymi zaujímavosťami prešli niekoľko kilometrov od svojho bydliska, svoj podiel na spracovaní problematiky perfektne zabezpečili, avšak dohodnutý spolupracovník svoj sľub nesplnil a tak sa stalo, že takýto poloprodukt sa na stránku nedostal.
Štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2020
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2020 spolu 26 zásahov, z toho 16 požiarov a 10 technických zásahov. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo v pondelok 7-krát, potom v stredu 6-krát, vo štvrtok 4-krát, v piatok a v nedeľu po 3-krát, v utorok 2-krát a v sobotu raz.
Najviac horel lúčny porast 4-krát, garáž a čierna skládka po 2-krát a po jednom raze sme zasahovali pri požiaroch drevenej hospodárskej budovy, nábytku na verejnom priestranstve, rodinného domu, rákosia, nosnej konštrukcii strechy. Raz išlo o spaľovanie slamy v hospodárskej budove, o planý poplach a raz bolo vykonané previerkové cvičenie OR HaZZ v Revúcej.
Samozrejme najviac zásahov sme mali v Jelšave – 9. Zásahy v Jelšave podľa ulíc boli nasledovné:
Navždy od nás odišiel PaedDr. Milan Sajenko, náš známy Gemerčan
Napísal(a) mg
S hlbokým zármutkom oznamujeme rodine, priateľom a známym, že dňa 29.12.2020 vo veku 87 rokov zomrel náš milovaný otec, dedo, pradedo PaedDr. Milan Sajenko.
Tak sa začala informácia, ktorá mi prišla do emailovej schránky od JUDr. Milana Sajenka mladšieho, že v trebišovskej nemocnici skonal jeho otecko PaedDr. Milan Sajenko. Táto smutná správa ma hlboko ranila aj preto, že išlo o človeka, ktorý v našom Gemeri požíval úctu takmer od každého, kto v ňom žil, alebo žije. Poznal ho takmer každý, najmä Slavošovčania, kde strávil najväčšiu časť svojho plodného života. Vďaka jeho aktivitám a jeho činnosti ho poznali aj mimo obce, ktorej zasvätil prakticky všetok svoj potenciál. Tak vedomostný, ako aj pracovný. Iba niekoľko posledných mesiacov strávil bez svojich krajanov i rodiny v Dome sociálnej starostlivosti v Sečovciach.
Odišiel podnikateľ a folklorista Mikuláš Čupka, podporovateľ mesta Revúca i regiónu
Napísal(a) J. Genčanský
Každú minútu niekto opustí tento svet. Nezávisí to od veku. Hrozivou skutočnosťou je fakt, že všetci stojíme v rade, bez toho, že by sme si to uvedomovali. Nevieme, koľkí stoja pred nami, nemôžeme sa tlačiť ani predbiehať. Nemôžeme pustiť nikoho pred seba. Rad napreduje, a my nevieme, kde v ňom stojíme... Tento týždeň sme sa v Revúcej navždy rozlúčili so známym podnikateľom, podporovateľom kultúry v meste a aktívnym folkloristom – pánom Mikulášom Čupkom.
Narodil sa 19. februára 1954 v Polomke na Horehroní, kde vyrastal obklopený čarovným krajom hôr a ľudových krojov. Základnú školu vychodil v Šumiaci pod Kráľovou hoľou, čo sa mocne zapísalo do mysle i do srdca malého chlapca. Vrodenú lásku ku muzike si upevnil, keď absolvoval ľudovú školu umenia v Revúcej a v Muráni, aby suverénne zvládal hru na akordeóne.
Potom ukončil učebný odbor mäsiar na učňovskej škole a po vojenčine nastúpil do zamestnania v podniku Zdroj Betliar. V polovici sedemdesiatych rokov sa oženil s Katarínou Petrovou a narodil sa im syn Marek. V roku 1982 sa mladá rodina presťahovala zo Šumiaca do novopostaveného domu v Revúcej.
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa vďaka svojmu poslaniu sústreďuje na uchovávanie tradičnej ľudovej kultúry Gemera s dôrazom na jej monitorovanie, inventarizáciu, dokumentovanie a propagáciu. Jedným z jeho projektov je dokumentácia tradičného odevu v obciach horného Gemera. Dokumentačno-výskumný projekt pod názvom "Šanca pre gráty a ancúgy" je aktuálne pripravený v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Mnohé umelecké fotografie, ktoré dokumentujú odev, môžu obsahovať veľa nepresností či „folklórnych gýčov“. Nedodržiavajú pri tom základné princípy a zákonitosti, ktoré boli v tradičnom prostredí silným a dôležitým momentom. A to bol jeden z dôvodov, ktoré viedli k zdokumentovaniu tradičného odevu na Gemeri.
Tento odborný výskum vo viacerých fázach prebieha už od roku 2016,
Viac...
Vydali už 16. ročník zborníka Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontské múzeum v roku 2020 vydalo už 16. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. V tomto roku bola publikácia vydaná vďaka finančnej pomoci občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu a početných partnerov i prispievateľov. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea, ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 16. ročník zborníka obsahuje 14 odborných príspevkov, rozdelených do celkov: prírodné vedy, archeológia, história a etnológia.
Odbor prírodné vedy zastupuje príspevok Moniky Gálffyovej, prinášajúci nové poznatky týkajúce sa rozšírenia vtáčích druhov v priestore Borkovej doliny, Lapone a Uzovskej Panice.
V rámci časti venovanej archeológii dáva vo svojom príspevku Vladimír Mitáš odpoveď na otázku, či toponymum Háj a jeho varianty zároveň indikujú i archeologické nálezisko. Trojica autorov Alexander Botoš, Daniel Bešina a Ján Tirpák prinášajú výsledky nedeštruktívneho geofyzikálneho prieskumu,
Gemersko-malohontské múzeum opäť skvalitnilo podmienky uloženia zbierkových predmetov
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Rimavská Sobota, 15. 12. 2020 - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, kultúrne zariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja, spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy, z ktorých je vystavená len menšia časť zbierkových predmetov, tvoriaca vzorku reprezentujúcu bohaté historické, kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Začiatkom roku 2020 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek, z toho počtu bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačív.
Rozhodujúca časť mimoriadne rozsiahlych zbierkových fondov, a v nich jednotlivých predmetov, je uložená a chránená v niekoľkých depozitárnych priestoroch múzea. Časť z nich, rozmernejšie etnografické a historické zbierky, sú uložené v depozitárnych priestoroch v Rimavských Janovciach. Gemersko-malohontské múzeum neustále postupnými krokmi skvalitňuje stav uloženia zbierkových predmetov. Z tohto dôvodu bol v roku 2020 vypracovaný a podaný projekt, ktorého podstatou bolo vybavenie depozitárnych priestorov múzea v Rimavských Janovciach deviatimi kusmi germicídnych žiaričov, zabezpečujúcich sterilizáciu ovzdušia depozitárov pomocou ultrafialového krátkovlnného žiarenia o vlnovej dĺžke 253,7 nm (UV–C).
Ako sa objavujú jaskyne v Slovenskom krase - online prednáška jaskyniara Gabriela Lešinského
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre verejnosť odbornú online prednášku jaskyniara Gabriela Lešinského na tému Ako sa objavujú jaskyne v Slovenskom krase.
Ide o sprievodné podujatie k aktuálnej výstave Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras. Premiéra prednášky na sieti YouTube je naplánovaná na 9. decembra 2020 o 15:45, teda na deň 25. výročia zapísania jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Pozrieť si ju môžte TU.
„Túto udalosť si pripomenieme online prednáškou, kde nám známy jaskyniar Gabriel Lešinský porozpráva, ako sa v Slovenskom krase objavujú tieto krásne podzemné priestory,“ prezradila kurátorka výstavy Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras, Juliána Kelemenová.
Video bude k dispozícií aj na webovej stránke múzea – www.banmuz.sk, v sekcii videogaléria, kde záujemcovia môžu nájsť množstvo pútavých videí z dielne Baníckeho múzea v Rožňave. Výstavu Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras si môžu návštevníci pozrieť aj osobne v Galérií Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. až do 31. januára 2021.
"Dnes predstavujem zberateľský odbor reklamné kamióny, ktoré sú v Nemecku celkom bežné," napísal nám v úvode svojho príspevku pán Ondrej Ragan z Revúcej. Ďalej pokračuje: "Na Slovensku som sa s nimi stretol na burze v Martine, kde som našiel jeden stôl s modelmi kamiónov. Najčastejšie sú ťahače značiek Mercedes a MAN, ale aj americké, ktoré však na cestách Európy vidíme len občas. Cena za model pivovarského kamióna sa pohybuje od 2 eur. Zbierka kamiónov vyžaduje veľa miesta, a tak si pre modely vyrábame rôzne presklené poličky, skrinky. Každý zberateľ si ale musí uvedomiť, že kamióny s reklamou nezodpovedajú skutočným vozidlám, ktoré pivovary používajú na rozvoz svojich výrobkov. Stále platí, proti gustu žiadny dišputát, a tak sa naďaľej budeme s modelmi reklamných ťahačov na burzách stretávať. Zberateľom modelov pivovarských kamiónov prajem veľa zberateľských úspechov v ich ďalšej činnosti."

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-