Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje podujatie Deň baníkov v Zážitkovom centre Sentinel dňa 10. 9. 2021 od 9:00 do 16:00 hod. Hlavným cieľom podujatia je oboznámiť návštevníkov s vývojom banskej dopravy (od stredoveku až po súčasnosť) so špeciálnym dôrazom na spôsoby a formy prepravy nerastov. Počas celého dňa budú pripravené rôzne zážitkové aktivity, odborné prednášky a prehliadky expozícií Zážitkového centra Sentinel. Cieľovou skupinou sú hlavne deti a študenti materských, základných a stredných škôl.
„Plánované zážitkové aktivity priblížia návštevníkom jednotlivé druhy banskej dopravy, pričom si niektoré z nich budú môcť aj vyskúšať prostredníctvom autentických funkčných replík (dobový banský vozík, korýtko, kladkostroj).
Banícke múzeum sa aj v tomto roku zapája do Dní európskeho kultúrneho dedičstva
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa počas septembra 2021 opäť zapojí do každoročnej medzinárodnej aktivity Dni európskeho kultúrneho dedičstva (DEKD). Prvým podujatím bude vernisáž výstavy s názvom Banská doprava, ktorá sa uskutoční 9. septembra 2021 o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Táto výstava pútavou formou predstaví širokej verejnosti zaujímavú tému banskej dopravy Gemera z fondov baníctva a hutníctva Baníckeho múzea v Rožňave. Na výstave, okrem trojrozmerných predmetov a odborných textov, návštevníci uvidia jedinečné dobové fotografie z prostredia gemerských baní, kde bude možnosť vidieť skoro všetky druhy využívaných strojov pri práci. Výstava bude obsahovať aj interaktívny prvok – 3D mapu, ktorá pomôže návštevníkovi lepšie si predstaviť členitý reliéf Gemera, ktorý bol odjakživa veľkou prekážkou pri doprave suroviny.
Víťazi fotosúťaže za rok 2020 Malohont mojimi očami sú známi
Napísal(a) M. Vargová
Uplynulý štvrtok 26. augusta 2021 sa v parku pri Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti konala vernisáž výstavy fotografií z minuloročnej súťaže Malohont mojimi očami. Spoznali sme na nej aj mená autorov víťazných fotografií. Spolu s ďalšími vybranými fotografiami si ich môžete pozrieť do konca novembra 2021.
Do 8. ročníka fotosúťaže Malohont mojimi očami, ktorá prebiehala od 1. júna do 30. septembra 2020, bolo doručených 184 fotografií od 30 autorov z rôznych obcí a miest zahrnutých do Miestnej akčnej skupiny MALOHONT, ale aj z miest Rimavská Sobota, Lučenec či Banská Bystrica. „Sme radi, že súťaž opäť oslovila amatérov aj profesionálov rôznych vekových kategórií od 16 rokov do 59 rokov, a to aj napriek tomu, že sa v nej nesúťaží o hodnotné ceny. Ide skôr o prezentáciu regiónu Malohont v obrazovej podobe a sme veľmi vďační, že sa na tom svojou účasťou podieľajú desiatky ľudí, ktorým je tento región blízky,“ doplnila Miroslava Vargová, manažérka MAS MALOHONT.
POZÝVAME VÁS NA HISTORICKÝ FESTIVAL Z HISTÓRIE GEMERA A MALOHONTU
Napísal(a) S. Zvarová
Po roku sa na Vás opäť tešia organizátori historického festivalu pod názvom Z histórie Gemera a Malohontu, ktorý sa po tretíkrát koná pri gotickom kostole v Kraskove.
Organizátori podujatia: Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, obec Kraskovo, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, ECAV Kraskovo, Mikroregión Teplý Vrch, Vás 4. septembra 2021 pozývajú do obce Kraskovo, zažiť jedinečnú atmosféru.
Zámerom projektu je verejnosti priblížiť históriu regiónu Gemera-Malohontu, ako aj udržateľnosť cestovného ruchu. Propagovať gotickú cestu a unikátne gotické kostolíky na území regiónu Gemer-Malohont.
Pridŕžaj sa lásky a nedaj si ju vziať.
Buď verný tomu, čo si sa naučil.
Nechaj svoj život formovať nekompromisnou prosbou
a zapíš si to na tabuľu svojho srdca.
Tak získaš priazeň a obľubu pred Bohom i človekom.
Takéto motto si na svoje svadobné oznámenie vybrali Majo a Sári, ktorí nám dali na známosť, že sobota 21. augusta 2021 bude ich svadobným dňom.
Tak ako je zvykom u jelšavských dobrovoľných hasičov, aj teraz sme išli zablahoželať dobrovoľnému hasičovi Máriovi Kováčovi, ktorý vykročil na spoločnú cestu životom so Sárou Sýkorovou.
Letná škola pre prihlásených žiakov v hasičskej zbrojnici v Jelšave
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
V Základnej škole v Jelšave prebiehala v auguste letná škola pre prihlásených žiakov nultého až tretieho ročníka.
Dňa 19. augusta 2021 zavítalo 16 detí aj do našej hasičskej zbrojnice v rámci letnej školy. Deťom sme ukázali výstroj hasiča, deti si tiež vyskúšali, čo všetko musí mať hasič na sebe počas zásahu. Vysvetlili sme im typy hadíc, ktoré sa používajú. Ošetrili sme chlapca, ktorý si poranil hlavu. Všetkým sme vysvetlili, aké telefónne čísla sa používajú v čase núdze.
Po teórii sme deti rozdelili do troch skupín. Boli pripravené tri stanovištia – hod hadicou na kuželky, hod granátom a striekanie džberovkou na horiaci hotel. Všetci sa vystriedali na všetkých stanovištiach.
BAZOVČINA MOJA – večer folklórnej poézie a piesní z Gemera
Napísal(a) J. Genčanský
„Pieseň ak voda ligotavá
zo studničky do dolín vďačne svoj život lieva,
potôčkom dva úzke brehy spája,
krik vtáčat sa placho drží na nej
a šantivá ako krojovaná deva
ovlaží zrak a hneď beží ďalej.“
Spievať, zabávať sa zvukmi, púšťať tóny do priestoru, cítiť, ako slová prenikajú do diaľok a výšok, ako sa dostávajú do umu i srdca človeka, ako sa vo vzduchu chvejú, ako človeka zohrievajú, vzrušujú, rania i upokojujú, to sú veci, ktoré povznášajú človeka.
Utorkový večer v záhrade Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme venovali folklóru – pokúsili sme sa dať dokopy to najlepšie, čo z týchto tradícií doma máme – v slove, speve aj v hre na hudobnom nástroji.
GEMERSKO – MALOHONTSKÉ FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI – KLENOVSKÁ RONTOUKA sa pomaličky blížia.
Organizátori Obec Klenovec, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, RODON Klenovec pripravujú 13. – 15. augusta 2021 už 42. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností v obci Klenovec.
Aj napriek situácii, ktorá je neistá, sa snažíme pripraviť podujatie k spokojnosti ako návštevníkov, tak aj účinkujúcich, v súlade s aktuálnymi opatreniami.
Piatok 13. augusta 2021 od 16:00 bude patriť prezentácii remeselníckych majstrov na Jarmoku remesiel, výstavách tvorby zručných remeselníckych majstrov, na tvorivých remeselných dielňach, v prírodnom kútiku Správy CHKO – Cerovej vrchoviny, či na voľnej scéne hudby, spevu a tanca.
Zafíry z Hajnáčky. Predmet mesiaca august
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca môžu návštevníci Gemersko-malohontského múzea zblízka vidieť jedinečné drahokamy – zafíry z Hajnáčky, medzi nimi aj najväčší zafír nájdený na Slovensku a v celých Karpatoch. Zafíry budú vystavené v priestoroch múzea od 3. augusta do 31. augusta 2021.
Zafír je odrodou korundu. Je to vlastne oxid hlinitý so stopovými množstvami iných prvkov, napríklad, železa, titánu, chrómu, vanádu alebo horčíka, ktoré mu dodávajú farbu. Väčšinou je modrý, priehľadný až priesvitný, no môže byť aj bezfarebný, ružový, oranžový, hnedastý alebo sivý. Patrí medzi najtvrdšie minerály.
Výskyt zafíru v Kostnej doline pri Hajnáčke prvýkrát popísal Július (Gyula) Szádeczky v roku 1899. Išlo o vzorku, ktorú objavil Alexei (Elek) Pápay v Kostnej doline. Nález postupne takmer upadol do zabudnutia. V roku 1999 sa počas výskumu paleontologickej lokality opäť objavili malé kúsky tohto modrého minerálu. Zafíry z Hajnáčky sú s opálmi z Dubníka jedinými slovenskými drahokamami.
Múzeum ako ho (ne)poznáš – Detská letná aktivita
Napísal(a) PhDr. E. Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote usporiadalo v čase letnej sezóny detskú letnú aktivitu pod názvom „Múzeum ako ho (ne)poznáš“. Zúčastnilo sa jej 14 detí vo veku 9 – 12 rokov. Realizovala sa v termíne 12. – 16. júla 2021, denne od 8:00 ráno až do 12:00. Bohatý a zaujímavý program bol každý deň zameraný na inú tému. Prostredníctvom podujatia sa múzeum snažilo získať priaznivcov múzea z radov mladej generácie, tiež prehĺbiť vzťah mládeže k múzeu ako inštitúcii, k regionálnej histórii a jej hodnotám, ako aj ku kultúrnemu dedičstvu.
Podujatím „Múzeum ako ho (ne)poznáš“ sa pomyselne otvorila letná sezóna v Gemersko-malohontskom múzeu. Rodičia v hojnom počte využili túto príležitosť a prihlásili na aktivitu svoje ratolesti, čím bol zmysluplne vyplnený ich prázdninový čas. Pôvodne plánovaný maximálny počet 12 sme pre veľký záujem museli málinko rozšíriť, samozrejme s prihliadaním na protiepidemiologické opatrenia a aj na personálne a priestorové možnosti múzea. Počet sa nakoniec ustálil na 14. Deti vo veku 9 – 12 rokov sa jeden celý týždeň (12. – 16. júla) v čase od 8:00 do 12:00 schádzali na pôde múzea, kde múzejníci kvalitným programom vyplnili voľné chvíle mladých záujemcov o témy spojené s múzeom. Každý deň bol zameraný na inú tému, ktorú vždy doplnili aj rôznorodé aktivity, pripravené s cieľom nielen účastníkov zabaviť, ale ich takto aj niečo naučiť.
Viac...
Akvizícia knižničného fondu pre knižnicu Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. I. Krnáčová
Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala v rokoch 2020 – 2021 dotáciu na nákup literatúry. Dotáciu formou grantom podporeného projektu poskytol Fond na podporu umenia na nákup aktuálnej odbornej, vedeckej a regionálnej literatúry. Nákup literatúry bol realizovaný v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea, prioritne z nasledovných vedných odborov: archeológia, história, etnológia, romológia, dejiny výtvarného umenia, muzeológia a regionálna literatúra Gemera a Malohontu. Pri absencii štátnej vedeckej knižnice v našom regióne knižnica múzea plní i funkciu vedeckej a akademickej knižnice. Nákup literatúry sme zrealizovali do príručnej knižnice múzea, hlavne prostredníctvom regionálnych kníhkupectiev v Rimavskej Sobote: Tatiana Kršková KnihArt Revúca – prevádzka Rimavská Sobota a Kníhkupectvo LIBRO, s. r. o. Rimavská Sobota.
Vyškolili ďalších 35 frekventantov základného kurzu členov hasičských jednotiek DHZO rožňavského okresu
Napísal(a) PhDr. M.TERRAI
Tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky v Rožňave nám poslal nasledovnú informáciu: "Dňa 25. 7. 2021 došlo k zavŕšenieu základného kurzu členov hasičských jednotiek DHZO v rožňavskom okrese. Obce si dali vyškoliť členov, aby ich mohli zaradiť do svojich obecných hasičských jednotiek DHZO. Celkovo bolo takto vyškolených 35 frekventantov. Školenie bolo organizované našou ÚzO DPO SR Rožňava, cez Odbornú školu DPO SR v Martine. Lektormi boli Mgr. Juraj Pavlov a Mgr. Augustiňák. Školenie prebiehalo v priestoroch sály Obce Nižná Slaná, za čo ďakujem starostovi obce Nižná Slaná a veliteľovi DHZ/DHZO Nižná Slaná. Ďakujem za dobrý prístup a záujem všetkým absolventom. Prajeme, nech sa im darí v ďalšej práci na hasičskej úrovni."
PhDr. Michal TERRAI
Zrekonštruované historické jazdecké sedlo z konca 18. storočia má mimoriadnu hodnotu
Napísal(a) PhDr. É. Kerényi, PhD.
Gemersko-malohontskému múzeum sa vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia podarilo komplexne zreštaurovať historické sedlo maďarského typu z konca 18. storočia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Eva Gáliková, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie kože, kníh a pergamenu. Zreštaurované historické sedlo môžu návštevníci múzea obdivovať počas prehliadky Stálej vlastivednej expozície.
Jazdecké sedlo má mimoriadnu dokumentárnu hodnotu, je významným dokladom z hľadiska umeleckého remesla i dobovej cechovej produkcie. Sedlo bolo pred reštaurovaním na mnohých miestach poškodené, niektoré časti absentovali. Celkovo bol predmet povrchovo znečistený, drevené konštrukčné prvky boli uvoľnené, sekundárne nevhodne spojované, poškodené plesňami a už neaktívnym drevokazným hmyzom. Kostené dekory boli tiež mechanicky poškodené, časť dekorov chýbalo. Kožená časť bola na mnohých miestach deštruovaná, s veľkým rozsahom úbytkov, povrchovo silno znečistená a poškodená už neaktívnym hmyzom a plesňami. Technický stav celku jazdeckého sedla bolo možné hodnotiť ako podstatne narušený.
Zreštaurovali písací stôl a kreslo básnika Mihálya Tompu
Napísal(a) PhDr. É. Kerényi, PhD.
Rimavská Sobota, 21. 07. 2021 – Gemersko-malohontskému múzeu sa vďaka účelovým prostriedkom Banskobystrického samosprávneho kraja v rokoch 2020 – 2021 podarilo zreštaurovať pracovný stôl a kreslo popredného maďarského básnika 19. storočia a rodáka mesta Rimavská Sobota, Mihálya Tompu (1817 – 1868). Písací stôl s nadstavbou i kreslo predstavujú nábytok z obdobia biedermeieru druhej polovice 19. storočia. Oba nábytky tvoria súčasť stálej vlastivednej expozície múzea. Pôvodne sa nábytok používal v pracovnej izbe reformovaného kňaza Mihálya Tompu v Chanave. Cieľom reštaurovania bola snaha o prinavrátenie hmotnej podstaty a pôvodného vzhľadu historického nábytku. Za reštaurátorské práce vďačíme reštaurátorovi Tiborovi Kováčovi.
Celkový vzhľad stola sa vyznačuje jednoduchou, plynulou obrysovou líniou, tak na dyhovanom pláte, ako aj na podstoline s výsuvnou zásuvkou a nadstavbovou časťou s ohrádkou a výsuvnými zásuvkami. Stôl bol značne poznačený prirodzenou degradáciou materiálov, ale hlavne mechanickým poškodením dyhovania časti horného plátu, bočných častí.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.