Odborno-metodické zamestnanie pre veliteľov dobrovoľných hasičských zborov Banskobystrického kraja
Napísal(a) G. Jakubecová
Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici pozvalo na odborno-metodické zamestnanie určené pre veliteľov dobrovoľných hasičských zborov obcí a miest (DHZO/DHZM) v pôsobnosti Banskobystrického kraja, zaradených na rok 2026 do kategórií A1, A a B dňa 07. 02. 2026 do kongresovej sály Okresného úradu v Banskej Bystrici.
Úvod odborno-metodického zamestnania patril plk. Ing. Dušanovi Hanckovi, PhD., riaditeľovi KR HaZZ v Banskej Bystrici, ktorý oboznámil prítomných s priebehom tohto zamestnania.
Veverica obyčajná – predmet mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) M. Gálffyová
Zoologické zbierky sú neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát veverice obyčajnej, známej aj ako veverica stromová (Sciurus vulgaris). V roku 2026 je predmetom mesiaca február.
Vevericu asi nie je potrebné nikomu predstavovať. Patrí k najznámejším a tiež veľmi obľúbeným živočíchom našej krajiny. Je rozšírená prakticky na celom území Slovenska a Európy, ale stretneme sa s ňou aj v severnej Ázii až po Japonsko. Keď povieme veverička, väčšina ľudí si predstaví ryšavé zvieratko s huňatým, chlpatým chvostom. Môžeme sa však stretnúť aj s vevericami, ktoré majú šedohnedé až tmavohnedé sfarbenie.
Zorganizovali prvé kolo halovej súťaže pre mladých hasičov revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej zorganizovala prvé kolo halovej súťaže pre PLAMEŇ revúckeho okresu pre mladých hasičov v Základnej škole v Jelšave dňa 31. 01. 2026.
Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá. Prvé kolo súťaže tvorila štafeta 5 x 20 m a štafeta dvojíc, kde sa sčítali oba lepšie časy a odčítali sa výhodové body za vek.
Výsledky:
Na hranici dvoch svetov * Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo v termíne od 4. februára do 10. mája 2026, pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči (29. august 1526) výstavu s názvom Na hranici dvoch svetov. Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a Novohrade. Výstava približuje obdobie osmanskej expanzie v regiónoch Gemera-Malohontu a Novohradu v 16. a 17. storočí. Návštevníkom predstavuje dramatické dôsledky porážky uhorského vojska v roku 1526, ktorá otvorila Osmanom cestu až na územie dnešného stredného Slovenska. Výstava prezentuje zbierkové predmety osmanskej proveniencie – archeologické nálezy, militáriá či predmety každodennej potreby – ktoré dokladujú prítomnosť Osmanov na našom území.
Zároveň poukazuje na koexistenciu osmanského a uhorského sveta, ich vzájomné kontakty, obchodnú výmenu a kultúrne vplyvy.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na február 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na február 2026.
Spomienka na Emíliu Ivanovú, rodenú Nemcovú (14.6.1943 – 19.1.2026)
Napísal(a) M. Velďáková
Sú ľudia, ktorí vkročia do vášho života len krátko a zase iní zanechajú trvalú stopu. Vo februári 2024 na jednej z matičných besied, na ktorých predstavujeme nadaných Gemerčanov, sme mali tú česť prezentovať aj Milku Ivanovú. Napriek zdravotnému stavu prijala pozvanie a so slzami v očiach sa jej objavil aj úsmev na tvári. Dokonca nám aj zaspievala.
„Chceš poznať sám seba ?
Zahľad sa do vlastného srdca.
Chceš poznať ľudí ?
Pozri sa na minulosť a príbehy ľudí, ktoré ti v tejto knihe ponúkam.“
Výstava sôch Petra Kuraja Pamäť kovu v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Na jedinečnú výstavu sôch Petra Kuraja pod názvom Pamäť kovu pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ktorej vernisáž sa uskutoční 5. februára 2026 o 16.00 hod. v priestoroch Galérie múzea na Námestí baníkov 25. Jedinečnosť výstavy spočíva v umeleckej hodnote vystavených sôch, ako aj v silnom environmentálnom aspekte ich tvorby. Návštevník bude mať možnosť cez takmer tridsiatku sôch vnímať autorovu radosť v premene predmetov – z použitých na nové. Premena nie je len technologickým procesom, ale osobnou výzvou a životným postojom autora. Kov, drevo a materiály nesúce stopy času sa v jeho tvorbe stávajú nositeľmi príbehov. Vo svojich dielach využíva desiatky rokov staré banské bukové podvaly, štyristoročné smrekovcové dosky, kované časti poľnohospodárskych strojov a remeselného náradia našich otcov a praotcov – materiály, ktoré by inak ostali nepovšimnuté alebo zabudnuté. Nejde však o nostalgický návrat do minulosti, ale o dialóg medzi históriou a súčasnosťou.
Posilňujú pripravenosť hasičov regiónu na zvládanie mimoriadnych udalostí * Školenia a výcvik používateľov ADP
Napísal(a) G. Jakubecová
Projekt #riskfire (Zvýšenie pripravenosti HU-SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami) je medzinárodný projekt financovaný z eurofondov, ktorý posilňuje pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov v Banskobystrickom kraji (BBSK) a v prihraničných maďarských regiónoch na riešenie mimoriadnych udalostí, ako sú prírodné katastrofy, prostredníctvom nákupu špecializovaného vybavenia (štvorkolky, prívesy s kompletným technickým zázemím pre núdzové ubytovanie a hygienu) a zlepšenia spolupráce.
Kľúčové aspekty projektu:
Komentovaná prehliadka výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení pre stredoškolákov
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V druhej polovici januára 2026 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na komentovanú prehliadku výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení študentov stredných škôl. Tému baníctva a hutníctva v regióne Gemer im na výstave podrobnejšie predstaví kurátor múzea Norbert Mogyorósi.
Prostredníctvom vystavených výtvarných diel budú mať študenti možnosť spoznať jednotlivé banské lokality v regióne, ich špecifiká a rovnako aj jednotlivých výtvarníkov, ktorí priamo pôsobili v baníckom prostredí.
Meštianska kultúra fajčenia tabaku * Fajky v novovekej tradícii a obyčajoch obyvateľov Krakova
Napísal(a) J. Puziuk
Výstava s názvom Meštianska kultúra fajčenia tabaku. Fajky v novovekej tradícii a obyčajoch obyvateľov Krakova je prevzatá z Archeologického múzea v Krakove. Autorom výstavy je Jakub Puziuk, PhD.
Výstava poskytuje inovatívny pohľad na jeden z najdôležitejších prameňov hmotnej kultúry novoveku – fajky, ktoré sa v Európe začali bežne používať od 17. storočia. Fajky sú pre archeológa cenným nálezovým materiálom – napríklad v kontexte výskumov datovania novovekých vrstiev a zároveň sú nepochybným hmotným dokladom dávnych zvykov a módy, odrážajúcej sa vo fajčení tabaku.
Viac...
Kamenný architektonický článok z Hajnáčky * Predmet mesiaca január
Napísal(a) Alexander Botoš
Medzi najzaujímavejšie archeologické nálezy Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote získané v posledných rokoch patrí kamenný architektonický článok – torzo šambrány, pochádzajúci pravdepodobne z hradu Hajnáčka. Tento fragment neskorostredovekej až včasnonovovekej architektúry predstavuje nový zdroj poznatkov o dnes už zaniknutom hrade.
Šambrána je kamenné orámovanie okien a portálov, používané najmä v stredovekej a novovekej architektúre. Okrem praktickej funkcie – spevnenia otvoru v murive – mala aj výraznú estetickú úlohu. Tvarovaním, profiláciou a zdobením dokázala zvýrazniť význam budovy, dodať jej reprezentatívnosť a prezradiť architektonický štýl doby svojho vzniku. Práve preto sú šambrány dôležitým indikatívnym prvkom, ktorý odborníkom umožňuje určiť chronologické zaradenie stavby, či dokonca jej spoločenský status. Šambránu z Hajnáčky môžeme chronologicky zaradiť do obdobia renesancie, približne do 16. storočia.
Jelšavskí hasiči v uplynulom roku najviac zasahovali vo štvrtok
Napísal(a) G. Jakubecová
V krátkom príspevku sa pozrime na štatistiku zásahovosti Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava v roku 2025. Ku 31. 12. 2025 sme zaevidovali spolu 65 zásahov, z toho 19 požiarov, 19 technických zásahov, 26 iných technických zásahov a 1 protipožiarnu asistenčnú hliadku. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo vo štvrtok 12-krát, potom v pondelok a v sobotu po 11-krát, v utorok 10-krát, v nedeľu 9-krát, vo štvrtok 8-krát a v piatok 5-krát.
Najviac horelo:
– 2-krát rodinný dom, suchá tráva a krovie
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na január 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti, si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na január 2026.
Záver roka s mladými jelšavskými hasičmi na vychádzke do multifunkčného areálu
Napísal(a) G. Jakubecová
Tak ako po celý rok sme sa stretávali s mladými hasičmi z krúžku, aj záver roka sme strávili spoločne na vychádzke do multifunkčného areálu lesnej pedagogiky v Jelšave na Ulici 9. mája.
V utorok 30. decembra 2025 o 10.00 hod. sme sa stretli s deťmi na hasičskej zbrojnici, odkiaľ sme sa pobrali na zimnú vychádzku. Slniečko pekne svietilo, ale vanul silnejší vietor, čím bolo aj chladnejšie. Prišli sme po starej ceste Hrádok na koniec ulice, kde nás vítala tabuľa s nápisom Multifunkčný areál lesnej pedagogiky, ktorý obhospodarujú Mestské lesy Jelšava, s. r. o., kde si môžete rozšíriť vedomosti o lese a lesnom ekosystéme a stráviť príjemné chvíle v zaujímavom prostredí. Nezabudnite sa správať ohľaduplne k prírode.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.