Prednáška o práci detí a žien v baníctve pred vyše sto rokmi
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s ďalším sprievodným podujatím k výstave Baníctvo vo výtvarnom umení, a to s prednáškou pod názvom Práca detí a žien v baníctve. Prednáška je určená žiakom 2. stupňa základných škôl. Prednášajúca žiakom priblíži obdobia, v ktorých deti boli prirodzenou súčasťou pracovného procesu v baníckom odvetví. Už v ranom veku pomáhali v baniach alebo pri činnostiach súvisiacich s ťažbou, často z dôvodu chudoby, nedostatku sociálneho zabezpečenia a potreby prispieť k prežitiu rodiny. Osobitná pozornosť bude venovaná aj ženám, ktoré zohrávali významnú, hoci často prehliadanú úlohu.
Druhé kolo halovej súťaže PLAMEŇ pre mladých hasičov revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej zorganizovala druhé kolo halovej súťaže PLAMEŇ revúckeho okresu pre mladých
hasičov v Základnej škole v Jelšave dňa 14. 02. 2026.
Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá. Prvé kolo súťaže tvorila štafeta 5 x 20 m a štafeta dvojíc, kde sa sčítali oba lepšie časy a odčítali sa výhodové body za vek.
Výsledky:
Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Ako sprievodné podujatie k výstave Na hranici dvoch svetov pripravilo Gemersko-malohontské múzeum dňa 18. februára 2026 o 9.30 hodine pre školy a o 16.00 hodine pre verejnosť prednášku s názvom Dedičstvo Osmanov v Gemeri-Malohonte a Novohrade. Autorom prednášky je archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš. V prednáške autor stručne priblíži pôvod a dejiny Osmanov, ako aj ich expanziu v Európe, so zameraním na regióny Gemera-Malohontu a Novohradu. Predstaví unikátnu lokalitu a archeologické nálezisko – Turecký hrad, ktorý je situovaný na brehu rieky Rimavy v časti Sobôtka pri Rimavskej Sobote. Je to najsevernejšie položená osmanská pevnosť v Karpatskej kotline. Predstavuje tzv. nížinný (vodný) typ hradu. Je zaujímavosťou, že návštevník nemusí k hradu vystupovať, ale naopak zostupuje k nemu.
Piatok trinásteho sa slavošovským hasičom šťastným stal
Napísal(a) M. Terrai
Slavošovským dobrovoľným hasičom v piatok 13. februára 2026 bolo odovzdané nové vozidlo CAS Iveco Trakker, ktoré významne posilní ich pripravenosť pri zásahoch a ochrane občanov. Vozidlo CAS Iveco Trakker je cisternová automobilová striekačka, ktorá je určená na prepravu požiarneho družstva 1+2 a určená na prevoz vody na hasenie požiarov, penidla a ďalších vecných prostriedkov. Odovzdania sa zúčastnili: riaditeľ OR HaZZ Košice, mjr. Ing. Martin Toroni s kolegom – vedúcim Prevádzkovo-technického oddelenia OR HaZZ v Košiciach npor. Ing. Tomášom Dinisom. Prítomní boli tiež riaditeľ OR HaZZ Rožňava pplk. Ing Martin Kaprál s kolegami – vedúcimi oddelení pplk. Ing. Floriánom Albertom, pplk. Ing. Radovanom Ružíkom. Za DPO SR sa odovzdávky zúčastnili predseda ÚzO DPO SR Rožňava, vrchný inšpektor Marián Kapusta, podpredseda ÚzO DPO SR Rožňava, inšpektor Mgr. Štefan Hronec a tajomník ÚzO DPO SR Rožňava, mladší inšpektor PhDr. Michal Terrai, MBA.
Zábavno-vedomostný kvíz Láska na Gemeri – Láska ku Gemeru
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V predvečer valentínskeho sviatku Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza so zábavno-vedomostným kvízom pre zamilované páry pod názvom Láska na Gemeri – Láska ku Gemeru. Podujatie sa uskutoční 13. februára 2026 (piatok) o 16.30 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave (Námestie baníkov 25). V rámci tohto podujatia múzejníci sľubujú nielen preverenie si vedomostí o gemerskom regióne a jeho histórii, ale rovnako aj výnimočný večer strávený v príjemnej atmosfére.
Prostredníctvom súťažných kvízových otázok sa záujemcovia vydajú na cestu históriou, tradíciami a umením, ktoré formovali miesto, kde žijú. Čakajú na nich pútavé historické fakty, zaujímavé príbehy lásky, či ľudové zvyky spojené s hľadaním vyvoleného.
Odborno-metodické zamestnanie pre veliteľov dobrovoľných hasičských zborov Banskobystrického kraja
Napísal(a) G. Jakubecová
Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici pozvalo na odborno-metodické zamestnanie určené pre veliteľov dobrovoľných hasičských zborov obcí a miest (DHZO/DHZM) v pôsobnosti Banskobystrického kraja, zaradených na rok 2026 do kategórií A1, A a B dňa 07. 02. 2026 do kongresovej sály Okresného úradu v Banskej Bystrici.
Úvod odborno-metodického zamestnania patril plk. Ing. Dušanovi Hanckovi, PhD., riaditeľovi KR HaZZ v Banskej Bystrici, ktorý oboznámil prítomných s priebehom tohto zamestnania.
Veverica obyčajná – predmet mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) M. Gálffyová
Zoologické zbierky sú neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát veverice obyčajnej, známej aj ako veverica stromová (Sciurus vulgaris). V roku 2026 je predmetom mesiaca február.
Vevericu asi nie je potrebné nikomu predstavovať. Patrí k najznámejším a tiež veľmi obľúbeným živočíchom našej krajiny. Je rozšírená prakticky na celom území Slovenska a Európy, ale stretneme sa s ňou aj v severnej Ázii až po Japonsko. Keď povieme veverička, väčšina ľudí si predstaví ryšavé zvieratko s huňatým, chlpatým chvostom. Môžeme sa však stretnúť aj s vevericami, ktoré majú šedohnedé až tmavohnedé sfarbenie.
Zorganizovali prvé kolo halovej súťaže pre mladých hasičov revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej zorganizovala prvé kolo halovej súťaže pre PLAMEŇ revúckeho okresu pre mladých hasičov v Základnej škole v Jelšave dňa 31. 01. 2026.
Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá. Prvé kolo súťaže tvorila štafeta 5 x 20 m a štafeta dvojíc, kde sa sčítali oba lepšie časy a odčítali sa výhodové body za vek.
Výsledky:
Na hranici dvoch svetov * Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo v termíne od 4. februára do 10. mája 2026, pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči (29. august 1526) výstavu s názvom Na hranici dvoch svetov. Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a Novohrade. Výstava približuje obdobie osmanskej expanzie v regiónoch Gemera-Malohontu a Novohradu v 16. a 17. storočí. Návštevníkom predstavuje dramatické dôsledky porážky uhorského vojska v roku 1526, ktorá otvorila Osmanom cestu až na územie dnešného stredného Slovenska. Výstava prezentuje zbierkové predmety osmanskej proveniencie – archeologické nálezy, militáriá či predmety každodennej potreby – ktoré dokladujú prítomnosť Osmanov na našom území.
Zároveň poukazuje na koexistenciu osmanského a uhorského sveta, ich vzájomné kontakty, obchodnú výmenu a kultúrne vplyvy.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na február 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na február 2026.
Viac...
Spomienka na Emíliu Ivanovú, rodenú Nemcovú (14.6.1943 – 19.1.2026)
Napísal(a) M. Velďáková
Sú ľudia, ktorí vkročia do vášho života len krátko a zase iní zanechajú trvalú stopu. Vo februári 2024 na jednej z matičných besied, na ktorých predstavujeme nadaných Gemerčanov, sme mali tú česť prezentovať aj Milku Ivanovú. Napriek zdravotnému stavu prijala pozvanie a so slzami v očiach sa jej objavil aj úsmev na tvári. Dokonca nám aj zaspievala.
„Chceš poznať sám seba ?
Zahľad sa do vlastného srdca.
Chceš poznať ľudí ?
Pozri sa na minulosť a príbehy ľudí, ktoré ti v tejto knihe ponúkam.“
Výstava sôch Petra Kuraja Pamäť kovu v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Na jedinečnú výstavu sôch Petra Kuraja pod názvom Pamäť kovu pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ktorej vernisáž sa uskutoční 5. februára 2026 o 16.00 hod. v priestoroch Galérie múzea na Námestí baníkov 25. Jedinečnosť výstavy spočíva v umeleckej hodnote vystavených sôch, ako aj v silnom environmentálnom aspekte ich tvorby. Návštevník bude mať možnosť cez takmer tridsiatku sôch vnímať autorovu radosť v premene predmetov – z použitých na nové. Premena nie je len technologickým procesom, ale osobnou výzvou a životným postojom autora. Kov, drevo a materiály nesúce stopy času sa v jeho tvorbe stávajú nositeľmi príbehov. Vo svojich dielach využíva desiatky rokov staré banské bukové podvaly, štyristoročné smrekovcové dosky, kované časti poľnohospodárskych strojov a remeselného náradia našich otcov a praotcov – materiály, ktoré by inak ostali nepovšimnuté alebo zabudnuté. Nejde však o nostalgický návrat do minulosti, ale o dialóg medzi históriou a súčasnosťou.
Posilňujú pripravenosť hasičov regiónu na zvládanie mimoriadnych udalostí * Školenia a výcvik používateľov ADP
Napísal(a) G. Jakubecová
Projekt #riskfire (Zvýšenie pripravenosti HU-SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami) je medzinárodný projekt financovaný z eurofondov, ktorý posilňuje pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov v Banskobystrickom kraji (BBSK) a v prihraničných maďarských regiónoch na riešenie mimoriadnych udalostí, ako sú prírodné katastrofy, prostredníctvom nákupu špecializovaného vybavenia (štvorkolky, prívesy s kompletným technickým zázemím pre núdzové ubytovanie a hygienu) a zlepšenia spolupráce.
Kľúčové aspekty projektu:
Komentovaná prehliadka výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení pre stredoškolákov
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V druhej polovici januára 2026 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na komentovanú prehliadku výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení študentov stredných škôl. Tému baníctva a hutníctva v regióne Gemer im na výstave podrobnejšie predstaví kurátor múzea Norbert Mogyorósi.
Prostredníctvom vystavených výtvarných diel budú mať študenti možnosť spoznať jednotlivé banské lokality v regióne, ich špecifiká a rovnako aj jednotlivých výtvarníkov, ktorí priamo pôsobili v baníckom prostredí.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.