Týždeň detí v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok plánuje oslavovať sviatok všetkých detí počas celého týždňa. Žiaci 1. stupňa základných škôl budú mať možnosť nielen získavať nové vedomosti, ale sa aj zahrajú a v tvorivej dielni popustia uzdu svojej fantázie.
Aktivita začne komentovanou prehliadkou atraktívnej fotografickej výstavy Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky. Žiaci nielenže spoznajú množstvo hradov a zámkov nachádzajúcich sa na Slovensku, ale múzejníci im aj vyrozprávajú viaceré povesti a legendy, ktoré sa o nich uchovali. Druhá polovica aktivity nebude o nič menej pre deti zaujímavá. V tvorivej dielni si vyrobia zástavky a nimi si na mape Slovenska budú vyznačovať hrady a zámky, ktoré ich najviac očarili.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave rozšírila knižničný fond vďaka projektu Čítanie je dobrý nápad
Napísal(a) T. Bachňáková
Vďaka podpore z projektu Čítanie je dobrý nápad sa Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácii Košického samosprávneho kraja, podarilo rozšíriť knižničný fond o 1177 knižničných jednotiek pre čitateľov všetkých vekových kategórií. Väčšinu z nich zakúpili po jednom exemplári. Prípravná fáza projektu prebiehala od marca do júna 2024 a zameriavala sa nielen na výber kvalitnej literatúry, ale aj na efektívne hospodárenie s prostriedkami.
„Zvláštnu pozornosť sme venovali deťom a mládeži, najmä žiakom druhého stupňa základných škôl, ktorých chceme aj prostredníctvom atraktívnych noviniek motivovať k čítaniu. Knižničné jednotky sme zakúpili priamo od vydavateľstiev, z online kníhkupectiev a podporili sme aj miestne kníhkupectvo. Vo väčšine prípadov sme získali výrazné rabaty v rozpätí 10 až 50 %, vďaka čomu sme mohli obstarať väčšie množstvo titulov. Využili sme tiež výpredaje, kde sa niektoré knihy podarilo zakúpiť so zľavou až do výšky 90 %,“ uviedla pracovníčka úseku doplňovania a spracovania knižničných fondov Tímea Bagačková Zollerová.
Výstava historických pohľadníc zobrazujúcich Rimavskú Sobotu
Napísal(a) Sz. Tóth
Dňa 17. mája 2025 o 17:00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, v rámci podujatia Noc múzeí a galérií, uskutoční vernisáž výstavy „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból.“ Výstava sa zaoberá historickými pohľadnicami zobrazujúcimi Rimavskú Sobotu a bude dostupná verejnosti do 21. septembra 2025.
Zámerom výstavy je priblížiť návštevníkom múzea život a charakteristické črty Rimavskej Soboty v minulosti, zachytené na historických pohľadniciach pochádzajúcich z obdobia od 90. rokov 19. storočia až do roku 1945, ktoré boli získané v roku 2024 vďaka podpore FPU od rimavskosobotského advokáta a zberateľa JUDr. Igora Mikitu. Historické pohľadnice v počte cca 450 kusov, ktoré tvoria základ výstavy, nám ponúkajú fascinujúci pohľad na vývoj mesta, niekdajšieho župného sídla Gemera-Malohontu v období plnom politických, sociálnych a historických zmien.
Gemersko-malohontské múzeum sprístupní výnimočnú výstavu o avarskom bojovníkovi zo 7. storočia – Kaganov jazdec
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v termíne od 17. mája do 31. augusta 2025 sprístupní vo svojich výstavných priestoroch výnimočnú výstavu s názvom Kaganov jazdec. Kurátormi výstavy sú Hága Tamara Katalin a Dani János z Déri múzea v Debrecíne. Výstavu si mohli návštevníci prezrieť v Déri múzeu Debrecíne a v Múzeu kráľa svätého Štefana v Stoličnom Belehrade (Szent István Király Múzeum Székesfehérvár). Časť nálezov bola vystavená v Schallaburgu (Rakúsko) na výstave „Reiternomaden in Europa” a v Halle (Nemecko) na výstave „Rider Nomads in Europe”.
Na jar v roku 2017 počas archeologického výskumu pred výstavbou diaľnice M35 v Maďarsku, bolo pri juhozápadnom chotári obce Derecske (župa Hajdu – Bihar) objavené avarské pohrebisko. V rámci pohrebiska bol objavený mimoriadny hrob avarského bojovníka z polovice 7. storočia.
Záhrada plná kníh * Knižničný festival písma, slova a pohody v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Pracovníci Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozývajú aj tento rok na celodenné komunitné podujatie v stredu 14.mája 2025 od 10:00 hod. pod názvom Záhrada plná kníh – knižničný festival písma, slova a pohody.
Program je bohatý a prispôsobený všetkým vekovým skupinám. Pre najmenších návštevníkov budú v dopoludňajších i popoludňajších hodinách pripravené detské aktivity v podaní animátorky Kitty s maskotom, balónmi a bublinkovou show. V rámci projektu Čítanie je dobrý nápad sa uskutoční vyhodnotenie súťaže Kniha je in, kde sa zapojené deti základných škôl II. stupňa prezentujú svojím krátkym videom a budú ocenené za svoju aktívnu účasť v súťaži Pre stredoškolskú mládež bude pripravená biblioterapia i komentovaná prehliadka zážitkovo-informačnej záhrady Čaro Gemera. Podujatie vyvrcholí večer koncertom hudobného hosťa Róberta Šimka v sprievode gitary pod názvom Dočkali sme sa...
Aktív nositeľov Zaslúžilých členov Dobrovoľnej požiarnej ochrany z revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 4. mája 2025 sa po slávnostnej omši v rímsko-katolíckom kostole sv. Juraja uskutočnil aktív nositeľov čestného titulu Zaslúžilý člen Dobrovoľnej požiarnej ochrany z revúckeho okresu na obecnom úrade v Muráni. V okrese evidujú 11 zaslúžilých členov DPO, pozvanie prijali siedmi členovia:
- Pavol BERKI, DHZ Jelšava
- Ing. Milan BRDÁRSKY, DHZ Revúčka
- Andrej HUDÁK, DHZ Magnezitovce
- Vladimír JAVOR, DHZ Ratkovské Bystré
- Karol KARÁRO, DHZ Rákoš
- Ján KILIK, DHZ Revúčka
- Tibor VICZÉN, DHZ Držkovce
V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského pripravili výstavu fotografií k 80. výročiu ukončenia druhej svetovej vojny v Európe
Napísal(a) T. Bachňáková
Ôsmeho mája 2025 si pripomíname 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe, jedného z najvýznamnejších a najtragickejších období v dejinách ľudstva. V tomto duchu si Vás dovoľujeme pozvať do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácii Košického samosprávneho kraja, na výstavu fotografií Ing. Milana Malčeka pod názvom 80 rokov od ukončenia II. svetovej vojny v Európe.
Milan Malček, autor výstavy, dlhoročný člen Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) a aktívny historik, pochádza z vojenskej rodiny. Viac ako 23 rokov pôsobil v ozbrojených silách. Venuje sa štúdiu vojenskej histórie so zameraním na 2. svetovú vojnu a jej presahy do súčasného medzinárodného diania. Za svoju činnosť bol viackrát ocenený, okrem iného medailou Milana Rastislava Štefánika I. a II. stupňa, vyznamenaním ministra obrany SR pri 75. výročí SNP a pri 30. výročí vzniku Ozbrojených síl SR.
Svätému Floriánovi venovali v Muráni svätú omšu
Napísal(a) G. Jakubecová
Nedeľa 4. mája 2025 bola sviatočná aj pre dobrovoľných hasičov z revúckeho okresu, ktorí sa stretli v Muráni, aby si spoločne pripomenuli svoj sviatok. Zraz bol pred Hasičskou zbrojnicou, odkiaľ sprievod so zástavami sa pohol do rímsko-katolíckeho kostola sv. Juraja – kostol pochádza z roku 1893, stavali ho 20 rokov z finančných prostriedkov kniežacej rodiny Coburgovcov – kde farár ICLic. Peter Krajč odslúžil omšu pri príležitosti sviatku sv. Floriána, patróna hasičov. Po slávnostnej omši sa sprievod presunul späť ku Hasičskej zbrojnici, kde prebehlo spoločné fotenie prítomných. Za krásneho slnečného dňa sa po omši mohli prítomní pokojne zhovárať a spomínať.
Svätý Florián je katolícky svätec, patrón kominárov, hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Florián je patrónom taktiež v Rakúsku, v Česku, Slovensku, Bavorsku, Taliansku a Poľsku.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na máj 2025
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na máj 2025.
Deň matiek v galérii Baníckeho múzeua v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Pri príležitosti Dňa matiek Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva žiakov materských a základných škôl na tvorivú aktivitu do Galérie BM. Na žiakov čaká bohatý program.
Múzejníci ich prevedú výstavou pod názvom 3 x R, prostredníctvom ktorej budú môcť načerpať potrebnú inšpiráciu pre následné tvorenie. Cez interaktívne hry žiaci spoznajú tvorbu rodiny Rešovských a v druhej polovici aktivity sa pokúsia o zjednodušenú imitáciu maľby na plátno. Vlastnoručne si tak vyrobia darček, ktorý budú môcť venovať svojím mamám k ich nadchádzajúcemu sviatku. „Láska dieťaťa k matke má mnoho podôb – od úsmevu, cez objatie až po spoločnú hru na lúke plnej kvetov. Práve preto sme sa rozhodli osláviť Deň matiek komentovanou prehliadkou výstavy
Viac...
Predmet mesiaca máj 2025 * Akordeón neznámeho vojaka z roku 1943
Napísal(a) Ľ. Pulišová
8. mája si každoročne pripomíname koniec druhej svetovej vojny ako Deň víťazstva nad fašizmom. V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je danej udalosti venovaný Predmet mesiaca máj, ktorým je akordeón značený Royal Standart, pôvodne patriaci neznámemu vojakovi.
Akordeón je zároveň pozoruhodným dokladom pohybu vojsk počas druhej svetovej vojny. Na zadnej strane akordeónu sú vyryté názvy 20 lokalít, v ktorých sa jeho majiteľ ako vojak pohyboval. Ako prvý je na harmonike zaznamenaný názov „Rostov“ s datovaním „1943“. Ide o mesto Rostov nad Donom (Rostov na Done), ktoré bolo až do oslobodenia vo februári 1943 okupované nemeckou armádou. Po jeho oslobodení Červenou armádou nemecký vojak so svojím hudobným nástrojom ustupoval juhom Ukrajiny, čo naznačujú ďalšie lokality zaznamenané na harmonike, napríklad:
Vyhodnotia štrnásty ročník výstavy Romano dživipen – Rómsky život
Napísal(a) Sz. Tóth
Názov výstavy: „Romano dživipen – Rómsky život“, XIV. ročník.
Miesto: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
Termín vernisáže: 30. apríl 2025 o 14.00 hod.
Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote začalo špecializovať na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum stále rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy. Pri zrode danej špecializácie i výstavy stála vtedajšia knihovníčka múzea Mgr. Alena Horváthová a vtedajšia etnografka, neskôr riaditeľka múzea, PhDr. Oľga Bodorová.
Deň otvorených dverí v knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Pri príležitosti Župných dní v Košickom samosprávnom kraji srdečne pozývame širokú verejnosť na Deň otvorených dverí v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, ktorý sa uskutoční v pondelok 28. apríla 2025 od 8:00 do 17:00 hod. Tento deň bude plný zábavy, vzdelávania a objavovania, a to nielen pre deti, ale aj dospelých.
Čo vás čaká počas celého dňa? Bezplatný zápis pre všetkých - využite možnosť stať sa členom knižnice bez poplatkov, dobiehajúce členské vybavíte bez pokút, komentovaná prehliadka Čaro Gemera, rôzne aktivity pre deti - Eko hry a príbehy z prírody, Horúce tvorenie – ukážky práce s drevom, pyrografia a 3D tlač, nebude chýbať ani relax – Muzikoterapia so zvukmi prírody, Biblioterapia - predstavíme vám, ako knihy a čítanie môžu pomôcť v osobnom rozvoji a duševnom zdraví a v podcaste sa dozviete viac o činnosti knižnice.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa aj tento rok pripája k oslavám Dňa Zeme a pripravilo pre žiakov viacerých vekových kategórií bohaté podujatie.
Žiaci materských škôl a základných škôl 1. stupňa sa môžu tešiť na prehliadku Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí. Spolu s múzejníkmi sa naučia ako chrániť životné prostredie okolo nás a následne ich budú čakať obľúbené tvorivé dielne. Na konci aktivity sa dokonca prevezú banským vláčikom. Starší školáci prostredníctvom prednášky Andrey Balážovej zo Správy NP Slovenský kras so sídlom v Brzotíne spoznajú veľké šelmy žijúce v okolitých lesoch, nahliadnu do aktivít projektu LECA a uvidia aj pútavé fotografie a videá z fotopascí z prirodzeného prostredia zvierat.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-