Poznáte aspoň časť nášho chotára ako vyzeral ešte v nedávnej minulosti?       Foto: Dr. Ondrej Doboš 

Dnešnej mladej generácii sú pomenovania jednotlivých častí chotára obce, čoraz menej známe, až nepoznané. Z našej strany (starších) im to vytýkať by bolo nespravodlivé, ponižujúce. Je predsa dané aj tým, že v dnešnej dobe nemajú možnosť to týmto spôsobom spoznávať. 

Pre niekoho je možno nepodstatnou potrebou spoznať túto oblasť existencie našej obce. Aj napriek tomuto ich videniu, rozhodne poslúži v prospech poznania jej histórie.
Pre lepšiu informáciu občanov, chotár našej obce, podľa pomenovania výskytu ornej pôdy, lúk a pasienkov je rozdelený na časť JUŽNÚ a SEVERNÚ. Deliacou čiarou je štátna cesta č. 565 od Rožňavy smerom na Štítnik. Na južnej strane je 15 chotárov, na severnej 20 chotárov.

JUŽNE OD ŠTÁTNEJ CESTY SMEROM K PLEŠIVECKEJ PLANINE

Prečo ZA JÄRKOM, keď predtým úzkou cestou pre vozy bol,
neskôr slúžil ako smetisko dedine, od hora až nadol.

Miesto PRI MLÝNE pod dedinou susediace s Rakovnicou,
tam sú dnes lúky zarastené kríkmi a burinou.

KAPUSTNICA, najúrodnejšia pôda v chotári bystrianskom,

dlhé roky neobrábaná, dnes leží úhorom.

Na PORVAZE nielen zemiaky a zeleninu pestovali,
ale aj nové rodinné domy sa postavili.

POD VINNOU JABLOŇOU zvláštne ovocné stromy rástli,
rodili jablká, ktoré však vínovú chuť mali.

Zo strmého ŠÍKOŠA, kde kvalitné trávy rástli,
ťažko gazdovia seno domov zviezli.

Južná strana chotára pod dedinou našou,
začína BIELYM POTOKOM a končí PLEŠIVECKOU PLANINOU.

V čistej vode tečúcej potokom POD ULICOU,
chytať raky a ryby holou rukou nebolo žiadnou výnimkou.

Vyjsť na DOLINKU, by nás dnes iste nohy boleli,
tam predtým každý rok partizánske vatry horeli.

Časti nášho chotára DLÚHÁ a KRÁTKA,
na úrodu neboli vždy lakomé, ako macocha dáka.

VÁPÄNIŠKA, od dediny malým potokom oddelená,
no na druhej strane, vysokým kopcom obdarená.

Na hladkých bukoch sme mená a srdiečka vyrezávali,
na dlhých a vysoko položených LAZOCH volky pásavali.

V MOSTE, kde sa nachádza aj futbalové ihrisko,
sa na mokrine kosila tráva veľmi ťažko.

Malá časť chotára obce pod Lazmi – KNOLA,
žiaľ, len málo úrodná jej pôda bola.

Aj ZA VÁPENOU PECOU je na výmeru chotár malý,
jeho vlastníci na ňom len malé úrody mali.

Prešlo od dátumu fotografovania časti bystränskyho chotára 50 rokov. Odvtedy najmä starší občania Rožňavského Bystrého iste zaznamenali, ako náš chotár získal dnešnú podobu.  Vyznáte sa v nej?    Foto: Dr. Ondrej Doboš

SEVERNE OD ŠTÁTNEJ CESTY SMEROM K TURECKEJ

PASEKA, obrábaná pôda hneď nad dedinou,
aj tá je dnes zarastená vysokou burinou.

Chotár TERNIA, nebol tŕnistý, sem tam skala dáka,
boli v ňom rokmi vychodené chodníky baníka.

ROVIANKA, aj keď len na malej ploche rovná,
na pestovanie ovocia bola celkom vhodná.

POD MNÍCHOM sa dva chotáre stretávajú,
na jeho kopci už stáročia mnísi sídlo nemajú.

Malú výmeru LIPUŠOVSKÁ mala,
s inými plochami, takmer úplne zanikla.

Na pekné zemiaky boli dobroprajné ŠPÁDY,
bohaté aj na dar prírody – železnej rudy.

A čo tie nad dedinou naše STRÁNY strmé a slnečné?
tam zasadené ovocné stromy neboli nikdy ošetrené.

ŠERVENÁ VODA nie je preto červená, že je niekým farbená,
ale výskytom železnej rudy, ktorá bola nad ňou nájdená.

Nad dedinou, pod STRÁŇAMI je HVARKA malá,
kríkmi zarastená, obrábaná nikdy nebola.

Z pod TURECKEJ tečie čistá voda dlhou DOLINOU,
jej priezračnosť ale končí nad našou dedinou.

Plánovaná očista od konania niektorých našich občanov,
je v súčasnosti, žiaľ, len nedosiahnuteľnou vidinou.

ZÁHUMNIA – najbližšia úrodná pôda nad rodinnými domami,
na úrodu bohatá, neskôr rozdelená malými záhumienkami.

Aj keď bola pomenovaná MALOU ZEMIŠKOU,
dávala veľkú úrodu obilia aj zemiakov.

POD BAŇOU, či POD HVAROU, kde bol ovos zasiaty,
domov málo zvezený, viac zverinou užitý.

Do BREZÄ chodili mládenci dievčencom na máje,
aby mali v každom dome na frajerov nádeje.

Vysoké žitko rástlo na poli POD ZÁVOZOM,
bolo problémom zvážať jeho snopy gazdovským vozom.

Na južnej strane máme 2 chotáre – DLÚHÁ a KRÁTKÁ,
na severnej sa k nim pridáva chotár s matematický rozmerom ŠIROKÁ.

MÁŤAŠE, MÁŤAŠE, úrodné bystranské pole naše,
dnes sa na vašej tráve súkromné stádo oviec pasie.

ROŠTÄRKA, kus malého poľa poorané,
pre vysoký kopec, si bolo ťažko obrábané.

Chodiť do PRÍDELA, z neho pekný výhľad bol paráda,
tam si občania pásli kravy, kozy, veru celé stáda.

ZEME, najvyššie miesto obcou obrábanej pôdy,
sa mohli ľudia tešiť z požehnanej úrody.

Neskôr bolo miesto rozsiahlej lesnej škôlky,
v nej pestovaním vyrastali pekné lesné stromky.

Zo všetkých chotárov obce je nespomenutý dáky?
Veru, áno! Máme tu predsa aj naše známe ŽLABKY!

Povinnosťou obce musí byť zachovanie veľkosti svojho chotára,
tak by to malo byť aj dnes, ako sa robilo za čias richtára.

Autor: Mgr. Ján Dávid