Budova OÚ a kultúrneho domu prešla celkovou rekonštrukciou z MP SR PRV (eurofondov) so spoluúčasťou obce. Rekonštrukcia kancelárií prebehla z vlastných finančných prostriedkov, ako aj odkanalizovanie celej budovy.
Z vlastných finančných prostriedkov sa zakúpilo aj interiérové vybavenie (stoličky, kuchynská linka) v KD a v zasadačke OÚ, oplotenie budovy, rekonštrukcia studne na dvore OÚ.
Budova MŠ – rekonštrukcia strechy z MF SR a výmena okien na celej budove. Nakúpilo sa vnútorné vybavenie z vlastných finančných prostriedkov, ako lehátka, stoly, stoličky, nábytková stena, lavičky.
Ďalej z vlastných prostriedkov bolo urobené prívodné vodovodné potrubie do budovy MŠ.
Budova ŠJ – prešla rekonštrukciou strechy z finančných prostriedkov z Úradu vlády SR.
Budova bývalej ZŠ – rekonštrukcia sociálneho zariadenia a výmena vchodových dverí z prostriedkov MF SR.
Výstavba multifunkčného ihriska z prostriedkov Úradu vlády pre šport, spolufinancovanie obcou.
Budova DS – rekonštrukcia strechy, zastrešenie terasy z prostriedkov MF SR.
Výmena dlažby na terase a osadenie lavičiek z vlastných prostriedkov. Nákup vnútorného vybavenia (stoličky, koberec, záclony).
Parkovisko pri cintoríne a vstupná brána na cintorín z vlastných finančných prostriedkov.
Budova hasičskej zbrojnice – rekonštrukcia celej budovy z prostriedkov MV SR so spoluúčasťou obce.
Hasičské auto, prívesný vozík a vybavenie DOHZ z dotácií MV SR, materiálne vybavenie DHZO z MV SR.
Tribúna TJ – rekonštrukcia budovy z prostriedkov Úradu vlády a poskytnutie dotácie na rozvoj športu – nákup športovej výbavy.
Výstavba vodovodu – prívodné potrubie 1. etapa v hodnote 264 tis. eur z prostriedkov Environmentálneho fondu so spoluúčasťou obce, rozvodné potrubie – 2. etapa – výkopové práce z prostriedkov obce a materiál financuje VVS, a. s. Rožňava. Projekt na celý vodovod v obci vypracovaný a zaplatený vo výške 10 tis. eur z vlastných finančných prostriedkov.
Takisto vypracovaný projekt kanalizácie obce spoločne s obcami Rudná, Rakovnica.
Zlikvidovanie skládky za jarkom – finančné prostriedky z Environmentálneho fondu.
Verejné osvetlenie – rekonštrukcia – prostriedky z MF SR.
Obecný rozhlas – rekonštrukcia – prostriedky z MF SR.
Ďalej v obci boli urobené autobusové zastávky, maketa bane, altánok v záhrade školy, výsadba zelene v záhrade, výsadba zelene na parkovisku, výkop novej studne pri ŠJ, oprava studne na kopolte, osadenie a nákup garáže pri ZŠ, osadenie, nákup garáže na ihrisku.
Samozrejme obec prispela finančne aj organizáciám v obci, ako Jednota dôchodcov, FS Bystränky, TJ Baník a v neposlednom rade aj ev. cirkvi na rekonštrukciu kostola vo výške 3 000,- eur.
Moja práca spočívala nielen v riadení aktivačných prác, v riešení stavebných povolení, riešení rôznych sťažností a anonymov, covidových opatrení, ale aj v organizovaní kultúrnych a športových akcií (Ples rodákov, Výstup na chatu Zeme, Deň detí, Futbalový turnaj, Mariášový turnaj, Kladenie vencov SNP, Deň obce, Posedenie s dôchodcami, Mikuláš), na ktoré finančne prispela obec.
Nepochybne k mojej práci patrili aj smútočné akcie, kde som sa za moje pôsobenie rozlúčila s 98 občanmi, s výnimkou jedného roka.
Ťažko je zhrnúť dennodennú prácu do niekoľkých viet. Som veľmi rada jednej veci, že sa práve mne (a môže si hovoriť kto čo chce) podarilo do obce dotiahnuť vodovod. Som na to hrdá. Viete, neprosím Pána Boha o ľahký život, zvládla som toho už dosť, prosím len o silu, aby som zvládla to, čo má ešte prísť. Nevadí mi, že som z tej staršej doby. Stále verím v tie krásne hodnoty, ktoré sú pre mňa dôležité, rodina, priateľstvo, úprimnosť, čestnosť, zdravie, viera v človeka.
Vážení spoluobčania!
Ďakujem Vám za krásne spoločné chvíle, ktoré sme prežili počas predchádzajúcich 14 rokov, ďakujem všetkým, ktorí mi v tejto náročnej práci pomáhali, podporovali ma, zapájali sa do činnosti obce a každý vie, že keď si položí ruku na srdce, čo pre naše spoločné dielo urobil. Prežili sme krásne, ale i smutné chvíle, ktoré sa mi podarilo s pomocou mojej rodiny, priateľov, známych a s pomocou Pána Boha prežiť. Vďaka Vám.
Želám všetkým veľa zdravia, šťastia, Božieho požehnania, porozumenia, ale i pokory, želám úctu človeka k človeku a schopnosť odpúšťať.
Nezabudnime na hrdosť, zabudnime na neprajnosť.
Želmíra Gonosová,
starostka obce Rožňavské Bystré

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-