Tu nadviazal na úzke spojenie najmä s Augustom Horislavom Škultétym, s ktorým sa dohodli pokračovať vo vydávaní slovenských ľudových rozprávok. Mal vzácne organizačné schopnosti a vysoké pracovné nasadenie. Začiatkom roku 1858 boli hotové v podstate všetky prípravy na vydanie „Slovenských povestí“. Vytlačené boli začiatkom júna 1858 a na jeseň toho istého roku aj druhý zošit.
16. októbra 2024 sme sa na chvíľu vrátili do rozprávok. Detskí recitátori predviedli porote svoju šikovnosť a zasúťažili si v troch kategóriách. Prežili sme spolu krásne dopoludnie plné rozprávok. Nezabudli sme si uctiť ani pamiatku Pavla Emanuela Dobšinského a k pamätnej tabuli umiestnenej na kostole sme spoločne s deťmi, farárom v Rožňavskom Bystrom Petrom Hlavatým a predsedníčkou MO MS Martou Molnárovou zavesili venček vďaky. Po prehliadke kostola prišlo na rad vyhodnotenie a odborná porota rozhodla o umiestnení takto:
I. kategória:
1. miesto: Sára Svičinová, ZŠ, Zlatá 2, Rožňava
2. miesto: Ema Olšavská, ZŠ Pionierov 1, Rožňava
3. miesto: Michaela Filipová, ZŠ Plešivec
II. kategória:
1. miesto: Teo Szőllős, ZŠ Pionierov 1, Rožňava
2. miesto: Dominika Harhovská, ZŠ akademika Jura Hronca Rožňava
3. miesto: Filip Hudáček, Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava, Zuzana Kováčová, ZŠ Štítnik, Dominika Štefániková, ZŠ Rejdová
III. kategória:
1. miesto: Simona Dienesová, ZŠ Pionierov 1, Rožňava
2. miesto: Vanesa Tomková, ZŠ akademika Jura Hronca Rožňava
3. miesto: Laura Šimko, Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava
Víťazom srdečne blahoželám a porote veľmi pekne ďakujem za ich hodnotenie, trpezlivosť a ústretovosť.
A samozrejme nemôžem zabudnúť poďakovať aj spoluorganizátorom, bez ktorých by sa toto podujatie neuskutočnilo. Za vecné ceny a občerstvenie ďakujem Mestu Rožňava a za poskytnutie priestorov Obci Rožňavské Bystré a kolektívu na obecnom úrade. A obrovské ďakujem patrí aj mojím asistentkám Marte Molnárovej, predsedníčke MO MS Rožňavské Bystré a Márii Velďákovej, predsedníčke MO MS Rožňava.
Teším sa na ďalšie kolo našej krásnej súťaže a budúci rok sa znova uvidíme v rodisku Dobšinského v Slavošovciach.
Tatiana Tomková
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/obce-gemera/211/roznavske-bystre/12794/okresne-kolo-sutaze-zlata-podkova-zlate-pero-zlaty-vlas-2024-v-dejisku-posobenia-pavla-dobsinskeho#sigProGalleriaa459740774

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-