Krása ľudovej piesne a tanca je neopakovateľná, čo preukázalo nedeľné popoludnie 11. mája 2014 v Rožňavskom Bystrom. Členky i členovia FSk Bystränky potvrdili, že im mnohí môžu závidieť ich lásku k folklóru, kde zachovávame naše tradície, oživujeme folklór. Folklór -jednoduché slovo, pod ktorým si každý predstaví niečo iné. Tí mladší niečo staré, minulosť, o ktorú sa zaujímajú možno len okrajovo, starší zase svoju mladosť, detstvo, ktoré sami zažili, zvyky, obyčaje, radosti i žiale. Táto pestrofarebná slávnosť je akousi poklonou, vzdaním úcty a vyslovením uznania kráse, ktorú dokázali vytvoriť naši predkovia, pretože v piesňach je duša, srdce - a Bystrania ich stáročia spievali. speváčky opäť potvrdili, že keď sú aj v menšom počte zahanbiť sa nedajú - či už spevom alebo aj žartovným slovom. No a vychovali si dobrých následníkov, ktorých nám mnohí závidia. V programe sa objavili piesne, z ktorých mnohé prítomných prekvapili, však ich nepočuli už strašne dávno a niektoré ani nepoznali, no a my mladší sme sa ich mohli aspoň naučiť. Diváci, ktorí jedným dychom sledovali program, odmenili účinkujúcich potleskom a myslím, že im padol ako balzam na dušu.
Bola pripravená aj výstavka ručných prác, výstavka krojov, šatiek, sukní, perín, veď posúďte sami podľa pripojených fotiek. Na výstavke svoje práce predstavili ženy, ale aj najmladší, ako Tonka Petrenková a verte, bolo sa na čo pozerať. Cieľom výstavy je pripomenúť odevy a tradície našich starých materí a starých otcov. Chcem sa poďakovať našim ženám, ktoré pripravili túto krásnu výstavku, strávili pri nej veľa času - celý týždeň znášali, žehlili, pripravovali, no a tento týždeň zase odnášajú. Je to práca na celé hodiny, ale ony sa nesťažujú, radi ukážu aj iným svoje práce. Musím povedať, že si ich boli pozrieť aj niektorí občania z Honiec a Rakovnice, ktorí prišli povzbudiť svojich rodinných príslušníkov v kultúrnom programe. Pozrieť výstavku si boli aj naše deti zo Základnej školy v Rožňavskom Bystrom.
Moje vrelé poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa zúčastnili a pripravili tento program a teším sa na ďalší. Verím, že budú pokračovať.
Aktivity v obci od konca roka 2013:
23. marca 2014 sme usporiadali v obci stolnotenisový turnaj - našu obec zastupoval len Lukáš Kvačan a ostatní boli hostia z Rakovnice a Honiec. Hoci som bola v tom čase chorá, bola som sa na nich pozrieť. Veľmi sa mi páčilo aj to, že pán Repiský pripomenul históriu našich bystranských stolných tenistov. Aj to bol dôvod, keď ma mladí oslovili, aby som podporila kúpu stolnotenisového stola a záujemcovia sa už aj schádzajú v priestoroch OÚ. Verím, že do budúcnosti, lebo odhodlanie majú, sa opäť oživí stolný tenis aj u nás.
Turistický výstup na chatu Zeme sa uskutočnil týždeň po Veľkej noci 26. apríla 2014, kde sa opäť stretli turisti z celého okresu. Počasie síce bolo mokré (lebo do rána pršalo), ale nálada a atmosféra bola fajn. Po obede a po občerstvení sa turisti pomaly rozchádzali. Medzi prítomnými nechýbali ani tí najmenší. Ako vidíte, na fotke je naša škôlkarka Tamarka Hlaváčová so starými rodičmi.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.