Farebná fotografia so stojacim mladým mužom v uniforme rakúsko-uhorskej armády, vedľa neho sedí jeho manželka vo sviatočnom kroji, držiaca v náručí nedávno narodeného chlapčeka. Odhadujem, že chlapček mal iba niekoľko mesiacov. Zo zachovalej fotografie cítiť nežnosť, mladosť i lásku. Poviete si, nič zvláštneho, hoci pre niekoho z rodiny má veľkú hodnotu. Navyše, keď sa rozpamätáme na to obdobie, kedy sa nosili spomínané uniformy. No, hádam aj sto rokov odvtedy prešlo. Keď ale uvediem, že mi ju poslal JUDr. Ondrej David z Popradu, ktorého rodisko je Rožňavské Bystré, zrejme Bystrania zbystríte pozornosť a budete istotne hádať, kto vlastne sú opísané postavy na obrázku. Pomôžem vám, lebo pán David mi k fotografii pripísal, že ide o Jána Sedláka, ktorý pochádzal od Majärä z Vyšného konca dediny, kde bývali ešte starí rodičia nedávno zosnulého Juraja Sedláka a jeho rodičia. Ide teda o brata Jurajovho otca, tiež Juraja. Ich ďalší brat Ondrej so svojou rodinou býval v susednej obci Rakovnica a bol otcom Ing. Ladislava Sedláka. Tí, ktorí sa hlbšie zaujímajú o rodokmeň jednotlivých rodín, iste z uvedeného veľa zistia. Dnes už viem, že zachovalý obrázok predstavuje okremspomínaného Jána
aj jeho manželku
Žofiu Sedlákovú, rodenú Ďurskú. Malý chlapček v perinke, ktorého nežne drží jeho mamička, bolo ich prvé dieťa. Zomrelo však veľmi malé. Po ňom mali rodičia Sedlákoví ešte dcéru Máriu, ktorá sa vydala do Grendu za Jana Dávida a syna Jána, ktorý sa stal banským inžinierom a z Bystrého sa so svojou rodinou presťahoval do Rožňavy. Ich rodičovský dom i hospodárske budovy stáli v priestoroch novovytýčenej štátnej cesty a spolu s domčekom rodičov Ondreja Dányiho museli byť v 60. rokoch minulého storočia zbúrané. Skôr narodení si iste pamätajú, že ide o dom, čo sa voľakedy volal u Konec dediny.
Jedna fotografia a toľko sme sa z nej dozvedeli. Možno niekomu tieto postavy na obrázku všeličo pripomenú. Vážim si však to, že pán Ondrej David bol ochotný fotografiu poskytnúť. Aj ona dokazuje, že rodinné archívy majú svoju veľkú hodnotu a všeličo o minulosti súčasníkovi pripomenú.
Pre zaujímavosť pridávam ešte jednu fotografiu. Tentoraz prezradím iba toľko o nej, že pochádza z mladších rokov ako predošlá. Pouvažujte, o koho môže ísť. Ak máte podobné fotografie aj Vy, podeľte sa s nimi so stránkou Maj Gemer. Adresu, kam ich poslať, nájdete v kontaktoch stránky. Istotne ich uverejním, ak bude potrebné, aj vrátim ich majiteľom.
Ondrej Doboš
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.