Utíchol už ruch okolo Vianoc a Nového roka, oslávili sme aj Troch kráľov, poniektorí v kostole, iní na prechádzke, alebo len tak doma na gauči. V prvom rade by som Vás chcela pozdraviť na prahu roka 2014 v mene svojom, v mene samosprávy obce a pracovníkov OcÚ. Zaželať Vám, Vašej rodine veľa zdravia, šťastia, Božieho požehnania, pracovné úspechy, skvelé pero na písanie, veľa tvorivých síl. Chcem Vám, tak ako každý rok, aj teraz zaslať zápisy z našej kroniky. Prvého januára, ako býva zvykom, som sa prihovorila občanom prostredníctvom miestneho rozhlasu a prostredníctvom krásnych bystränskych piesní, ktoré naspievala DFS Bystränky - CD pod názvom "Tichý vetrík po doline veje..." - vydalo GOS Rožňava, kde naša FSk má naspievané dve piesne: Konopa, konopa a Bystränskí regec a naši dvaja sólisti sa uviedli s piesňami: Dominika Ďurská - Ach bože maj... a Stanko Ďurský - Pjarko mi je pjarko... Po zavinšovaní - zaželaní všetkého dobrého do nového roka všetkým občanom obce, ako aj celej domovine, spomenula som akcie a práce, ktoré sa v roku 2013 urobili. Osobitne som sa poďakovala OZ, pracovníkom OcÚ, ŠJ a všetkým, ktorí pomáhali počas celého roka. Poďakovanie patrí PZ GERLACH, skupine Rožňavské Bystré a UaPPS Bystré za dobrú spoluprácu, za spríjemnenie nedeľných popoludní a športovú reprezentáciu obce TJ Baník Rožňavské Bystré, za reprezentáciu obce a za zachovanie kultúrnych tradícií, zachovanie bystränského folklóru DFS Bystränky, poďakovanie patrí mládeži, dôchodcom, sponzorom, firmám i evanjelickej cirkvi. Už tradične sa samostatne v príhovore uvádza najkrajšia chvíľa v živote človeka, a to narodenie detí: Viktor Ferko, Zoja Krempaská, Jakub Farkaš, manželstvo uzavreli: Luboš Krempaský a Monika Tóthová, Roman Kollárik a Jana Strmeňová. V roku 2013 nás navždy opustili: Zuzana Letanovská, Jaroslava Uhrínová, Valéria Kirschnerová, Žofia Macáková, Janka Konczová, Ján Gajdoš, Juraj Cmier a Jaroslav Urban.
K 31.12.2013 naďalej najstaršou žijúcou občiankou je pani Terézia Jančušeková, ktorá sa v roku 2013 dožila 101 rokov a z chlapov je to pán Ján Doboš, ktorý v roku 2013 oslávil 90 rokov. K 31.12.2013 počet obyvateľov je 615.
Zároveň Vám zasielam zábery z trojkráľového pasenia oviec, počasie sa asi zbláznilo, lebo 6. januára 2014 sa pasú ovce na Záhumní, kde sa tráva zelenie.
Želmíra Gonosová, starostka obce
Rožňavské Bystré
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.