ľudí na Gemeri tak v minulosti, ako i v súčasnosti. Postupne sa rozširujú jednotlivé rubriky zaujímavými článkami i fotografiami z rôznych končín krásneho Gemera. Samozrejme, že zmeny v štruktúre spolupracovníkov sa odrážajú nielen na ich počte, ale ovplyvňujú aj tematiku článkov. Myslím, že to treba brať celkom prirodzene, lebo tak to už v ľudskom živote býva. Niektorých prispievateľov v ostatnom čase zastavili v týchto aktivitách rôzne nepriaznivé udalosti v rodine, druhých potreba oddychu a tretích možno zdravotné problémy i vek. Ďalších zase zaujal iný spôsob propagácie svojho okolia. Som však veľmi rád, že medzi viacročnými autormi nechýbajú naši krajania už v pokročilom veku, ako napríklad František Bábela z Tisovca, ktorý si píše 85. rok svojho života. Podobne na tom je aj Vojtech Bradovka z Nadabuly, či iní moji spoločníci. Postupne pribúdajú ďalší seniori, ako napríklad bratia Mikuláš a Ondrej Rozložníkovci. Neviem si predstaviť stránku Maj Gemer bez príspevkov od starostky mojej rodnej obce Rožňavské Bystré pani Želmíry Gonosovej, ktorá priebežne informuje o najnovšom dianí v tejto obci. Pravidelne sa objavujú tiež príspevky Zuzky Homoliakovej, predsedníčky progresívne aktívnej okresnej organizácie JDS v Revúcej a fotografie Jána Benda. Tie dávajú, a to nielen ich vrstovníkom, podnety a nové nápady ako aj vo vyššom veku využiť svoje schopnosti, či možnosti. Samozrejme, že stránku tvoria i mladší autori, z ktorých sa v poslednom čase prejavila najmä Erika Gallová, Andrea Tokárová, Miloš Mladší, ale tiež Tatiana Bachňáková, Mária Hlaváčová, Mgr. Michal Terrai, Anežka Kleinová, Jaroslava Chromeková, Mária Ferenczová a iní. Najvytrvalejší z nich je však Miloš Leng, ktorý, až na pár výnimiek, nevynechal pridať svoj komentár z bystränského majstrovského futbalu. Približuje sa k nemu tiež mladý futbalista Štefan Tomášik, ktorý často a podrobne písal o nižnoslanskom futbale a teraz sa aktívne prejavuje z nového pôsobenia v FK Gemerská Poloma. Veľmi ma mrzí, že niektorí autori prestali byť aktívni a ich jedinečné príspevky nám teraz na stránke chýbajú. Bol by som rád, keby im nový rok priniesol ďalší impulz a naštartovali svoj akumulátor bohatých skúsenosti i vedomostí k znovuobohateniu stránky. Myslím, že treba spomenúť i to, že tento rok bol aj pre mňa osobne tiež rokom veľkých skúšok. Najmä v súvislosti s prechodom stránky z nižšej verzie na vyššiu. Na túto zmenu si niektorí návštevníci ťažšie zvykajú a nevyužívajú všetky možnosti z novôt, čo im stránka dáva. Zrejme to bude chvíľu trvať, kým sa všetci moji návštevníci oboznámia so systémom rozloženia rubrík a ich využitím. Stránka prešla na modernejší a kvalitnejší spôsob šírenia informácií prostredníctvom tzv. modulov. Verím, že nebude dlho trvať a stránka začne dýchať novým životom aj prostredníctvom vás, milí priatelia. Veď je na prospech každého jednotlivca, mladšieho či staršieho, vyvinúť určitú snahu a prispôsobovať sa súčasnému trendu aj rozširovaním svojich zručností a schopností vo využívaní informačných technológií, ktoré pre nás v súčasnosti poskytuje internet ako taký. Jedno je však isté, že Maj Gemer nebude stojatou vodou, ale spravím všetko preto, aby držal krok so súčasnosťou a nezačal stagnovať. Aspoň dovtedy, kým mi budú sily a prostriedky stačiť.
A teraz mi dovoľte, aby som sa na prahu nového roku poďakoval za vašu priazeň a niektorým z vás i za nenahraditeľnú spoluprácu. Veľmi si vážim užitočnú pomoc najmä od pani Marty Mikitovej, ktorá aj keď nie je našou krajankou, ale je veľkou obdivovateľkou Gemera v celej jeho šírke. Jej poznámky, príspevky, ale najmä držanie čistoty spisovnej slovenčiny v takmer každom článku, sú pre mňa mimoriadne významnou pomocou.
Pred Vianocami býva zvykom rozposielať aj z mojej strany pozdravy a novoročné želania. Nebudem spomínať, koľko takých odišlo z mojej poštovej schránky. Týkali sa takmer všetkých primátorov pôsobiach na Gemeri, ale aj starostov jednotlivých obcí, najmä horného a stredného Gemera. Aj mnohí z vás dostali taký e-mail. Chcel som vám aspoň takto vyjadriť poďakovanie hoci len za to, že viete o stránke Maj Gemer a že ste sa aj vy pričinili o jej bohatý obsah. Veď napr. len v roku 2013 bolo doteraz uverejnených 764 rôznych príspevkov. Veľká vďaka za to ich autorom. Niektorých som spomenul, ale všetkých sa ozaj nedá. Ani to nie je zmyslom tohto príhovoru. Svedčí to však o tom, že stránka Maj Gemer je stále živá, a to aj napriek tomu, že niektorých pravidelných návštevníkov odlákali zrejme rôzne sociálne siete, či iné stránky, a stále si vie nájsť svoje miesto v internetovej sieti. Svedčia o tom tiež návštevy jej priaznivcov z takmer 50 štátov sveta. A to ich registrujeme iba za ostatné tri mesiace. Z vianočných pozdravov, ktoré som v týchto dňoch obdržal a niektoré i zverejnil v podobe pohľadníc, som teraz vybral iba jeden, ktorý ma veľmi potešil. Napísala mi ho primátorka mesta Revúca pani Eva Cireňová. Uviedla v ňom aj toto: „Ďakujem Vám za propagáciu nášho mesta, regiónu, nášho krásneho Gemera. Želám Vám každodennú inšpiráciu pri vašej práci, ktoru nezištne robíte pre nás všetkých Gemerčanov. S úctou Eva Cireňová.“ Záverom sa mi žiada ešte podotknúť, že na prospech občanov Gemera, ktorí navštevujú túto stránku by určite bolo poskytovanie informácií o činnosti funkcionárov a samospráv aj z ďalších volebných obvodov. A to sa týka aj informácií o činnosti niektorých inštitúcií regiónu. Snáď si uvedomia tí menej aktívni o čo prichádzajú ak si nevšímajú čo sa o nich píše, či nepíše, a spokojní sú aj tak.
Ešte raz vám ďakujem za priazeň a do nového roku 2014 prajem veľa optimizmu, zdravia, pohody a porozumenia, ktoré všetci tak veľmi potrebujeme.
Ondrej Doboš

































Milí priatelia, vážení spolupracovníci! Takto pred rokom sme si na stránke Maj Gemer zhodnotili uplynulé obdobie a zavinšovali šťastlivý nový rok. Naša obľúbená stránka, ktorá je venovaná v prevažnej miere regiónu Gemera, ale najmä jeho hornej i strednej časti, má síce vo svojom podtitule, že je mojou osobnou stránkou, ale ako hovorí jej obsah, je naplnená vo veľkej časti príspevkami od vás, ktorým Gemer prirástol k srdcu, či už žijete v rodnom kraji, alebo ste sa vysťahovali ešte v minulosti do iných regiónov. Teší ma, že sprostredkúvam vaše informácie o rôznych aktivitách v súčasnosti, ale aj názory a spomienky, ktoré približujú ostatným vzácne informácie aj o tom, aké stopy z minulosti zanechal vo vašich spomienkach život vo vám blízkom prostredí, v ktorom dlhšiu, resp. kratšiu dobu už nežijete. Mnohí iste neviete, že sa o to veľkou mierou pričiňujú dve sponzorské súkromné firmy. Ide o spoločnosť LIFEWORKS, ktorá poskytuje rôzne internetové služby a druhou soločnosťou je HOLDYSOFTWARE, ktorá mi ochotne pomáha pri modernizácii stránky. Obidvom som veľmi zaviazaný a snažím sa ich pomoc využívať tak, aby som spolu s vami v prvom rade poskytol čo najviac informácií o živote
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-