pre nás hodnotný a v čom ide dnešným pisateľom príkladom. Skôr chcem poukázať na všeobecnú hodnotu listu, ktorý prišiel v tom čase z USA na Slovensko a predovšetkým zdôrazniť zásluhu tých, ktorým bol adresovaný, ktorí si vážili to, čo im pisateľ napísal a uchovali ho aj pre budúce generácie. List je o to cennejší, že ho písal obyčajný človek, ktorý v Amerike videl možnosť zárobku a tak chcel pomôcť svojej rodine, ktorá žila ako sa vraví z ruky do úst. Je viac ako pravdepodobné, že tento list prišiel do rodiny, ktorá nežila o nič lepšie ako rodina z ktorej pochádzal autor listu. Táto rodina si vážila tento list aj napriek tomu, že, ako som sa mohol z jeho obsahu dozvedieť, prakticky neobsahoval žiadnu veľkú pomoc. Skôr našli v liste správu o ňom, že žije a dozvedeli sa ako sa má. Obidvom stranám patrí naša vďaka, že sa list dostal do správnych rúk a nám sa dnes otvára prostredníctvom neho jeho historická hodnota zaujímavá pre dnešnú generáciu.
Aby sme zachovali tajomstvo listu, vynechajme niektoré detaily. Po rokoch však prezraďme aspoň to, že po dlhom cestovaní list prišiel v jeden januárový deň aj do Bystrého. Ako to v tom čase bývalo, list priniesol poštár priamo do domu, v ktorom býval, dajme tomu šógor so švagrinou a deťmi. Slušnosť kázala, že sa patrí v liste v prvom rade pozdraviť a tak to urobil aj náš Ľudovít: "primite spolu, odomňa srdeční pozdrav a stálu spomienku na Vás, a tak ako se všetci máte, šiste zdraví. Je se ne môžem pochvalit so zdravim lebo som se nazdal že uš dokončím tamten tížden, tak som bol zle ... eštek i teraz nie najlepši se cítim, ale vám všetkim Vám vinšujem a prajem celej Famílie dobrého zdravé a veselo šťastie v tomto Novom roku..." Nebolo by správne, aby som pokračoval v podrobnom odpisovaní tohto listu. Tí, čo sú starší vedia, čo asi mohlo byť obsahom. Veď naši ľudia v tridsiatych rokoch minulého storočia nežili na dedinách vo veľkom bohatstve. Aj keď sa sem-tam našla práca v okolitých baniach, po vyhlásení samostatného slovenského štátu sa niektoré bane i na hornom Gemeri zrušili a baníci museli do baní fárať buď v Nižnej Slanej, alebo v Dobšinej. Štátna hranica medzi Maďarskom a Slovenskom prechádzala medzi Bystrým a Rekeňou (dnes Rožňavské Bystré a Rakovnica) a tak sa odrezal prístup ľudí zo slovenskej strany chodiť za prácou do Rudnej, či Rožňavy, kde sa v baniach stále pracovalo. Väčšina preto skromne žila z toho, čo nasiali alebo zasadili na nie veľkých pásikoch rolí, ktoré však trpeli úrodnosťou pôdy, pretože sa nachádzali na svahoch spomínaných pohorí. A keďže i tých málo pozemkov, ktoré sa ešte donedávna využívali už pomaly zarastá a krajina dostáva iný charakter, ťažko je mladším vytvoriť si akú-takú predstavu o tom, ako sa voľakedy a na akých miestach získavala obživa pre všetky rodiny.
Ale ktovieako nebolo súdené ani nášmu pisateľovi Ľudovítovi v Amerike, ktorý sa švagrovi posťažoval: " ... lebo od Novembra zle ide robota, 2 dni robimo na tížden a malo kedi se uda že 3 dni virobimo..." Dúfam, že ste porozumeli listu, že prácu majú iba dva dni v týždni a málokedy sa im podarí tri dni odrobiť. Z toho plynie pre rodinu i poznámka, v ktorej sa uvádza, že z toho, čo zarobia sa "zošporovat nie velmi dajú, lebo sú boháše všade múdri a lem tolko dajú zarobit bi zmo jim stoho vladali robit i na druhí den."
Čo sa neskoršie stalo nevieme, lebo k ďalším listom sa nedostala ani rodina, ktorá našla tento list na povale, keď chceli zrekonštruovať starý dom na lepšie bývanie. I tak sme povďační rodine, ktorá list nezašantročila, ale ho uchovala do takej podoby, akú dnes má a bolo možné z jeho obsahu aspoň trochu priblížiť podmienky života našich predkov spred niekoľkých desaťročí.
Ondrej Doboš
































Písal sa rok 1938 a v jednom z mestečiek Západnej Virgínie v Spojených štátov amerických v pondelok 10. januára práve dopísal mladý Ľudovít zo Slovenska list. Ešte napísal adresu, prilepil známku a zaniesol na najbližšiu poštu, aby sa dostal čím skôr "šífou" na správnu adresu vzdialenú tisícky kilometrov v starom kraji, na Slovensko. Prišiel sem do Ameriky za prácou, ako v tom čase robili všetci, ktorí museli na Slovensku pod vrchom Turecká a na okolí trpieť biedou, lebo v tomto chudobnom kraji ťažko bolo zohnať niečo na uživenie seba i rodiny. Tak, ako mnohí iní, aj on sa jedného dňa medzi svetovými vojnami rozhodol okúsiť ako chutí americký chlebík.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-