Opäť bol zraz pred budovou OÚ a potom v slávnostnom sprievode krojované dievčatá, mládenci, ženy, hudba a ostatní sa odobrali pred Základnú školu, kde ich vítali mladé ženy s chlebom a soľou, ako to u nás býva už zvykom. Erb obce niesol mládenec Tomáš Gonos a dievčina Janka Konczová. Pred školou už čakalo mnoho občanov, ktorí sa tešili, čo bude nasledovať.
Úvodom sa prihovorili naši "konferenciéri" Mirka Macková a Stanko Ďurský, ktorí svoju úlohu zvládajú na jednotku už štvrtý rok. Prítomných pozdravili aj chlapci zo ZŠ - peknou básňou o rodnej dedine - Richard Ďurský a Filip Znak.
Potom sa ujala slova starostka obce Želmíra Gonosová, ktorá privítala prítomných hostí - prednostu Obvodného úradu Jána Matu, riaditeľku DSS v Rožňave Margitu Petrovú, riaditeľku DMS v Rožňave Zlaticu Halkovú, starostku obce Honce Moniku Paličkovú, starostu obce Rakovnica Ľuboša Leštáka a neskôr aj poslanca NR SR Jána Babiča, ktorý prišiel neskoršie, a tak isto aj riaditeľa ÚPSVaR v Rožňave Mikuláša Gregora a konateľa spoločnosti BRANTNER GEMER a. s. Jána Sisika. A samozrejme všetkých prítomných spoluobčanov, rodákov, mládež, priateľov. Oslava tohtoročného Dňa obce bola zameraná na ľudovú tradíciu, folklór, pieseň. Bola to oslava piesne, pretože pieseň je duša, srdce a Bystrania stáročia radi spievali. „Vďaka Pánu Bohu za to, že sa stále nájde niekto, kto zozbiera zabudnuté, načrie do truhlíc, osloví pamätajúcich.“
Program, úvodné slovo a príhovor starostky obce bol zameraný na históriu DFS "Bystränky", ktoré tohto roku oslavujú 25 rokov od založenia skupiny. Od jej založenia sa vystriedalo mnoho členiek, ktorým sa poďakovala, niektoré už bohužiaľ nie sú medzi nami. Za ten čas 25 rokov naspievali mnoho pesničiek a vznikla myšlienka natočiť DVD. Slovo dalo slovo, ale myšlienka sama osebe nestačí, treba ju zrealizovať.
Hnacím motorom boli členky skupiny, ale samozrejme aj pani Božena Miháliková, ktorej úprimne ďakujem, pretože bola ochotná a rada pomohla túto myšlienku uskutočniť. Boli to hodiny odriekania, trpezlivosti, ale prostredníctvom DVD sa občania môžu kochať prírodou, krojmi, spoločným dvorom u Ďurskej, kostolom, kultúrnym domom. DFS nikdy nebude vyrábať peniaze, ale len tóny piesní. Za túto prácu sa im starostka obce osobne, ale aj v mene Obecného zastupiteľstva, úprimne poďakovala a zároveň FS ocenila Cenou starostky obce: "Chcem sa ešte raz poďakovať členkám, ktoré účinkujú na tomto DVD: Zuzane Tomkovej, Marike Uhrinovej, Jarmile Tomkovej, Eliške Babičovej, Marte Molnárovej, Zuzane Urbanovej, Mirke Frakovej, Márii Dovcovej, Helene Kerekešovej, Marike Lengovej - na dvore, kde sa natáčalo, kováčovi Františkovi Geldovi, „koscovi“ Ondrejovi Uhrinovi a samozrejme našim dievčatám Dominike Ďurskej a Mirke Mackovej a mládencovi Stankovi Ďurskému. Všetci členovia sú ľudia, bez ktorých si neviem dianie v obci predstaviť, sú to ľudia, ktorí nedovolia, aby zahynula krása a tradícia, ktorú vytvárali a uchovávali celé storočia naši predkovia. V tradícii sú duše, srdcia, radosti i žalosti našich mám a otcov, je to náš poklad, naše vzácne dedičstvo.
Na tomto programe sa podieľali aj Božena Čapová, mládenci a dievčatá, a to: Tomáš Uhrin, Denis Koncz, Miška Forgáčová, Veronika Znaková, Nikolka Galatová. Všetkým patrí poďakovanie. A čo im do budúcnosti zaželať?
V hrdlách slávikov, aby spievali, veľa zdravia, aby sme sa takto stretávali, veľa dobrých nápadov, úspechov, radosti, pokoj, pokoru a smelo do ďalšej 25-ky."Po príhovore vedúca FS pani Zuzana Tomková požiadala starostku obce Želmíru Gonosovú a zástupcu starostky Mareka Ďurského, aby sa stali krstnými rodičmi tohto DVD, ktorí toto s radosťou prijali a farebnými stužkami DVD pokrstili.
Na záver kultúrneho programu, ktorý pripravila FS pod názvom "Zvyky a obyčaje pred svadbou v Bystrom" sa spoločne zaspievala pieseň: „Vyleteli jarabice...“ a Mirka, Stanko a Dominika, ktorá ešte zarecitovala báseň o našom malom Slovensku, program ukončili.
Počas programu ženy v krojoch Ľubica Ďurská, Marcela Gajdošová, Lenka Čapová, Silvia Lengová i Tatianu Tomkovú so svojim synom Paťkom ponúkali prítomných domácim svadobným koláčom - pletencom a kysnutým jablkovým koláčom. Po ukončení programu sme ochutnali výborný trojguláš, ktorý tradične pripravilo PZ GERLACH, skupina Rožňavské Bystré, ktorým patrí poďakovanie. Poďakovanie patrí aj sponzorom, účinkujúcim, kuchárkam, zvukárovi, obsluhujúcim, samozrejme poslancom OZ, ktorí sa podieľali na prípravách, a všetkým, ktorí prišli a tancovali do bieleho rána, lebo pri takej hudbe ako je IMPULZ z Vyšnej Slanej sa sedieť
jednoducho nedá.
Tešíme sa na budúci rok a pomaly začíname ku Dňu obce 2013 vymýšľať nový program.
Želmíra Gonosová,
starostka obce Rožňavské Bystré
{gallery}obsah/bystre/denobce/2012{/gallery}
{jcomments on}

































V sobotu 1. septembra 2012, tak ako sme už avizovali, v našej obci Rožňavské Bystré bol sviatočný deň, nielen preto, že v skutočnosti bol sviatok - Deň ústavy, ale aj my Bystrania sme mali deň sviatočný. Tento deň bol oslavou ľudovej piesne. Ale pekne po poriadku.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-