Do vedenia šli najprv hráči Bystrého, keď Krágov center z pravej strany Urban ml. presne umiestnil do brány. Do polčasu však Štitníčania vyrovnali.
V druhom polčase Bystrania ešte zvýšili obrátky a rozhodli ďalšími dvomi gólmi Urbana ml., a Očkajíka. Obrovská radosť domácich hráčov z víťazstva bola oprávnená. V horúcom letnom počasí podala dobré výkony aj rozhodcovská trojica J. Gyenes, Poťmák a Gyenes ml.

Poďakovanie okrem hráčom za dobrý výkon patrí aj domácim usporiadateľom, ktorí sa od rána podieľali na príprave turnaja, ale aj sponzorom, ktorí venovali do tomboly 22 zaujímavých cien: - Záhradkárstvo – Ing. Ondrej Molnár; Urbárska a pasienková spoločnosť RB; Čerpacia stanica Štítnik; Potraviny Sofia RB; Potraviny V. Molnárová RB; Free Zona, prevádzkovateľ internetu v RB; Pálenica Štítnik; Ondrej Leng; Ondrej Urban; Ján Kaššai; Mäsiarstvo - Štefan Kún; Ing. Ján Dávid; Pizza Caffe; Pizzeria Štítnik; Rastislav Ilašenko; Már. Jozef Sarvaš; Ing. Ján Babič; Luboš Lešták.
Na turnaj v peknom počasí prišlo asi 200 divákov.
Prehľad zápasov, zostavy a góly:
Štítnik - Slavošovce 3:0 (2:0), góly J. Rochl, Gunár, B. Milko, Rožňavské Bystré - Rakovnica 7:0 (4:0), góly: Urban 4, Lipták, Lompart, Ďuríček, o 3. miesto: Slavošovce - Rakovnica 3:0 (1:0), G: E. Tomi, Ján Karalo, R. Kúdela.
FINÁLE: Rožňavské Bystré - Štítnik 4:1 (1:1), G: Urban 3, Očkaik - A. Krága Poradie: 1. Rožňavské Bystré, 2. Štítnik, 3. Slavošovce, 4. Rakovnica.
Zostavy: Rožňavské Bystré: Cs. Koncz - Š. Dorkin, Jar. Gallo, T. Kuchta, Filip Čapó, I. Galata, M. Lompart, J. Lipták - Giba, J. Urban, I. Demjan, M. Očkaik, R. Krága, V. Valent, M. Ďuríček, D. Koncz, O. Ujházi.
Štítnik: Čipka - B, Milko, Milan Gallo, P. Prokšej, A. Krága, J. Rochl, Jak. Rochl, J. Zsiga, T. Viola, P. Lukáč, M. Sivók, L. Dudász.
Slavošovce: J. Karalo - M. Roháľ, Oravec, E. Tomi, L. Karalo, M. Kúdela, J. Tomi, Lalik, Dzureň, Ján Karalo, R. Kúdela, M. Balco.
V prestávke si zahrali St. páni Rožň. Bystré - Mládež (dorast, žiaci) Rožň. Bystré 3:2 (1:1), góly vsietili: Dávid, M. Leng 2 - Filip Znak, Rišo Ďurský. Za starých pánov nastúpili hráči ako: Milan Tomko, Dušan Uhrín, Peter Ďurský, Miloš Leng, Marek Ďurský, Ján Dávid, Marek Mogyoróši, Ivan Galata, Ondrej Ujházi, Slavo Kónya.
Podľa informácie z webovej stránky infofutbalroznava zaujímavé bolo zloženie kádra Rakovnice, ktorá pred rokom z II. triedy oblastnej súťaže súťaže vystúpila. Posilnila sa v prvom zápase proti Rožň. Bystrému a v kádri sa objavil Polomčan Chochol, P. Gere, ako i Róth a Maťo Pollák z mužstva Rožňavy. Popri nich sa objavili aj bývalí hráči Rakovnice, ako Murza, Domik či Fabián a Šály.
Miloš LENG
Foto: Miloš Leng a Ján Molnár
{jcomments on}
































Dňa 21.7.2013 sa uskutočnil v Rožňavskom Bystrom tradičný futbalový turnaj ako Memoriál Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka. Organizátormi turnaja bola obec a miestna TJ. Pred začiatkom turnaja domáci futbalisti so starostkou obce položili vence na hroby bývalých výborných bystranských futbalistov.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.