Do vedenia šli najprv hráči Bystrého, keď Krágov center z pravej strany Urban ml. presne umiestnil do brány. Do polčasu však Štitníčania vyrovnali.
V druhom polčase Bystrania ešte zvýšili obrátky a rozhodli ďalšími dvomi gólmi Urbana ml., a Očkajíka. Obrovská radosť domácich hráčov z víťazstva bola oprávnená. V horúcom letnom počasí podala dobré výkony aj rozhodcovská trojica J. Gyenes, Poťmák a Gyenes ml.

Poďakovanie okrem hráčom za dobrý výkon patrí aj domácim usporiadateľom, ktorí sa od rána podieľali na príprave turnaja, ale aj sponzorom, ktorí venovali do tomboly 22 zaujímavých cien: - Záhradkárstvo – Ing. Ondrej Molnár; Urbárska a pasienková spoločnosť RB; Čerpacia stanica Štítnik; Potraviny Sofia RB; Potraviny V. Molnárová RB; Free Zona, prevádzkovateľ internetu v RB; Pálenica Štítnik; Ondrej Leng; Ondrej Urban; Ján Kaššai; Mäsiarstvo - Štefan Kún; Ing. Ján Dávid; Pizza Caffe; Pizzeria Štítnik; Rastislav Ilašenko; Már. Jozef Sarvaš; Ing. Ján Babič; Luboš Lešták.
Na turnaj v peknom počasí prišlo asi 200 divákov.
Prehľad zápasov, zostavy a góly:
Štítnik - Slavošovce 3:0 (2:0), góly J. Rochl, Gunár, B. Milko, Rožňavské Bystré - Rakovnica 7:0 (4:0), góly: Urban 4, Lipták, Lompart, Ďuríček, o 3. miesto: Slavošovce - Rakovnica 3:0 (1:0), G: E. Tomi, Ján Karalo, R. Kúdela.
FINÁLE: Rožňavské Bystré - Štítnik 4:1 (1:1), G: Urban 3, Očkaik - A. Krága Poradie: 1. Rožňavské Bystré, 2. Štítnik, 3. Slavošovce, 4. Rakovnica.
Zostavy: Rožňavské Bystré: Cs. Koncz - Š. Dorkin, Jar. Gallo, T. Kuchta, Filip Čapó, I. Galata, M. Lompart, J. Lipták - Giba, J. Urban, I. Demjan, M. Očkaik, R. Krága, V. Valent, M. Ďuríček, D. Koncz, O. Ujházi.
Štítnik: Čipka - B, Milko, Milan Gallo, P. Prokšej, A. Krága, J. Rochl, Jak. Rochl, J. Zsiga, T. Viola, P. Lukáč, M. Sivók, L. Dudász.
Slavošovce: J. Karalo - M. Roháľ, Oravec, E. Tomi, L. Karalo, M. Kúdela, J. Tomi, Lalik, Dzureň, Ján Karalo, R. Kúdela, M. Balco.
V prestávke si zahrali St. páni Rožň. Bystré - Mládež (dorast, žiaci) Rožň. Bystré 3:2 (1:1), góly vsietili: Dávid, M. Leng 2 - Filip Znak, Rišo Ďurský. Za starých pánov nastúpili hráči ako: Milan Tomko, Dušan Uhrín, Peter Ďurský, Miloš Leng, Marek Ďurský, Ján Dávid, Marek Mogyoróši, Ivan Galata, Ondrej Ujházi, Slavo Kónya.
Podľa informácie z webovej stránky infofutbalroznava zaujímavé bolo zloženie kádra Rakovnice, ktorá pred rokom z II. triedy oblastnej súťaže súťaže vystúpila. Posilnila sa v prvom zápase proti Rožň. Bystrému a v kádri sa objavil Polomčan Chochol, P. Gere, ako i Róth a Maťo Pollák z mužstva Rožňavy. Popri nich sa objavili aj bývalí hráči Rakovnice, ako Murza, Domik či Fabián a Šály.
Miloš LENG
Foto: Miloš Leng a Ján Molnár
{jcomments on}

































Dňa 21.7.2013 sa uskutočnil v Rožňavskom Bystrom tradičný futbalový turnaj ako Memoriál Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka. Organizátormi turnaja bola obec a miestna TJ. Pred začiatkom turnaja domáci futbalisti so starostkou obce položili vence na hroby bývalých výborných bystranských futbalistov.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-