Občas nám treba načrieť do starých truhlíc, pohladkať veci minulé, pritisnúť ich k srdcu... Občas sa treba aspoň na chvíľočku zastaviť a zaspomínať na to, čo bolo a čo odvial čas Doporučený
Napísal(a) Želmíra Gonosová
Na avizované stavanie májov dňa 11.6.2011 v našej obci Rožňavské Bystré sme sa všetci tešili. V sobotu od 16.00 hodiny vyhrávala v miestnom rozhlase ľudová hudba, na nádvorí pred Obecným úradom stála aj stuhami ovenčená V3S-ka naložená brezami – májmi. Všetko to značilo, že sa niečo v obci chystá. Okolo pol piatej nastal šum. To mládežníci zo SLZY priateľstva postavili ovenčený smrek – obecný máj pred budovou Obecného úradu. O 17.00 hod. za spevu bystränskej piesne „Pod naším obloškom stojí máj zelený....“ našich dievčat Dominiky Ďurskej a Evky Dovcovej pokračovali mládenci v stavaní májov – brezy - pred kultúrnym domom. Po postavení májov (nastali aj
Prvou scénkou bolo stretnutie žien z poľa a dievčat z jarmoku, kde ženy boli zvedavé, čo dievčatá nakúpili a spomínali ako to bolo za ich mladých čias.
Do druhej scénky sa zapojili aj mládežníci, kde sa zaspomínalo na stavanie májov kedysi v Rožňavskom Bystrom. Celkove to bolo o sviatku Rusadlí, keď mladí potom išli na muziku.
Záverečnou scénkou boli krstiny – osud človeka bol podľa ľudových predstáv určený už pri jeho narodení. Kým dieťa nebolo pokrstené mali nad ním moc zlé sily. Preto sa zakrývalo dieťatko plienkou, aby ho chránilo pred urieknutím. Ku krstinám sa viazali aj ďalšie povery, ako napr. dieťa obsypali zrnom, aby mu na stole nikdy nechýbal chlieb, obdarovali ho grajcärikom, aby bolo bohaté, dali mu vajíčka, aby malo pekné líčka a pod. Keď sa vrátili z kostola hovorilo sa: odniesli sme pohana a priniesli sme kresťana. Po skončení krstín, ženy v Bystrom odchádzali do krčmy na víno, kde si veselo zaspievali, aj niečo popili... A tým sa kultúrny program ukončil.
Záverom sa chcem poďakovať folklórnej skupine „Bystränky“ za tento program, za spríjemnenie sobotňajšieho večera, za krásne bystränské zvyky a obyčaje, ktoré sa vryli mnohým do pamäti. Za to, že oprášili históriu z tej veselšej stránky, za to, že ženy si odkrojili zo svojho voľného času a boli ochotné tráviť mnohé večery nácvikom, aby sa tradície, ktoré nahlodal zub času zachovali, za úžasný pocit, ktorý sa nám usadil kdesi vo vnútri. Treba si uvedomiť, že kým vystúpenie uzrie svetlo sveta, predchádza tomu nápad, scenár, hodiny nácviku. Verím, že po takom úspechu, aký mali v sobotu 11.6.2011, budú pokračovať. Bolo by škoda v najlepšom prestať (veď sa blíži aj Deň obce). Právom si zaslúžia pochvalu. Ešte raz ďakujem Zuzane Tomkovej, Marike Uhrinovej, Jarmile Tomkovej, Zuzane Urbanovej, Mariene Dovcovej, Eliške Babičovej, Miroslave Frákovej, Marte Molnárovej, Helene Kerekešovej, Magde Štefanovej, Alici Simonovej a moje poďakovanie patrí aj naším mladým talentom - Stankovi Ďurskému, Dominike Ďurskej, Evke Dovcovej, Mirke Mackovej, Janke Konczovej a samozrejme aj členom mládežníckeho občianskeho združenia SLZA priateľstva, ktorí v sobotu po skončení programu postavili máje aj pred kostolom a dievčatám v obci a na záver sa zastavili aj u starostky obce a okolo polnoci sa so spevom rozišli domov.
Želmíra Gonosová,
starostka obce
Rožňavské Bystré
FOTOGRAFIE ZLATICE HALKOVEJ
{gallery}obsah/bystre/maje{/gallery}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.