iná obec a prezentuje sa hlavne remeslami. Veru, bolo o čom rozmýšľať. Ako sa zvykne hovoriť, dali hlavy dohromady a rozhodovali, čím návštevníkov festivalu prekvapia a čo im vlastne z obce ponúknu. Remeslá, ktoré v minulosti žili aj v tejto obci, dnes takmer neexistujú. Bane, ktoré kedysi prichýlili aj rôznych remeslníkov, zanikli. Našli však šikovného umeleckého kováča, ktorý ponuku prijal. Za zmienku stojí napr. aj to, že zručnosť žien obce šíria aj kvalitné gágoríky z cesta, ktoré sa pripravovali v minulosti len na veľké domáce oslavy, ako boli svadby, či krstiny. Dnes ich vyhľadávajú pre svoju kvalitu aj občania od Bratislavy, či Komárna. Tak sa rozhodlo, že využijú šikovné ženy kuchárky a prídu do Rejdovej aj s nimi. Samozrejme, že budú krojované. Ako by to ináč bolo. Predstavia sa i ženy s prezentáciou robenia „tkanišiek“, ktoré sa v minulosti vo veľkom využívali v každej domácnosti.
Z jedla si vybrali prípravu kukurice s makom. Niekde toto jedlo volajú škorce s makom. Prečo škorce? Veď uvidíte, keď prídete a stretnete sa s nimi aj vy. O všetkom porozprávajú i predvedú tam, priamo na určenom mieste v niektorom Rejdovskom dvore. Ostatné veci nechceli prezradiť, ale spoločne so starostku privítajú každého kto k nim zavíta. Porozprávať sa, či len tak ochutnať a zaspievať si.
Dedinská folklórna skupina Bystränky z Rožňavského Bystrého vystúpi 25. augusta 2012 aj v hlavnom programe festivalu pod názvom Vôňa Gemera s programom "Zvyky a obyčaje pred svadbou", ako to bolo za starých čias u nás v Bystrom. Bude to vlastne taká malá odmena pre Bystränské ženy za celoročnú prácu, čo v prospech obce, ľudovej kultúry i samé pre seba robia. Na pódiu prírodného amfiteátra sa predstavia aj s mladými členmi skupiny, ktorých získali iba nedávno a spoločne ukážu všetko pekné, čo sa v tejto obci v oblasti folklóru doteraz zanechalo.
{jcomments on}
































Po prvýkrát v tridsaťdeväťročnej histórii Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej dostalo príležitosť prezentovať svoju obec aj Rožňavské Bystré. S folklórom žije táto bývalá banícka obec už niekoľko desaťročí. Predchodcovia folklórnej skupiny Bystränky dokonca vystúpili v šesťdesiatych rokoch minulého storočia aj vo Východnej. Pravidelne vystupujú na rôznych kultúrnych podujatiach v okrese, ale aj inde na Slovensku. Obec, ako taká, sa však prezentovať doteraz nebola nikde. Starosta Rejdovej pán Ján Valentík nedávno požiadal starostku Rožňavského Bystrého pani Želmíru Gonosovú, aby sa na túto udalosť pripravilli, pričom podotkol, že na tomto festivale sa každý rok prezentuje
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.