Večer po 19-tej hodine sa kultúrny dom začal zapĺňať a asi o 20.15 hodine starostka obce privítala rodákov, Bystranov, priateľov z Honiec, Rakovnice, ale i z Koceľoviec - proste všetkých prítomných. Zaželala im dobrú náladu pri dobrej hudbe IMPULZ-u z Vyšnej Slanej, ktorá sa nám osvedčila z minulého roka z plesu, ale aj z Dňa obce.
Slávnostným valčíkom otvorila 19 ročník Plesu rodákov v Rožňavskom Bystrom a zábava sa mohla začať.
My v Rožňavskom Bystrom máme mnoho tradícií, ako to vidieť i na niektorých priložených fotozáberoch. Nie sú to len tradičné plesy, ale len niekoľkoročnou tradíciou je aj sólový spev našich dievčat – slávikov - Dominiky Ďurskej a Evky Dovcovej, ktoré každoročne vypĺňajú prestávky na plese svojím zlatým hrdlom. A nebolo tomu inak ani tohto roku. Kým budú chcieť na plesoch vystupovať, dovtedy im dáme možnosť spievať a my z roka na rok môžeme len konštatovať ako sa v speve zlepšujú.
Ďalšou, len niekoľkoročnou tradíciou, je večera na plese a bystrianska - je šalát a rezeň. Tohto roku sme si však večeru objednali a boli sme veeeeľľľľľľmmi spokojní s kvalitou a obsluhou - ako inak - Jano Gono.
- Bystrania sú národ pohostinný, čo sa prejavilo aj na preplnených stoloch všelijakými dobrotami.
- Každoročne do tomboly Obecný úrad venuje hlavnú cenu - televízor a v sobotný plesový večer ho vyhral Ondrej Ujházi - blahoželáme. Cenou útechy tohto roku bola obhliadka a prevoz po obci Rožňavské Bystré. Štyridsaťštyri cien do tomboly sa stretli na javisku v Bystrom a medzi nimi aj taká, ako napríklad - metla na sneh, a mala veľký úspech. Tu sa chcem ešte raz poďakovať všetkým sponzorom, ktorí prispeli a spíjemnili nám tento večer. Ďakujeme.
- Na fotkách si všimnite aj jedného z najlepších tanečníkov plesu, ktorý povykrúcal nielen dievčiny, ale aj nás "mladšie" dámy, zabával sa do bieleho rána, tancoval niekedy síce aj bosý - ale nebol jediný. Niektorí sa vracali naspäť zo dverí a tancovali v čižmách, niektorí sa vyzuli, lebo tanečné topánky tlačili a v zimných sa nedalo tancovať.
- Ráno okolo piatej hodiny sa začali rozchádzať prví hostia, ale stále zvažovali ostať či neostať.
- Na záberoch sú aj naši "IMPULZÁCI", ktorí bavili nielen z javiska, ale prišli i medzi hostí, hrali a kľačali na parkete do bieleho rána a o 8.45 hodine ráno dozneli posledné tóny hudby. Ďakujeme. Boli ste skvelí.
- Už druhý rok sa podujal vstupné vyberať a lístky na tombolu predávať poslanec OÚ Marek Ďurský aj s manželkou Ľubicou. patrí im za to poďakovanie.
- Ďalším poslancom, ktorý sa obetoval a varil prítomným kávičku bol Ján Gonos a Miroslav Székely, ktorý sa zase staral o našu hudbu a kuchárky a ráno už bol samozrejme unavený a okolo 8.00 hodiny ráno sa zbalil a odišiel domov.
- Nastáva ráno, svitá, nastáva biely deň a o 9.00 hodine Ján Gonos st. a Jaroslav Gonos st. zatvárajú dvere a bránu kultúrneho domu v Rožňavskom Bystrom.
Záverom sa ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave plesu, poďakovať organizátorom, tancujúcim, plesajúcim, hudobníkom, sponzorom lebo bez nich by ples nebol plesom a zábava zábavou. Ďakujem a teším sa na rok 2013 na 20. ročník Plesu rodákov Dovidenia o rok!
Kto máte fotky doložte.“
Foto: Ján Gonos a Želmíra Gonosová
Zoznam cien tomboly na „Plese rodákov“ dňa 18.2.2012 v Rožňavskom Bystrom
|
|
sponzor |
cena |
|
1. |
OÚ R. Bystré |
televízor |
|
2. |
DOBART s.r.o. Rudná, Ing. Doboš |
kozmetika + obraz |
|
3. |
ELEKTROCOMOP s.r.o. Štítnik |
hriankovač |
|
4. |
Molčanová Katarína IRIS Rožňava |
karpatské brandy |
|
5. |
JANETE s.r.o. Rožňava |
monterková súprava |
|
6. |
UaPPS Rožňavské Bystré |
fľaška |
|
7. |
WUNSTENROT Rožňava - Lajčáková Marta |
hodinky |
|
8. |
Kaššai Ján |
tyčový mixér |
|
9. |
Kaderníctvo Irenka |
služby kaderníctva v hodnote 15,- € |
|
10. |
Milan a Naďa |
fľaška + kozmetický balíček |
|
11. |
Ondrej Molnár, Rožňava |
záhradné náradie |
|
12. |
Edita Bencová |
zákazkové šitie + 10,- € |
|
13. |
Marián Hric, Honce |
svietnik |
|
14. |
BRALUX s.r.o., Jaro Čapo |
fľaša |
|
15. |
PULZAR s.r.o. |
sada pohárov + tričká |
|
16. |
Svadobka JANKA |
víno + fľaša |
|
17. |
LAAX Rožňava - papierníctvo |
fotoalbumy |
|
18. |
BRANTNER GEMER Rimavská Sobota |
kukanádoba |
|
19. |
Svadobka JANKA |
hruška |
|
20. |
Potraviny - Molnárová |
víno |
|
21. |
Potraviny - Molnárová |
káva + víno |
|
22. |
Pohostinstvo Sedlák |
kulma |
|
23. |
Potraviny SOFIA Endreková |
kôš na prádlo |
|
23. |
Palivá a stavebniny RVA |
brikety |
|
24. |
Jana Dovcová |
živé prasiatko |
|
25. |
Rasťo Ilašenko |
šampus kartón |
|
26. |
Miroslav Székely |
osobná váha |
|
27. |
AGROSPOL Honce s.r.o. |
mixér ponorný |
|
28. |
Černaj FREE ZONE |
el. rámček na foto |
|
29. |
EURIS s.r.o. Rožňava –Peter Glassa |
darčeková taška |
|
30. |
Karol Hadžega |
fľaša |
|
31. |
František Gelda |
metla na sneh |
|
32. |
Ing. Dávid Janko |
klobúk |
|
33. |
SCA s.r.o. Gemerská Hôrka |
hygienické potreby |
|
34. |
Marienka Valková |
sladké pokušenie |
|
35. |
Lindáková Blažena |
kulma na vlasy |
|
36. |
Zoltán Denčo Hristov |
pracovné náradie |
|
37. |
VARIO Metalcom- Ing. Barna |
darčeková taška |
|
38. |
Ing. Babič Ján |
fľaša |
|
39 |
Ing. Peter Ujházy |
welnes pre 4 osoby |
|
40 |
LIMA s.r.o., Maroš Kartal |
autokozmetika |
|
41 |
MEDI ŠPORT Rožňava Compelová Daniela |
poukaz welnes pre 2 osoby |
|
42 |
Pohostinstvo Sedlák |
kulma na vlasy |
|
43 |
Marian Pavlík, Gočaltovo |
autokozmetika |
|
44 |
Marek Pástor |
fľaša |
Cena útechy – Obecný úrad – 1-dňový zájazd – obhliadka a prevoz po obci Rožňavské Bystré.
Foto: Ján Gonos a Želmíra Gonosová
{gallery}obsah/bystre/foto/ples/12{/gallery}
{jcomments on}

































„V sobotu 18.2.2012, opäť po roku, sa uskutočnil 19. ročník Plesu rodákov v Rožňavskom Bystrom. Mrzí ma, že sa nenašiel nikto, kto by čo len slovkom napísal o tejto, dnes už môžem povedať, vydarenej akcii. Akosi sa našim ľuďom už nechce, ale všetci čakajú, kedy sa objavia nejaké fotky na internete. Ale dosť ponosov,“ napísala v úvode príspevku starostka obce Rožňavské Bystré, pani Želmíra Gonosová a pokračovala: „Mali sme obavy, či bude účasť, ale opäť sa potvrdilo, že sa ľudia v Bystrom asi na zábavách cítia dobre, lebo sála praskala vo švíkoch. Prihlásených plesajúcich bolo neúrekom - 152, plus ešte poslanci a pracovníci Obecného úradu. A kde toľkých
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-