„V sobotu 18.2.2012, opäť po roku, sa uskutočnil 19. ročník Plesu rodákov v Rožňavskom Bystrom. Mrzí ma, že sa nenašiel nikto, kto by čo len slovkom napísal o tejto, dnes už môžem povedať, vydarenej akcii. Akosi sa našim ľuďom už nechce, ale všetci čakajú, kedy sa objavia nejaké fotky na internete. Ale dosť ponosov,“ napísala v úvode príspevku starostka obce Rožňavské Bystré, pani Želmíra Gonosová a pokračovala: „Mali sme obavy, či bude účasť, ale opäť sa potvrdilo, že sa ľudia v Bystrom asi na zábavách cítia dobre, lebo sála praskala vo švíkoch. Prihlásených plesajúcich bolo neúrekom - 152, plus ešte poslanci a pracovníci Obecného úradu. A kde toľkých Večer po 19-tej hodine sa kultúrny dom začal zapĺňať a asi o 20.15 hodine starostka obce privítala rodákov, Bystranov, priateľov z Honiec, Rakovnice, ale i z Koceľoviec - proste všetkých prítomných. Zaželala im dobrú náladu pri dobrej hudbe IMPULZ-u z Vyšnej Slanej, ktorá sa nám osvedčila z minulého roka z plesu, ale aj z Dňa obce.
Slávnostným valčíkom otvorila 19 ročník Plesu rodákov v Rožňavskom Bystrom a zábava sa mohla začať.
My v Rožňavskom Bystrom máme mnoho tradícií, ako to vidieť i na niektorých priložených fotozáberoch. Nie sú to len tradičné plesy, ale len niekoľkoročnou tradíciou je aj sólový spev našich dievčat – slávikov - Dominiky Ďurskej a Evky Dovcovej, ktoré každoročne vypĺňajú prestávky na plese svojím zlatým hrdlom. A nebolo tomu inak ani tohto roku. Kým budú chcieť na plesoch vystupovať, dovtedy im dáme možnosť spievať a my z roka na rok môžeme len konštatovať ako sa v speve zlepšujú.
Ďalšou, len niekoľkoročnou tradíciou, je večera na plese a bystrianska - je šalát a rezeň. Tohto roku sme si však večeru objednali a boli sme veeeeľľľľľľmmi spokojní s kvalitou a obsluhou - ako inak - Jano Gono.
- Bystrania sú národ pohostinný, čo sa prejavilo aj na preplnených stoloch všelijakými dobrotami.
- Každoročne do tomboly Obecný úrad venuje hlavnú cenu - televízor a v sobotný plesový večer ho vyhral Ondrej Ujházi - blahoželáme. Cenou útechy tohto roku bola obhliadka a prevoz po obci Rožňavské Bystré. Štyridsaťštyri cien do tomboly sa stretli na javisku v Bystrom a medzi nimi aj taká, ako napríklad - metla na sneh, a mala veľký úspech. Tu sa chcem ešte raz poďakovať všetkým sponzorom, ktorí prispeli a spíjemnili nám tento večer. Ďakujeme.
- Na fotkách si všimnite aj jedného z najlepších tanečníkov plesu, ktorý povykrúcal nielen dievčiny, ale aj nás "mladšie" dámy, zabával sa do bieleho rána, tancoval niekedy síce aj bosý - ale nebol jediný. Niektorí sa vracali naspäť zo dverí a tancovali v čižmách, niektorí sa vyzuli, lebo tanečné topánky tlačili a v zimných sa nedalo tancovať.
- Ráno okolo piatej hodiny sa začali rozchádzať prví hostia, ale stále zvažovali ostať či neostať.
- Na záberoch sú aj naši "IMPULZÁCI", ktorí bavili nielen z javiska, ale prišli i medzi hostí, hrali a kľačali na parkete do bieleho rána a o 8.45 hodine ráno dozneli posledné tóny hudby. Ďakujeme. Boli ste skvelí.
- Už druhý rok sa podujal vstupné vyberať a lístky na tombolu predávať poslanec OÚ Marek Ďurský aj s manželkou Ľubicou. patrí im za to poďakovanie.
- Ďalším poslancom, ktorý sa obetoval a varil prítomným kávičku bol Ján Gonos a Miroslav Székely, ktorý sa zase staral o našu hudbu a kuchárky a ráno už bol samozrejme unavený a okolo 8.00 hodiny ráno sa zbalil a odišiel domov.
- Nastáva ráno, svitá, nastáva biely deň a o 9.00 hodine Ján Gonos st. a Jaroslav Gonos st. zatvárajú dvere a bránu kultúrneho domu v Rožňavskom Bystrom.
Záverom sa ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave plesu, poďakovať organizátorom, tancujúcim, plesajúcim, hudobníkom, sponzorom lebo bez nich by ples nebol plesom a zábava zábavou. Ďakujem a teším sa na rok 2013 na 20. ročník Plesu rodákov Dovidenia o rok!
Kto máte fotky doložte.“
Foto: Ján Gonos a Želmíra Gonosová
Zoznam cien tomboly na „Plese rodákov“ dňa 18.2.2012 v Rožňavskom Bystrom
|
|
sponzor |
cena |
|
1. |
OÚ R. Bystré |
televízor |
|
2. |
DOBART s.r.o. Rudná, Ing. Doboš |
kozmetika + obraz |
|
3. |
ELEKTROCOMOP s.r.o. Štítnik |
hriankovač |
|
4. |
Molčanová Katarína IRIS Rožňava |
karpatské brandy |
|
5. |
JANETE s.r.o. Rožňava |
monterková súprava |
|
6. |
UaPPS Rožňavské Bystré |
fľaška |
|
7. |
WUNSTENROT Rožňava - Lajčáková Marta |
hodinky |
|
8. |
Kaššai Ján |
tyčový mixér |
|
9. |
Kaderníctvo Irenka |
služby kaderníctva v hodnote 15,- € |
|
10. |
Milan a Naďa |
fľaška + kozmetický balíček |
|
11. |
Ondrej Molnár, Rožňava |
záhradné náradie |
|
12. |
Edita Bencová |
zákazkové šitie + 10,- € |
|
13. |
Marián Hric, Honce |
svietnik |
|
14. |
BRALUX s.r.o., Jaro Čapo |
fľaša |
|
15. |
PULZAR s.r.o. |
sada pohárov + tričká |
|
16. |
Svadobka JANKA |
víno + fľaša |
|
17. |
LAAX Rožňava - papierníctvo |
fotoalbumy |
|
18. |
BRANTNER GEMER Rimavská Sobota |
kukanádoba |
|
19. |
Svadobka JANKA |
hruška |
|
20. |
Potraviny - Molnárová |
víno |
|
21. |
Potraviny - Molnárová |
káva + víno |
|
22. |
Pohostinstvo Sedlák |
kulma |
|
23. |
Potraviny SOFIA Endreková |
kôš na prádlo |
|
23. |
Palivá a stavebniny RVA |
brikety |
|
24. |
Jana Dovcová |
živé prasiatko |
|
25. |
Rasťo Ilašenko |
šampus kartón |
|
26. |
Miroslav Székely |
osobná váha |
|
27. |
AGROSPOL Honce s.r.o. |
mixér ponorný |
|
28. |
Černaj FREE ZONE |
el. rámček na foto |
|
29. |
EURIS s.r.o. Rožňava –Peter Glassa |
darčeková taška |
|
30. |
Karol Hadžega |
fľaša |
|
31. |
František Gelda |
metla na sneh |
|
32. |
Ing. Dávid Janko |
klobúk |
|
33. |
SCA s.r.o. Gemerská Hôrka |
hygienické potreby |
|
34. |
Marienka Valková |
sladké pokušenie |
|
35. |
Lindáková Blažena |
kulma na vlasy |
|
36. |
Zoltán Denčo Hristov |
pracovné náradie |
|
37. |
VARIO Metalcom- Ing. Barna |
darčeková taška |
|
38. |
Ing. Babič Ján |
fľaša |
|
39 |
Ing. Peter Ujházy |
welnes pre 4 osoby |
|
40 |
LIMA s.r.o., Maroš Kartal |
autokozmetika |
|
41 |
MEDI ŠPORT Rožňava Compelová Daniela |
poukaz welnes pre 2 osoby |
|
42 |
Pohostinstvo Sedlák |
kulma na vlasy |
|
43 |
Marian Pavlík, Gočaltovo |
autokozmetika |
|
44 |
Marek Pástor |
fľaša |
Cena útechy – Obecný úrad – 1-dňový zájazd – obhliadka a prevoz po obci Rožňavské Bystré.
Foto: Ján Gonos a Želmíra Gonosová
{gallery}obsah/bystre/foto/ples/12{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.