Večer po 19-tej hodine sa kultúrny dom začal zapĺňať a asi o 20.15 hodine starostka obce privítala rodákov, Bystranov, priateľov z Honiec, Rakovnice, ale i z Koceľoviec - proste všetkých prítomných. Zaželala im dobrú náladu pri dobrej hudbe IMPULZ-u z Vyšnej Slanej, ktorá sa nám osvedčila z minulého roka z plesu, ale aj z Dňa obce.
Slávnostným valčíkom otvorila 19 ročník Plesu rodákov v Rožňavskom Bystrom a zábava sa mohla začať.
My v Rožňavskom Bystrom máme mnoho tradícií, ako to vidieť i na niektorých priložených fotozáberoch. Nie sú to len tradičné plesy, ale len niekoľkoročnou tradíciou je aj sólový spev našich dievčat – slávikov - Dominiky Ďurskej a Evky Dovcovej, ktoré každoročne vypĺňajú prestávky na plese svojím zlatým hrdlom. A nebolo tomu inak ani tohto roku. Kým budú chcieť na plesoch vystupovať, dovtedy im dáme možnosť spievať a my z roka na rok môžeme len konštatovať ako sa v speve zlepšujú.
Ďalšou, len niekoľkoročnou tradíciou, je večera na plese a bystrianska - je šalát a rezeň. Tohto roku sme si však večeru objednali a boli sme veeeeľľľľľľmmi spokojní s kvalitou a obsluhou - ako inak - Jano Gono.
- Bystrania sú národ pohostinný, čo sa prejavilo aj na preplnených stoloch všelijakými dobrotami.
- Každoročne do tomboly Obecný úrad venuje hlavnú cenu - televízor a v sobotný plesový večer ho vyhral Ondrej Ujházi - blahoželáme. Cenou útechy tohto roku bola obhliadka a prevoz po obci Rožňavské Bystré. Štyridsaťštyri cien do tomboly sa stretli na javisku v Bystrom a medzi nimi aj taká, ako napríklad - metla na sneh, a mala veľký úspech. Tu sa chcem ešte raz poďakovať všetkým sponzorom, ktorí prispeli a spíjemnili nám tento večer. Ďakujeme.
- Na fotkách si všimnite aj jedného z najlepších tanečníkov plesu, ktorý povykrúcal nielen dievčiny, ale aj nás "mladšie" dámy, zabával sa do bieleho rána, tancoval niekedy síce aj bosý - ale nebol jediný. Niektorí sa vracali naspäť zo dverí a tancovali v čižmách, niektorí sa vyzuli, lebo tanečné topánky tlačili a v zimných sa nedalo tancovať.
- Ráno okolo piatej hodiny sa začali rozchádzať prví hostia, ale stále zvažovali ostať či neostať.
- Na záberoch sú aj naši "IMPULZÁCI", ktorí bavili nielen z javiska, ale prišli i medzi hostí, hrali a kľačali na parkete do bieleho rána a o 8.45 hodine ráno dozneli posledné tóny hudby. Ďakujeme. Boli ste skvelí.
- Už druhý rok sa podujal vstupné vyberať a lístky na tombolu predávať poslanec OÚ Marek Ďurský aj s manželkou Ľubicou. patrí im za to poďakovanie.
- Ďalším poslancom, ktorý sa obetoval a varil prítomným kávičku bol Ján Gonos a Miroslav Székely, ktorý sa zase staral o našu hudbu a kuchárky a ráno už bol samozrejme unavený a okolo 8.00 hodiny ráno sa zbalil a odišiel domov.
- Nastáva ráno, svitá, nastáva biely deň a o 9.00 hodine Ján Gonos st. a Jaroslav Gonos st. zatvárajú dvere a bránu kultúrneho domu v Rožňavskom Bystrom.
Záverom sa ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave plesu, poďakovať organizátorom, tancujúcim, plesajúcim, hudobníkom, sponzorom lebo bez nich by ples nebol plesom a zábava zábavou. Ďakujem a teším sa na rok 2013 na 20. ročník Plesu rodákov Dovidenia o rok!
Kto máte fotky doložte.“
Foto: Ján Gonos a Želmíra Gonosová
Zoznam cien tomboly na „Plese rodákov“ dňa 18.2.2012 v Rožňavskom Bystrom
|
|
sponzor |
cena |
|
1. |
OÚ R. Bystré |
televízor |
|
2. |
DOBART s.r.o. Rudná, Ing. Doboš |
kozmetika + obraz |
|
3. |
ELEKTROCOMOP s.r.o. Štítnik |
hriankovač |
|
4. |
Molčanová Katarína IRIS Rožňava |
karpatské brandy |
|
5. |
JANETE s.r.o. Rožňava |
monterková súprava |
|
6. |
UaPPS Rožňavské Bystré |
fľaška |
|
7. |
WUNSTENROT Rožňava - Lajčáková Marta |
hodinky |
|
8. |
Kaššai Ján |
tyčový mixér |
|
9. |
Kaderníctvo Irenka |
služby kaderníctva v hodnote 15,- € |
|
10. |
Milan a Naďa |
fľaška + kozmetický balíček |
|
11. |
Ondrej Molnár, Rožňava |
záhradné náradie |
|
12. |
Edita Bencová |
zákazkové šitie + 10,- € |
|
13. |
Marián Hric, Honce |
svietnik |
|
14. |
BRALUX s.r.o., Jaro Čapo |
fľaša |
|
15. |
PULZAR s.r.o. |
sada pohárov + tričká |
|
16. |
Svadobka JANKA |
víno + fľaša |
|
17. |
LAAX Rožňava - papierníctvo |
fotoalbumy |
|
18. |
BRANTNER GEMER Rimavská Sobota |
kukanádoba |
|
19. |
Svadobka JANKA |
hruška |
|
20. |
Potraviny - Molnárová |
víno |
|
21. |
Potraviny - Molnárová |
káva + víno |
|
22. |
Pohostinstvo Sedlák |
kulma |
|
23. |
Potraviny SOFIA Endreková |
kôš na prádlo |
|
23. |
Palivá a stavebniny RVA |
brikety |
|
24. |
Jana Dovcová |
živé prasiatko |
|
25. |
Rasťo Ilašenko |
šampus kartón |
|
26. |
Miroslav Székely |
osobná váha |
|
27. |
AGROSPOL Honce s.r.o. |
mixér ponorný |
|
28. |
Černaj FREE ZONE |
el. rámček na foto |
|
29. |
EURIS s.r.o. Rožňava –Peter Glassa |
darčeková taška |
|
30. |
Karol Hadžega |
fľaša |
|
31. |
František Gelda |
metla na sneh |
|
32. |
Ing. Dávid Janko |
klobúk |
|
33. |
SCA s.r.o. Gemerská Hôrka |
hygienické potreby |
|
34. |
Marienka Valková |
sladké pokušenie |
|
35. |
Lindáková Blažena |
kulma na vlasy |
|
36. |
Zoltán Denčo Hristov |
pracovné náradie |
|
37. |
VARIO Metalcom- Ing. Barna |
darčeková taška |
|
38. |
Ing. Babič Ján |
fľaša |
|
39 |
Ing. Peter Ujházy |
welnes pre 4 osoby |
|
40 |
LIMA s.r.o., Maroš Kartal |
autokozmetika |
|
41 |
MEDI ŠPORT Rožňava Compelová Daniela |
poukaz welnes pre 2 osoby |
|
42 |
Pohostinstvo Sedlák |
kulma na vlasy |
|
43 |
Marian Pavlík, Gočaltovo |
autokozmetika |
|
44 |
Marek Pástor |
fľaša |
Cena útechy – Obecný úrad – 1-dňový zájazd – obhliadka a prevoz po obci Rožňavské Bystré.
Foto: Ján Gonos a Želmíra Gonosová
{gallery}obsah/bystre/foto/ples/12{/gallery}
{jcomments on}
































„V sobotu 18.2.2012, opäť po roku, sa uskutočnil 19. ročník Plesu rodákov v Rožňavskom Bystrom. Mrzí ma, že sa nenašiel nikto, kto by čo len slovkom napísal o tejto, dnes už môžem povedať, vydarenej akcii. Akosi sa našim ľuďom už nechce, ale všetci čakajú, kedy sa objavia nejaké fotky na internete. Ale dosť ponosov,“ napísala v úvode príspevku starostka obce Rožňavské Bystré, pani Želmíra Gonosová a pokračovala: „Mali sme obavy, či bude účasť, ale opäť sa potvrdilo, že sa ľudia v Bystrom asi na zábavách cítia dobre, lebo sála praskala vo švíkoch. Prihlásených plesajúcich bolo neúrekom - 152, plus ešte poslanci a pracovníci Obecného úradu. A kde toľkých
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-