Počas tohtoročného októbra sme boli v Rožňavskom Bystrom svedkami niekoľkých milých životných jubileí. Jedným z takýchto bolo i životné jubileum našej spoluobčianky pani Emílie Gallovej, ktorá v kruhu svojich najbližších oslávila 85 rokov života. Navštívili sme ju aj my, aby sme ju zároveň pozdravili a zablahopriali jej pri tejto príležitosti v mene nášho cirkevného zboru spolu s pánom farárom Jánom Gallom. Povedzme si niečo o našej jubilantke. Teta Milka sa narodila 17. októbra1927. Pochádza z gemerskej obce Turčok, odkiaľ sa vydala do Rožňavského Bystrého za Jána Galla, ktorý bol vojakom z povolania. Pred pár rokmi už ale zomrel.
O tete Gallovej môžeme napísať, že je to vzácna žena a viacnásobná mama. Vychovala šesť detí (4 dcéry: Vierka, Kvetka, Janka, Evka a 2 synovia: Ján a Dušan). Po nich má 10 vnúčat a 6 pravnúčat. Pri našej návšteve nám povedala, že každému by dopriala zažiť s deťmi to, čo ona. Bola požehnaná svojimi deťmi, zažila s nimi radosti i starosti, ale všetci majú vysokoškolské a stredoškolské vzdelanie. Žije pre ne, ale v súčasnosti najväčšiu radosť má z vnúčat a pravnúčat. Tie ju držia pri živote. Na jej oslavách boli všetci, ešte aj päťmesačný pravnuk, a o to bolo pre ňu to najväčšie vyznamenanie.
Teta Milka, ako ju každý v dedine volá, je veľmi sčítaná, múdra a inteligentná žena. Každý sa u nej cíti dobre, je veľmi pohostinná a príjemná. Aj ako deti sme k nim domov rady chodili, lebo sme boli s jej dcérami kamarátky. Pre každého mala pekné slovo a bola k nám štedrá a priateľská. Hoci aj jej s pribúdajúcim vekom prišli choroby, nedáva to nejako najavo, ale sa teší z každého prežitého dňa.
Prajeme jej, aby láska a radosť nevyprchala z jej života, ale aby ešte veľa rokov v zdraví prežila v kruhu svojej rozvetvenej rodiny. Vyprosujeme jej hojnosť Božieho požehnania.
Marta Lajčáková
{gallery}https://www.majgemer.sk/obsah/bystre/foto/jubilanti/gallova/*.jpg{/gallery}
Z rodinnej oslavy našej jubilantky
.png)
Od Jana Galla, syna pani Emílie Gallovej sme sa dozvedeli, že na rodinnej oslave jeho mamy, ktorá sa v dobrom zdraví dožila tohto krásneho veku 85 rokov, bola prítomná celá ich početná rodina vrátane všetkých šesť detí, 10 vnukov a 6 pravnukov. Spolu za slávnostným stolom sedelo 32 účastníkov.
K tejto informácii pripojil aj tri fotografie. Na zábere č. 1 jubilantka pani Emília Gallová, Na záber č. 3 je pani Gallová so svojimi deťmi. Zľava do prava stoja jej dcéry: Kvetoslava, Jana, Eva, Viera a syn Ján. Pred nimi sedí najmladší syn Dušan s mamou Emíliou. Záber č. 3 ďakuje jubilantka všetkým prítomným za účasť na oslavách a za početné gratulácie a dary, ktorými ju odarovali.
K blahoželaniam k milému životnému jubileu sa pripája aj stránka Maj Gemer a praje oslávenkyni pani Emílii Gallovej veľa zdravia, šťastia a radosti v kruhu svojich najbližších.
{gallery}obsah/bystre/foto/jubilanti/gallova/deti{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.