Evka Dovcová, Mirka Macková, Simonka Székelyová, Roberta Ilašenková a Tomáš Gonos. Pômocť im boli pripravené Silvia Lengová, Marcela Gajdošová a Ľubica Ďurská, ktoré hneď na úvod menili niektoré deti na nepoznanie, nakoľko ich vymaľovali farbami. Potom deti, ktoré chceli súťažiť dostali registračné lístky a hneď aj súťažili. Na túto akciu boli prizvaní aj policajti, Dobrovoľný hasičský zbor zo Štítnika a dobrovoľníčky ČK, za čom im všetkým patrí poďakovanie. – Všetko Vám už opísala Silvia Lengová, ja len v krátkosti, že tento deň sa nám vydaril. Je to zase jedna akcia, ktorá, myslím si, bude pretrvávať aj do budúcnosti. Chcem sa aj týmto poďakovať všetkým, ktorí prispeli k organizovaniu tejto akcie, či sú to už spomínané dievčatá Dominika, Mirka, Evka, Simonka, Róberta, Tomáš, ďalej Silvia, Ľubica, Marcelka, ale hlavne sa chcem poďakovať kuchárkam zo školskej jedálne, ktoré nám opäť napiekli výborné buchty - Marike Uhrínovej a Mirke Kaššaiovej, za pripravené občerstvenie (párky a čaj) a samozrejme Ondrejovi Uhrínovi, ktorý toto všetko zabezpečil (povozil) a aj za to, že nám založil oheň, aby mali požiarnici čo hasiť. V prílohe Vám ešte posielam pozvánku , ktorú obdžali všetky deti na túto akciu. Je zaujímavé, že aj v roku 2009 sme mali tiež "Deň detí" 6.6.2009.
Chcem Vás ešte informovať, že postupujeme s rekonštrukciou kultúrneho domu. Rozbúrali sme sociálne zariadenie a vystavali nové. Strhli sme obloženie zo stropu a zo stien KD. Roíme vodovod, odtoky a izolujeme budovu. Vyčistili sme povalu nad celou plochou KD a OÚ a vyvozili sme 8 kontajnerov z tejto povaly. Nechcem Vám písať, čo všetko sa za tie roky tam naskladovalo a všetky nepotrebné zbytočnosti, ale verím, že to bude nakoniec pekná práca.
A ešte ohľadom povodní. V našej obci nás tieto veľké dažďové vody ako-tak obišli. Napáchali síce aj u nás niekoľko škôd, ale ľudia sa ich snažia odstrániť. Napríklad báči Doboš u Markušä majú zaplavenú celú studňu, voda sa im z nej vylieva. Hovorila som s nimi, ale vraveli mi, že si na takúto situáciu nepamätajú, hoci už majú 85 rokov. Potok nám splavuje všetko to, čo občania pred tým vyvážali za dedinu a robili čierne skládky. Napríklad Zuzike Urbanovej a Kolárikovcom na hornom konci dediny podmýva voda breh. Novú ulicu zase vytápa voda spod bane "Mier", lebo každý a hlavne motorkári, narobia cesty a tými koľajmi voda preteká tam, kde by sme nechceli.
No ale rozpísala som sa. Zatiaľ sa majte pekne.
7. jún 2010
Starostka obce Rožňavské Bystré
Želmíra Gonosová
{jcomments on}
utorok, 08 jún 2010 20:05
Píše mi starostka obce Rožňavské Bystré pani Želmíra Gonosová
Napísal(a) Želmíra Gonosová
Po niekoľkotýždňovej odmlke Vám píšem, čo nového v Rožňavskom Bystrom. Poďme teda jedno za druhým. V nedeľu 6.6.2010 sme usporiadali pre naše deti do veku 15 rokov "Deň detí". Najprv toto popoludnie bolo plánované na ihrisku, ale vzhľadom na premočený terén sme ho presunuli pred miestnu základnú školu, kde prostredie je naozaj pekné, len tá budova ... (Škoda, už sa nám začína pomaly rozpadať a neviem tomu pomôcť, lebo peniaze na opravu nemáme a z fondov je nepriechodná, lebo nemáme nad 200 žiakov). Detičky boli pozvané na 14-tu hodinu, kde ich hudbou vítal náš stály "dídžej" Peťo Urban. Okolo 14,15 hod som všetky deti, rodičov a starých rodičov privítala a pozvala detičky na rôzne súťaže, ktoré mali na starosti naše mladé dievčatá Dominka Ďurská,
Zverejnené v
Rožňavské Bystré
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.