Druhý polčas bol viac-menej vyrovnaný. Hrhovčania nevyužili nariadený pokutový kop, ktorý Máťaš zneškodnil. Bystrania sa naďalej utápali v nepresných kombináciách a nenašli už recept na strelenie ďalšieho gólu. Tri góĺy a 3 povinné body sa však do tabuľky pripíšu.
Pred 40 divákmi rozhodoval Iglai.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Valko, Valent, Hajdu, Krága, Rusnyák, Leng, J. Gonos, Demko, Minčík, Urban ml. Striedali: Šály, Ujházi.
24.5.2010
Text: Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
Výsledky II. triedy - 22. kolo:
Drnava - Pača 3:3 (2:1), góly: R. Kovács, Bernáth, Görgei - Ondík, Pisár, N. Bukovič (vlastný), ŽK: bez, R: Jonáš, DZ: Nagy, D: 80. Slavošovce - Bohúňovo 1:0 (1:0), góly: Haviarik, ŽK: S. Lalík, Roháľ - Švajko, R: Drenko, DZ: Kerekeš, D: 50, Kečovo - Rakovnica 7:2 (4:1), góly: Ro. Lörinc 5, Zoller, T. Lörinc (
TABUĽKA II. TRIEDY PO 22. KOLE
| 1. | Kružná | 21 | 14 | 4 | 3 | 74:36 | 46 |
| 2. | Nižná Slaná | 21 | 14 | 3 | 4 | 49:20 | 45 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 22 | 12 | 6 | 4 | 69:44 | 42 |
| 4. | Pača | 22 | 12 | 4 | 6 | 65:45 | 40 |
| 5. | Slavošovce | 22 | 12 | 2 | 8 | 42:36 | 38 |
| 6. | Bohúňovo | 22 | 9 | 5 | 8 | 38:25 | 32 |
| 7. | Jovice | 22 | 10 | 1 | 11 | 59:69 | 31 |
| 8. | Kovstav | 21 | 8 | 3 | 10 | 32:48 | 27 |
| 9. | Hrhov | 22 | 7 | 3 | 12 | 62:73 | 24 |
| 10. | Kečovo | 22 | 8 | 2 | 12 | 46:46 | 26 |
| 11. | Drnava | 21 | 6 | 5 | 10 | 38:51 | 23 |
| 12. | Rakovnica | 22 | 6 | 4 | 12 | 30:58 | 22 |
| 13. | Ml. Brzotín | 22 | 6 | 3 | 13 | 40:55 | 21 |
| 14. | Čoltovo | 22 | 4 | 3 | 15 | 37:75 | 15 |
Najlepší strelci II. triedy:
25 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 17 gólov - J. Urban ml. (Rož. Bystré), 16 gólov - J. Szöllös Kružná), Ro. Lörinc (Kečovo), 15 gólov - V. Karas (Nižná Slaná), P. Minčík (Rož. Bystré), G. Zoller (Kečovo), 13 gólov - G. Veverica (Hrhov), R. Polyák (Kružná), 12 gólov - L. Grulyó (Hrhov), 11 gólov - G. Gracmacher , P. Ičo (obaja Jovice), L. Drobňák (Kružná), 10 gólov - Š. Csongovai (Čoltovo), M. Balog (Bohúňovo), R. Haviarik (Slavošovce) , 9 gólov - O. Vavrek, M. Vavrek (obaja Ml. Brzotín), G. Lindák (Jovice), atď.
NASLEDUJÚCE ZÁPASY II. TRIEDY
23. kolo 30. 5. 2010 o 17.00 hod.:
Rožňavské Bystré - Pača, Hrhov - Nižná Slaná, Kovstav - Ml. Brzotín, Kružná - Čoltovo, Jovice - Kečovo, Rakovnica - Slavošovce, Bohúňovo - Drnava.
Výsledky I. triedy vo futbale
25. KOLO - Lipovník – Dlhá Ves 2:0 (2:0), góly: Milata 2, ŽK: bez, R: J. Chomjak, DZ: Bobrík, D: 100. Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka 3:4 (2:2), góly: Liptai, J. Gallo, M. Gallo (
TABUĽKA I. TRIEDY PO 25. KOLE
|
1. |
Krh Podhradie |
23 |
16 |
5 |
2 |
58:20 |
53 |
|
2. |
Lipovník |
23 |
16 |
3 |
4 |
66:21 |
51 |
|
3. |
Dobšiná |
23 |
14 |
3 |
6 |
69:38 |
45 |
|
4. |
Honce |
23 |
13 |
3 |
7 |
59:37 |
42 |
|
5. |
Rudná |
22 |
11 |
4 |
7 |
59:34 |
37 |
|
6. |
Betliar |
24 |
11 |
3 |
10 |
55:53 |
36 |
|
7. |
Gem. Poloma |
23 |
10 |
3 |
10 |
60:47 |
33 |
|
8. |
Krh. Dlhá Lúka |
22 |
9 |
5 |
8 |
61:52 |
32 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
22 |
9 |
5 |
8 |
34:39 |
32 |
|
10. |
Jablonov n/T |
23 |
9 |
2 |
12 |
42:54 |
29 |
|
11. |
Dlhá Ves |
23 |
6 |
5 |
12 |
34:50 |
23 |
|
12. |
Plešivec |
24 |
7 |
2 |
15 |
30:66 |
23 |
|
13. |
Vlachovo |
22 |
6 |
5 |
11 |
38:62 |
23 |
|
14. |
Brzotín |
24 |
6 |
2 |
16 |
29:53 |
20 |
|
15. |
Dedinky |
23 |
2 |
2 |
19 |
25:98 |
8 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY
26. kolo - 30.5.2010 o 17.00 hod.: Betliar má voľno, Honce - Plešivec, Vlahovo - Brzotín, Krh. Podhradie - Jablonov n/T., Dobšiná - Rudná, Dedinky - Vyšná Slaná, Krh. Dlhá Lúka - Lipovník, Dlhá Ves - Gem. Poloma.
FOTOGALÉRIA
{gallery}futbal/byshrh{/gallery}
{jcomments on}

































Rožňavské Bystré – Hrhov 3:0 (3:0). Ten, kto sa prišiel pozrieť do Rožňavského Bystrého na futbalový zápas 22. kola II. triedy s Hrhovom s menším meškaním, prišiel o podstatnú časť zápasu. Bystrania v úvode raketovým tempom v prvých desiatich minútach nastrieľali Hrhovu tri góly. Už v 1. minúte unikol po pravej strane Minčík a zblízka dal vedúci gól Bystrého. O minútu neskôr do šestnástky hostí vnikol Leng, prihral dobre nabiehajúcemu Urbanovi ml., ktorý dotlačil loptu do brány hostí. 2:0. V 10. minúte opäť Minčíka nezastavili obracovia, ten nezištne prihral Urbanovi ml., ktorý sa opäť nemýlil a zvýšil na 3:0. Po tomto góle sa Hrhovčania trocha spamätali, začali pozornejšie brániť
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-