Pred 30 divákmi rozhodoval Iglai.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Uhrin, Valent, Krága, Ujházi, J. Gonos, Rusnyák, Valko, Demko, Minčík, J. Urban ml. Striedali: Bernáth, J.Urban st.
20.6.2010
Text: Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
DOHRÁVKA - 24. KOLO 27.6.2010 o 17.30 hod.:
Pača – Bohúňovo, Drnava – Rakovnica, Slavošovce – Jovice, Kečovo – Kružná, Čoltovo – Kovstav, Ml. Brzotín – Hrhov, Nižná Slaná – Rožň. Bystré.
Výsledky I. triedy 29. kolo:
Dlhá Ves – Dedinky 6:0 (2:0), góly: Zsóri 4, Flander, V. Ferdinand, ŽK: Zsóri – 0, R: Petro, DZ: Heveši, D: 60. Lipovník – Krh. Podhradie 3:2 (1:1), góly: Varga, Barczi (
Dohrávky 27. kola:
Rudná - Krh. Podhradie 2:7 (1:3), góly: Domik 2 - Kún 2, Bodnár 2, Šomšák, Mázik, Kiss, ŽK: Bacso, R: Haviarik, DZ: Šmelko, D: 80. Gemerská Poloma – Krh. Dlhá Lúka 7:2 (4:0), góly: Chochol 2, Z. Greško 2, Rogos, M. Ďuriček, Valko – Pronai (
Lipovník – Dedinky 4:1 (1:1), góly: Milata, Kardoš, Albert, Németh – Majerčák ml., ŽK: Podracký - Korfanta, R: Drenko, DZ: Kerekeš, D: 60. Jablonov n/T. – Vlachovo 3:1 (2:1), góly: Strama, Hutník, Csobády – M. Hajdúk, ŽK: ? – Lipták st., F. Šivec, R: J. Chomjak. Brzotín – Honce 2:6 (0:0), góly: A. Polyák, Krištof – Strelka ml. 2, Fandák, Jar. Gallo, Tomčo, J. Pástor, ŽK: bez, R: Petro, DZ: Antal, D: 80. Plešivec – Betliar 4:1 (3:0), góly: Pulen 2, Volčko 2 – Z. Zdechovan, ŽK: Volčko - Lukáč, Cilovič, ČK: Die (Betliar), R: Repaský, DZ: Šalamon, D: 150.
TABUĽKA pred posledným kolom:
|
1. |
Krh Podhradie |
27 |
19 |
5 |
3 |
78:26 |
62 |
|
2. |
Lipovník |
26 |
18 |
4 |
4 |
75:26 |
58 |
|
3. |
Dobšiná |
27 |
16 |
5 |
6 |
77:44 |
53 |
|
4. |
Honce |
27 |
15 |
4 |
8 |
74:47 |
49 |
|
5. |
Gem. Poloma |
27 |
13 |
4 |
10 |
77:52 |
43 |
|
6. |
Rudná |
27 |
12 |
4 |
11 |
71:56 |
40 |
|
7. |
Betliar |
27 |
12 |
3 |
12 |
63:65 |
39 |
|
8. |
Krh. Dlhá Lúka |
26 |
11 |
5 |
10 |
69:63 |
38 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
27 |
11 |
5 |
11 |
43:55 |
38 |
|
10. |
Jablonov n/T |
27 |
11 |
3 |
13 |
54:63 |
36 |
|
11. |
Dlhá Ves |
27 |
9 |
5 |
13 |
46:55 |
32 |
|
12. |
Vlachovo |
27 |
8 |
5 |
14 |
50:70 |
29 |
|
13. |
Plešivec |
27 |
8 |
2 |
17 |
34:72 |
26 |
|
14. |
Brzotín |
28 |
7 |
2 |
19 |
35:69 |
23 |
|
15. |
Dedinky |
27 |
2 |
2 |
23 |
29:118 |
8 |
30. KOLO 27.6.2010 o 17.30 hod.:
Brzotín – voľno, Plešivec – Jablonov n/T, Betliar - Rudná, Honce – Vyšná Slaná, Vlachovo – Lipovník, Krh. Podhradie – Gem. Poloma, Dobšiná – Dlhá Ves, Dedinky – Krh. Dlhá Lúka.
FOTOGALÉRIA
{gallery}futbal/colbys{/gallery}
{jcomments on}
































Čoltovo - Rožňavské Bystré 4:6 (1:5 ). V Čoltove na futbalovom zápase 25. kola II. triedy MO s Rožňavským Bystrým sa zrodil hokejový výsledok zásluhou množstva šancí na obidvoch stranách a slabou obrannou hrou oboch celkov. Prvý gól dali domáci po rýchlom prieniku po ich ľavej strane v 12. minúte. Bystrania však zásluhou Rusnyáka vyrovnali už o minútu na 1:1. V 21. minúte Demko krížnou prízemnou strelou zvýšil na 1:2 pre R. Bystré. V 25. minúte Minčík strelou z pravej strany pridal tretí gól hostí. V 30. minúte Rusnyák opäť z ľavej strany zvýšil na 1:4. V 38. minúte si na Minčíkov center nabehol Urban ml. a z tvrdého vzdušného súboja padol ďalší gól Bystranov - 1:5. Hosťom z Bystrého sa 1. polčas mimoriadne darilo, keď väčšinu svojich útokov dotiahli do gólového efektu. Nezabránil im v tom ani hrboľatý a nekvalitný terén.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.