V druhom polčase vybehli bystrania ako vymenení. Aj keď desiati, priklincovali domácich pred ich 16-ku a dostávali sa do výborných šancí. Tú najväčšiu nepremenil Leng, keď jeho lob vykopával obranca z bránkovej čiary. V 56. minúte Minčík dorážal vyrazenú strelu brankárom do brány a stav sa menil na 3:1. O 10 minút neskôr Leng našiel Minčíka a ten sa opäť nemýlil - 3:2 Ďalší svoj nájazd o 3 minúty neskôr už Minčík tak úspešne nezakončil.
Len priemerné domáce mužstvo sa na posledných 10 minút ešte vzchopilo a ubránilo už víťazstvo 3:2.
Pred 60 divákmi otrasne rozhodoval Rási.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Valko, Valent, Hajdu, Krága, Urban st. (ČK), Leng, Gonos, Rusnyák, J. Urban ml., Minčík.
2. 5. 2010
Foto: Peťo Urban
Bohúňovo - Ml. Brzotín 3:1 (2:1), góly: Dorkin, Várady, Švajko - O. Vavrek (11 m), ŽK: bez, R: J. Chomjak, DZ: Kerekeš, D: 120. Drnava - Čoltovo 5:3 (2:1), góly: Emödi 2, T. Petro, L. Fabián, Vilímek - Varga, Csongovai, ŽK: bez, R: Uhrín, DZ: Kovács, D: 50. Slavošovce - Kečovo 2:0 (1:0), góly: Lipták - Giba Jozef, Vranec , ŽK: 0 - Š. Kubík, P. Kubík, Šofranko, R: Lucza, DZ: Bobrík, D: 80. Rakovnica - Nižná Slaná 0:0, ŽK: bez, R: Repaský, DZ: Gášpár, D: 70. Jovice - Rož. Bystré 3:2 (3:0), góly: Grecmacher, Parada, Czinka - Minčík 2, ŽK: T. Gebe, Szopóczi - Krága, J. Urban ml., ČK: J. Urban st., R: Raši, DZ: Máté, D: 70. Kružná - Hrhov 9:2 (7:1), góly: Kerekeš 4, Z. Breuer ml, J. Rusnyák, R. Polyák 2, Krága - Grulyó, Bartók, ŽK: 0 - Bartók, R: Iglai, DZ: Bodnár, D: 60. Kovstav - Pača 0:2 (0:2), góly: Gajdoš, Adam, ŽK: bez, R: A. Farkaš, DZ: Heveši, D: 50.
Najlepší strelci:
21 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 14 gólov - G. Zoller (Kečovo), 13 gólov - J. Szöllös (Kružná), G. Veverica (Hrhov), 12 gólov - R. Polyák (Kružná), P. Minčík (Rožň. Bystré), 11 gólov - V. Karas (Nižná Slaná), Ro. Lörinc (Kečovo), J. Urban ml. (Rožň. Bystré), 10 gólov - P. Ičo (Jovice) , Š. Csongovai (Čoltovo), M. Balog (Bohúňovo), 9 gólov - O. Kerekeš (Kružná), M. Vavrek (Ml. Brzotín), 8 gólov - O. Vavrek (Ml. Brzotín), L. Grulyó (Hrhov), R. Haviarik (Slavošovce), atď.
{gallery}futbal/joby{/gallery}
{jcomments on}
TABUĽKA II. TRIEDY PO 19. KOLE
| 1. | Kružná | 18 | 12 | 4 | 2 | 61:28 | 40 |
| 2. | Nižná Slaná | 19 | 12 | 3 | 4 | 41:18 | 39 |
| 3. | Slavošovce | 19 | 11 | 2 | 6 | 38:28 | 35 |
| 4. | Pača | 19 | 10 | 3 | 6 | 54:39 | 33 |
| 5. | Rožňavské Bystré | 19 | 9 | 6 | 4 | 56:40 | 33 |
| 6. | Bohúňovo | 19 | 7 | 5 | 7 | 32:23 | 29 |
| 7. | Kovstav | 17 | 8 | 3 | 6 | 28:28 | 27 |
| 8. | Jovice | 19 | 8 | 1 | 10 | 49:61 | 25 |
| 9. | Kečovo | 19 | 7 | 2 | 10 | 39:38 | 23 |
| 10. | Hrhov | 19 | 6 | 3 | 10 | 54:66 | 21 |
| 11. | Ml. Brzotín | 19 | 6 | 3 | 10 | 34:46 | 21 |
| 12. | Rakovnica | 19 | 5 | 3 | 11 | 22:46 | 18 |
| 13. | Drnava | 18 | 4 | 4 | 10 | 29:46 | 16 |
| 14. | Čoltovo | 19 | 4 | 2 | 13 | 33:64 | 14 |
ĎALŠIE ZÁPASY II. TRIEDY
20. kolo – 9.5.2010 o 16.30 hod.:
Pača – Slavošovce, Kečovo – Drnava, Čoltovo – Bohúňovo, Ml. Brzotín – Rakovnica, Nižná Slaná – Jovice, Rožň. Bystré – Kružná, Hrhov – Kovstav.
I. TRIEDA MAJSTROVSTVA OKRESU ROŽŇAVA
Výsledky I. triedy - 22. kolo -
Krásnohorské Podhradie – Honce 0:0, ŽK: Lázar, Šomšák, Mázik - Mil. Gallo, Ovary, Kuzma, Fandák, R: Jonáš, DZ: Hadar, D: 150. Dobšiná – Betliar 3:2 (2:2), góly: Gotthardt, Rupp (11 m), Barnák – M. Árvay, Z. Zdechovan, ŽK: Laurinc - 0, R: K. Chomjak, DZ: Kovács, D: 120. Dedinky – Plešivec 1:0 (1:0), gól: S. Ogurčák, ŽK: S. Ogurčák – Macho, Volčko, R: Petro, DZ: Székely, D: 120. Krh. Dlhá Lúka – Brzotín 2:0 (0:0), góly: Korintuš 2, ŽK: Klárik, Anna – L. Polyák, Farkaš, R: J. Gyenes, DZ: Antal, D: 110. Dlhá Ves – Jablonov n/T 2:1 (2:0), góly: Szeman, Orel – Strama, ŽK: ?, R: Molnár, DZ: Nagy, D: 80. Gem. Poloma – Rudná 6:2 (2:1), góly: Z. Greško 2, Valko, Chochol, R. Greško, Koteles (vlastný) – Sanislo, Vysoký, ŽK: ?, R: S. Gallo, DZ: Šalamon, D: 150. Lipovník – Vyšná Slaná 4:0 (1:0), góly: Bollo 2, Milata, Barczi, ŽK: 0 - Fifik, R: Turcsányi, DZ: Šmelko, D: 80.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 22. KOLE
|
1. |
Lipovník |
21 |
14 |
3 |
4 |
60:20 |
45 |
|
2. |
Krh Podhradie |
20 |
13 |
5 |
2 |
51:20 |
44 |
|
3. |
Honce |
21 |
12 |
3 |
6 |
56:34 |
39 |
|
4. |
Dobšiná |
20 |
11 |
3 |
6 |
58:34 |
36 |
|
5. |
Betliar |
20 |
10 |
2 |
8 |
51:42 |
32 |
|
6. |
Gem. Poloma |
21 |
10 |
2 |
9 |
57:41 |
32 |
|
7. |
Rudná |
20 |
9 |
4 |
7 |
46:32 |
31 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
20 |
9 |
4 |
7 |
29:33 |
31 |
|
9. |
Krh. Dlhá Lúka |
19 |
7 |
5 |
7 |
46:45 |
26 |
|
10. |
Jablonov n/T |
20 |
8 |
1 |
11 |
33:44 |
25 |
|
11. |
Dlhá Ves |
21 |
6 |
5 |
10 |
33:44 |
23 |
|
12. |
Plešivec |
21 |
7 |
2 |
12 |
27:54 |
23 |
|
13. |
Vlachovo |
19 |
5 |
4 |
10 |
31:56 |
19 |
|
14. |
Brzotín |
21 |
5 |
2 |
14 |
22:46 |
17 |
|
15. |
Dedinky |
20 |
2 |
1 |
17 |
19:79 |
7 |
ĎALŠIE ZÁPASY:
23. kolo – 9. 5. 2010 o 17.00 hod.: Lipovník – má voľno, Vyšná Slaná – Gem. Poloma, Rudná – Dlhá Ves, Jablonov n/T – Krh. Dlhá Lúka, Brzotín – Dedinky, Plešivec – Dobšiná, Betliar – Krh. Podhradie, Honce – Vlachovo.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-