ktorá stále neprechádzala cez súkromný dvor, sa pomaly zabudlo. Vtedy bolo potrebné vynaložiť veľa úsilia na to, aby majitelia susediacich pozemkov vyšli v ústrety spomínaného zámeru obce i cirkvi. Už vtedy sa natískali otázky ako odstrániť niektoré nedostatky spojené s odvodnením kostola, potrebné na skultúrnenie prostredia kostola k zachovaniu jeho dôležitých súčastí. Aj keď sa všeličo odvtedy pre kostol i faru vykonalo, stále je čo potrebné upraviť, či zrekonštruovať, aby tento chrám bol nielen dôstojnou pamiatkou, ale aj slúžil pre obyvateľov obce aj pre ďalšie generácie. Veď už to, že v ňom slúžil bohoslužby národovec a najväčší slovenský rozprávkár Pavol Emanuel Dobšinský, vzbudzuje v nás pocit hrdosti, ale i zodpovednosti za jeho súčasný stav. Po získaní financií potrebných na obnovu tejto pamiatky sa členovia cirkevného zboru pustili do náročných prác okolo kostola. O jednej z nich sme nedávno hovorili v samostatnom príspevku Marty Lajčákovej, presbyterky zboru. Medzi ďalšie akcie, ku ktorým sa podujali, je aj zrekonštruovať hlavný oltár kostola, na ktorého údržbe od jeho slávnostného uloženia prešlo vyše 70 rokov, keď predtým slúžil dlhé desaťročia v ďalšej gemerskej obci Kameňany. Neskorobarokový oltár z polovice 18. stor. bol prenesený z evanjelického kostola v Kameňanoch v roku 1944. Pripomeňme si, že uprostred oltára je obraz poslednej večere, po stranách plastiky a točité stľpiky, ktoré nesú nadstavec s reliéfom najsvätejšej Trojice. Keďže už pri prenášaní oltára bol tento staršieho dáta a zub času pracoval neprestajne aj na ňom, rozhodli v Cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi a. v. v Rožňavskom Bystrom, že dajú tento oltár zreštaurovať. V júni t. r. podpísali zmluvu s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky a jeho Oblastným reštaurátorským ateliérom a začalo sa s demontážou oltára. Oltár bol demontovaný dňa 13.7.2016 a hneď bol aj odvezený do Bratislavy na potrebné reštaurovanie. Zábery, ktoré prikladáme k informácii, nám približujú práce uskutočnené na demontáži oltára. Kým sa oltár po reštaurácii nevráti na pôvodné miesto, dovtedy bude v kostole slúžiť počas bohoslužieb náhradný oltár.
MG od
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.