Magdoléna sa koná v parku pri Obecnom úrade a pre mňa osobne je úžasné sledovať, ako sa celý priestor parku z roka na rok mení, upravuje, zveľaďuje a skrášľuje. Pani starostka Radka Uhrinová a jej tím odvádzajú perfektnú prácu, pretože tento náš park naozaj kvitne pre svojich obyvateľov celoročne a práve počas Magdolény odhaľuje svoj úžasný potenciál.
Dobrým zvykom sa stalo každý rok na Magdoléne odovzdať aj verejné ocenenia obce. Tento rok starostka v rámci svojho príhovoru odovzdala ocenenie Brankovi Pástorovi ako poďakovanie za pomoc pri organizovaní rôznych kultúrnych akcií, za jeho kulinárske umenie i úspešnú reprezentáciu obce v gastronómii a Paľkovi Blahútovi za obetavosť a starostlivosť o svojho hendikepovaného brata.
Kultúrny program už tradične obohatili dámy, ktoré pracujú v Zbore pre občianske záležitosti a šikovné talentované deti. Oba
kolektívy pri príprave programu opäť vychádzali najmä z bohatých rekenských tradícií – piesní, riekaniek, či nárečia. Program obohatili hostia a kolektívy z celej okolice. Zo susedného Rožňavského Bystrého prijal pozvanie výborný spevák Stanislav Ďurský, ktorého na akordeóne sprevádzal Marián Molnár z Honiec, výborný program uviedla Fsk Genšänky, ale aj kolektív pedagógov rožňavkej „zušky“ so speváčkou Marietou
Roxer. Hity nielen Karla Gotta hrali a spievali členovia kapely Karel Gott Revival SK a o fantastickú tanečnú zábavu sa postarali, dovolím si napísať, naši dobrí kamaráti z Vlachova, skupina TRIP. Nechýbali gastronomické lahôdky, atrakcie a program pre deti a bohatá tombola.
Za týmto stručným zhrnutím sa však ukrývala niekoľkomesačná, často neľahká práca, za ktorú si organizátorov nesmierne vážim a obdivujem. (A pevne verím, že aj všetci zúčastnení.)
Všetky tieto informácie sa dajú vyčítať aj z plagátu. To, čo na plagáte nenájdete, je atmosféra, ktorú treba zažiť. Je úžasné sledovať, ako sa ľudia na Magdoléne usmievajú. Pristavujú sa jeden pri druhom, objímajú sa, rozprávajú i spomínajú. Život prináša do našich osobných životov aj do celej spoločnosti veľké zmeny, vážne udalosti, pozitívne i negatívne nálady.
Tak je to aj u nás v Rakovnici. Magdoléna je však tou udalosťou, ktorá nás dokáže každý rok spojiť. Rekencov, rodákov, kamarátov z celého chotára.
Jej dlhoročná tradícia je dôkazom toho, že stále vieme a chceme spolupracovať a tvoriť. Že sa chceme stretnúť a žiť aspoň tých pár okamihov vo vzájomnej úcte, tolerancii a radosti. Pre mňa je to v súčasnej búrlivej dobe veľká vzácnosť. Môcť sa vrátiť domov, stretnúť svojich blízkych a známych a zažiť spoločne také chvíle, na aké možno s láskou spomínať.
Toto znamená Magdoléna pre mňa a veľmi si želám, aby nás takto spájala ešte veľa rokov. A kto vie, ak Pán Boh dá, možno sa budúci rok na rekenskej Magdoléne stretneme aj s Vami :)
Mgr. Katarína Strojná
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.