Láskavé nebo, hruda plodná...
A ty jej rád hovoríš: „Moja rodná!“
Slová, ktoré predniesla Tánička Palečková urobili úvod do osláv Dňa obce Rakovnica 6. októbra 2012. „Uplynulo už 685 rokov od prvej písomnej zmienky o našej obci,“ zdôraznila v úvodnom slove konferencierka Dáška Králiková a následne privítala okrem občanov aj vzácnych hostí: Želmíru Gonosovú, starostku Rožňavského Bystrého, Jarmilu Pavlíkovú, starostku Gočaltova, Júliusa Kerekeša, starostu Rudnej, Ing. Štefana Baštáka, starostu Slavošoviec.
Po privítaní konferencierka urobila krátky prierez histórie obce a za tým sa slova ujal starosta obce Ľuboš Lešták.
Slávnostný prejav bral ako „vzácnu príležitosť na to, aby sme si pripomenuli to, čo sme prežili“ a zároveň poprial „našej dedinke, aby rástla do krásy, aby bola domovom len dobrých a šťastných ľudí.“
Zaoberal sa aj stručným hodnotením výsledkov, ktoré obec dosiahla v aktuálnom období. Ako príklad uviedol výstavbu vodovodu, ktorý je pre ľudí obce životne dôležitý. Nezabudol ani na „veľmi dobrú spoluprácu s jednotlivými zložkami obce a občanmi.“ Tie svojou činnosťou pomáhajú zveľaďovať obec.
V závere vyslovil „presvedčenie, že v nastávajúcom roku spoločne vynaložíme ešte viac úsilia na to, aby naša rodná dedinka ešte viac prekvitala.“
Básnička v podaní Janky Palečkovej dokreslila a zvýraznila vzťah k rodnej obci. Po jej vystúpení už nasledoval skvelý kultúrny program. Piesne v podaní Dominiky Ďurskej a za doprovodu pána Nemčka urobili vstup do defilé folklórnej skupiny Dubina z Rožňavy. Pod vedením vedúcej FS Ing. Ivany Nemčkovej sa na pódiu vystriedali detský súbor Haviarik, FS Dubina s tanečníkmi a spevákmi.
Menila sa jedna scéna za druhou. Spev, tanec očaroval všetkých prítomných. Striedanie ženskej i mužskej speváckej skupiny a v ich podaní príslušný repertoár spôsobil, že účastníci osláv zabudli na všedné starosti a s veľkým záujmom sa príjemne bavili. Všetky vystúpenia v podobe spevu i tanečných kreácií doprevádzala ich vlastná ľudová hudba.
Jeden potlesk za druhým sa striedali počas celého vystúpenia Haviarika i Dubiny. Veď to, čo ukázali, predviedli, zaspievali, zatancovali, bolo skutočným plnohodnotným zážitkom. Členovia súboru prezentovali stáročný folklór a jeho neopakovateľnú krásu, farebnú krojovú bohatosť, úžasné slová piesní, uchvacujúce tance, figúry. Postarší občania až pookriali i pospomínali na svoje detstvo, časy, kedy bol folklór súčasťou každodenného života i v našej obci.
Ak sa vám zdá, že vystúpením folklórnych skupín sa to skončilo, ste na omyle. Oslavy Dňa obce pokračovali v Parku slobody vystúpením šermiarskej skupiny, presnejšie, Skupiny historického šermu Kolovrat z Rožňavy pod vedením Petra Molnára. Nebola to len obyčajná ukážka, ale príbeh, v ktorom sa použili skutočné meče, luky, štíty, sekery, dýky, špeciálne dobové odevy. Bolo na čo pozerať. Zvláštnosťou bola lukostreľba. Pod dozorom členov šermiarov si to mohol vyskúšať každý, kto mal záujem. Stalo sa, že z troch možných výstrelov z luku dva boli vedľa a jeden mimo terča. Poniektorí sa aj trafili.
Stále to ešte nebolo všetko. Milé prekvapenie pre všetkých pripravila Milena Turčányiová, známa návrhárka, krajčírka, rodáčka z Rakovnice. Nielenže predstavila firmu Mima fashion, ale pripravila, prezentovala sériu zaujímavých módnych návrhov z vlastnej dielne od historických, až po súčasné. Od jednoduchých, až po extravagantné. Jej krédom je poznanie, že „v jednoduchosti je krása.“ Samozrejme k tomu je treba zvoliť správny strih, farbu, materiál. Modelky sa striedali jedna za druhou a tak isto potlesk za potleskom. Sprievodné slovo k modelom mala sama autorka.
A čo bolo ešte zvláštne? Modelky boli väčšinou naše slečny, dámy i jeden pán. Ten mal osobitné, zvláštne postavenie. Verte, že sa okolo neho krútili temer všetky ženy. Tento rodený model ešte nemal ani rok, ale s mamou to zvládol hravo. Za mužov bol Leo, hviezda.
Popísať všetky modely? To chce samostatný článok a odborníka na módu. Vidieť to na vlastné oči alebo sprostredkovane na fotografiách, poprípade filme, to je ako sa hovorí „iná káva.“
Po tejto módnej šou nasledovalo podávanie tradičného chutného Rekenského gulášu, ktorý varil pán s menom opakujúcim sa i pri iných gulášoch a podľa toho čo mal na tričku napísané bol ním „Dvorný kuchár obce Rakovnica“ pán Milan Hlaváč.
Žeby gulášom sa všetko skončilo? Nie! Záver Dňa obce patril Rekenskej tanečnej zábave, ktorá sa začala o 20.00 hod. v Dome kultúry. Do tanca hrala hudobná skupina Impulz z Vyšnej Slanej pod vedením Aďa Koršinského.
Verte, že to bol vydarený Deň obce. Kto to celé zažil nám to iste potvrdí. Veď to aj tak má byť. Naši občania vedia nielen tvrdo a vytrvalo pracovať, ale sa aj dobre zabávať a aj o tom je život v našej stále krajšej a príjemnejšej obci.
Tex a foto: Dr. Jozef Sabo
FOTOREPORTÁŽ Z DŇA OBCE
![]() |
| Den obce Rakovnica 2012 |
{jcomments on}

































__________________________________________________
„Je taký kraj, kde si sa narodil.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-