aj siedmi naši spoluobčania z Rakovnice. Sú to: Július Gonos u Rótha (nežije), Ján Hencel (nežije), Ing. Ladislav Sedlák (nežije), Ing. Ondrej Popálený – 79 ročný žije v Příbrami v Čechách, Ján Pástor u Bradáše – 83 ročný žije u dcéry v Košiciach (priženil sa do Rožňavského Bystrého), Ján Molnár u Husáre – 68 ročný žije v Rakovnici, Ján Pástor u Karele (nežije).
To sú naši absolventi v Banskej Štiavnici z Rakovnice. Vážime si ich. Povzniesli baníctvo v Rožňavskom okrese (Baňa – Rožňavské Bystré, úsek Mier – Mních Rakovnica, úsek Rudník, úsek Sadlovský a úsek Bernardy). Ale aj z okolia Rožňavy boli ďalší „hutmani“, ktorí končili štúdiá v Banskej Štiavnici. Spomeniem ich: Ľudovít Trunko (vedúci bane Mier - Mních), Alexander Palička (baňa Rudník), Eugen Lapšanský (baňa Rudník a Malý Vrch), Gejza Ruman (baňa Sadlovský), Ján Kotrčka (baňa Štefan), Štefan Grančák (baňa Nižná Slaná), Ing. Emilián Beličák – 80 ročný žije v Rožňave.
Po baníckej škole v Banskej Štiavnici bola založená aj Stredná priemyselná škola geologická a banícka v Spišskej Novej Vsi. Tu skončili: Ondrej Žúdel na Hroboch (zomrel 64 ročný, pochovaný je v Rakovnici), RNDr. Ján Pástor ml. u Sedláka – 71 ročný – žije v Banskej Bystrici, Ing. Štefan Molčík – riaditeľ Geologického prieskumu v Rožňave – žije v Rožňave, Ing. Jozef Zlocha – bývalý minister životného prostredia v Bratislave – zomrel.
Nemali by sme na nich zabudnúť. Oni tiež tvorili históriu baníctva. Pripomínajme si ich. Baníctvo bola práca, chlieb, obživa, rozvoj obce Rakovnica i celého okresu.
Platí pravidlo „Kto si minulosť neváži – budúcnosť si nezaslúži“. Chovajme sa podľa tohto hesla!
10. máj 2010
Prof. Ján Fabián
Fotografie: súkromný archív Jána Šályho
{gallery}obsah/rakovnica/ban{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 10 máj 2010 14:35
Povzniesli baníctvo v našom regióne aj vďaka absolvovaniu baníckej školy v Banskej Štiavnici
Napísal(a) Prof. Ján Fabian
V živote je veľa vecí, ktoré sú ťažko porovnateľné a predsa sú spôsoby ako sa dajú porovnať. Je možné z baníckeho hľadiska porovnať aj Banskú Štiavnicu a Rakovnicu.
V Banskej Štiavnici vznikla v roku 1762 Banícka akadémia - prvá banícka vysoká škola na svete (založená cisárovnou Rakúsko-Uhorska Máriou Teréziou). Tu boli vyškolení tisíce banských technikov a banských inžinierov z celého sveta.
Tu na jej pokračovateľke – Vyššej priemyselnej škole baníckej v Banskej Štiavnici boli po 2. svetovej vojne vyškolení ako „banskí hutmani“
Zverejnené v
Rakovnica
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.