Na podujatí pod názvom Hasiči hasičom 2014 sa 15. januára 2015 v Dome kultúry v Revúcej uskutočnilo podujatie, na ktorom vyznamenávali profesionálnych ako aj dobrovoľných hasičov Banskobystrického kraja. Zúčastnila sa na ňom poslankyňa BBSK a primátorka mesta Revúca Eva Cireňová, prezident Hasičského a záchranného zboru Alexander Nejedlý, prezident DPO SR Ladislav Pethö, riaditeľ kancelárie prezidenta HaZZ plukovník Stanislav Celleng, ako aj riaditelia okresných riaditeľstiev HaZZ a riaditelia okresných výborov DPO SR Banskobystrického kraja. občianske združenie Kolektív mladých hasičov Rimavské Brezovo.
Významné športové výkony: por. Ondrej Hudák, OR HaZZ v Revúcej. Sút'ažné družstvo OR HaZZ v Lučenci - sút'až vo vyslobodzovaní. Sút'ažné družstvo, muži, DHZ Revučka kpt. Ing. Matej Peniak, oĺz HaZZ v Lučenci - KR HaZZ B. Bystrica Sút'ažné družstvo OR HaZZ vo Vel'kom Krtíši - M5 v has. športe ppor. Ľubomír Larinčík - OR HaZZ v Lučenci
Významný prínos v oblasti požiarnej ochrany: František Bučko - DHZ0 Polomka Okresný výbor DPO vo Vel'kom Krtíši.
| Z množstva nominácií bolo ocenenie v kategórii zásahová činnosť jednotlivca udelené Jaroslavovi Feriancovi z Dobrovoľného hasičského zboru Bzovská Lehôtka, ktorý 6. mája 2014 spozoroval a ohlásil požiar hospodárskej budovy pri rodinnom dome a okamžite z horiaceho objektu vyniesol štvorročné dieťa a ďalšie nechodiace päťročné dieťa. Následne ich spolu s ďalšími tromi deťmi a ich matkou odviedol do bezpečia. V kategórii zásahová činnosť kolektívu bolo ocenenie udelené príslušníkom Okresného riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici za záchranu ľudského života v ťažko dostupnom teréne a členom Dobrovoľného hasičského zboru Brusno za rýchly a profesionálny zásah pri lokalizácii požiaru prízemnej drevenice v obci Brusno. Okrem zásahovej činnosti boli udelené aj ocenenia za preventívno-výchovne pôsobenie a to Jozefíne Očenášovej – výkonnej riaditeľke OV DPO riaditeľke OV DPO Rimavská Sobota a občianskemu združeniu Logi 707za realizáciu projektu Mladí záchranári, zameraného na výchovu detí v oblasti ochrany pred požiarmi a prípravu detí na súťaž podľa pravidiel CTIF. |
Nepovšimnuté neostali ani športové výkony, ktoré dosiahli príslušníci HaZZ a členovia DPO SR v roku 2014. V tejto kategórií boli ocenenia udelené poručíkovi Ondrejovi Hudákovi z Okresného riaditeľstva HaZZ v Revúcej, ktorý sa stal majstrom sveta v silovom trojboji, súťažnému družstvu z Okresného riaditeľstva HaZZ v Lučenci za prvé miesto na Majstrovstvách Slovenska vo vyslobodzovaní zranených osôb z havarovaných vozidiel, súťažnému družstvu DHZ Revúčka za prvé miesto v disciplíne požiarny útok v Slovenskom Superpohári, kapitánovi Matejovi Peniakovi z Krajského riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici za tretie miesto na Majstrovstvách Slovenska v polmaratóne profesionálnych hasičov v kategórii M 18-39, súťažnému družstvu z Okresného riaditeľstva HaZZ vo Veľkom Krtíši za tretie miesto v disciplíne požiarny útok na Majstrovstvách SR v hasičskom športe a podporučíkovi Ľubomír Lörinčíkovi za reprezentáciu na X. ročníku Majstrovstiev sveta v hasičskom športe. Osobitné ocenenie bolo odovzdané Františkovi Bučkovi z DHZO Polomka za významný prínos v oblasti ochrany pred požiarmi. Ocenenie „Za osobnú statočnosť“ získal ako dlhoročný člen DHZ Polomka, pléna, výcvikového štábu a predsedníctva OV DPO Brezno. |
V príhovore sa okrem iných pod'akoval všetkým generálny inšpektor Mgr. Ing. Ivan Chromek, PhD za nominácie, ktorými reagovali na výzvu k ankete HASIČI - HASIČOM 2014 a zdôraznil: "Kvalita týchto nominácií potvrdila základnú myšlienku, ktorá stála koncom roka 2013 za zrodom tejto ankety. Tou myšlienkou je úcta k vykonanej práci hasičov, bez rozdielu zriad'ovatel'a hasičskej jednotky.
Som rád, že sa vyhlásenia výsledkov ankety ujal okres a mesto Revúca. Ide totiž o okres, kde pojem HASIČI - HASIČOM nie je len názvom ankety, ale výsledkom každodennej spolupráce. Aj ked' dnešný večer bude patrit' vít'azom jednotlivých kategórií tejto ankety, chcel by som, aby patril všetkým hasičom a hasičkám v kraji, pre ktorých sa stalo plnenie úloh ich poslaním. Aby patril aj ich rodinám, bez ktorých by sa toto poslanie dalo t'ažko plnit'. Dovoľte mi, aby som Vám na záver zaželal vel'a úspechov v d'alšej práci."
Fotografie: Peter Poboček
[cincopa A8JAEMcekLdy]
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.