vzniku papierne za účasti vtedajšieho predsedu vlády p. Róberta Fica. Menovaný zároveň uviedol do prevádzky nový stroj na výrobu kuchynských utierok, ktorý bol neskôr preradený do Harmanca.
História papierne sa oficiálne spomína od roku 1817, prvé správy o výrobe papiera v Slavošovciach spadajú do 18. storočia. Súviseli s menami chýrnych papiernických majstrov Martina Barmozyho a Michala Gauru (1759-1770). O úspešnosti a kvalite výroby aj v prítomnosti podávajú svedectvo zachované priesvitky (filigrány) na dobových listinách. Papiereň Slavošovce mala na priesvitke zobrazenú orlicu v záhlaví s korunkou, papiereň 2 heraldickú ľaliu, a ďalšie priesvitky zobrazovali poštovú trúbku v záhlaví obdobne s korunkou. (M. Gaura, K. Gyürky, D. Gyürky).
V roku 1826 Johanne Gyürkyovej zomiera manžel vo veku 36 rokov, ako 29 ročná sa stala vdovou so 6 maloletými sirotami, dlžobami a starosťami o rozvoj a budúcnosť papierne. Už na jar 1827 pristupuje k stavbe výrobne a potrebného rodinného domu. Sledovala vývoj papierenskej výroby aj v zahraničí, odkiaľ získavala odborníkov. Veľkým prínosom bol mladý odborník Kristián Hornbacher, ktorý zakrátko priviedol z Zürichu Jakuba Voitha.
Pod jej vedením a zavedením strojovej výroby papiereň začala rozkvitať. Aj Hornbacherovci v Slavošovciach našli nový domov, čo v konečnom dôsledku znamenalo vzostup a kvalitu výroby. Svojím životom, prácou a odkazom pre prítomnosť vtlačila zakladateľka papierne Johanna Gyürkyová pamäť doby, v ktorej žila. Dcéry zakladateľky sa vydali za Kristiána a Bedricha Hornbachera, ich synovia sa narodili v Slavošovciach a po skončení školy dosiahli významné životné posty. Pavol mal chýrnu papiereň v Tisovci, Ondrej bol inžinierom a podplukovníkom ženijného štábu c. a k. armády vo Viedni, kde spoločne s maršálkom gen. štábu Uchatiusom vo Viedni skonštruoval kanón, ktorý sa osvedčil v bojoch pri obsadzovaní Bosny, svojou technickou vyspelosťou predbehol dobu, v ktorej žil. Pripisuje sa mu aj vynález lietajúceho stroja, lietadla. Roku 1871 napísal spis o lietaní. Tretí syn Johanky a Davida menom Ludvík, bol fyzikusom mesta Rožňava. Posledný Alexander bol chýrnym obchodníkom a majiteľom papiernictva v Debrecíne.
Johanna, ako prvá v bývalej monarchii už roku 1865 zaviedla strojovú výrobu papiera. V tomto pamätnom roku zomiera. V roku 1880 sa bývalý rodinný podnik stáva akciovou spoločnosťou.
Bedrich Hornbacher junior uskutočňuje zlúčenie papierní v Slavošovciach. V roku 1870 kupuje Hirschov mlyn, kde plánoval urobiť potrebnú brusiareň dreva. Zakrátko, v roku 1878, kupuje funkčný železný hámor na rieke Slanej, v Hôrke pri Plešivci. Bol tu perspektívny dodavateľ celulózy, ako súčasť papierní v Slavošovciach. Roku 1880 nasledovalo pripojenie Masníkovskej papierne. Do čela zlúčených papierní sa dostáva generálny riaditeľ Viliam Herz, prezentujú sa pod firmou ERSTE PAPIERINDUSTRIE A. G. BUDAPEST, pod patrónstvom viedenskej Unionbanky.
Dobu minulú prezentovali riaditelia: Fridrich Hornbacher - 1870, Viliam Herz g.r. - do roku1881, Nathan Weis - do roku 1889, Frant. Pfob - do roku 1893, Karl Huntenmuller - 1903, Ing. Erhard Kletzel - 1908, N. Lechtaler -1909, Ing. Viliam Brauner – 1929, Ing. Bohumír Janata - 1929-1944.
Podnik sa po prvej svetovej vojne dostal do záujmovej sféry Moravskej agrárnej a priemyselnej banky v Brne.
Roky 1928-1929 sa stali základom prosperity podniku pod úspešným vedením generálneho riaditeľa Ing. Bohumíra Janatu, ktorý dokázal prekonať následky svetovej hospodárskej krízy a doviedol podnik k dlhoročnej úspešnosti. Tragicky zahynul v auguste 1944 v Banskej Bystrici. Novú koncepciu výroby prinieslo ukončenie 2. svetovej vojny, vznik druhej ČSR, neskoršie znárodnenie výroby.
Existenciu dnešnej papierne (datujúcej sa od roku 1817) pripomína SHP GROUP, ktorá pokračuje v tradíciách výroby pod logom Harmony. Bohatú minulosť papierne zviditeľňuje aj prítomnosť, aj keď sortiment výroby nie je už taký bohatý ako kedysi, svojou kvalitou však prispieva k udržaniu dobrého mena súčasného podniku. Z informačného spravodaja SHP GROUP Harmony info, sa o tom môžeme za jednotivé roky dozvedieť. Nadpisy: “Vzorované obrúsky zo SHP Slavošovce v západnej Európe“, „Made in SHP Slavošovce“ hovoria o aktuálnej výrobe a výrobkoch. PAPERWORLD 2010 - najväčšia európska výstava zameraná na papierové výrobky a dizajn v nemeckom Frankfurte nad Mohanom, ktorá sa konala koncom januára a zúčastnili sa na nej všetci významní výrobcovia dekoratívnych obrúskov v Európe, zviditeľnila aj výrobky SHP. Obdobne v máji v holandskom Amsterdame sa konala výstava PLMA 2010, na ktorej sa prezentovali všetci veľkí výrobcovia, ktorí ponúkali svoje výrobné kapacity na výrobu privátnych značiek do maloobchodných sietí. Účasť na tejto výstave priniesla nové významné kontakty na rokovanie s maloobchodnými sieťami v Nemecku, Bulharsku, Izraeli, Litve, ale aj veľké zákazky pre spoločnosti v Rakúsku, Veľkej Británii, Švédsku a Dánsku. Investíciou do nového obrúskového stroja NL 17 v Slavošovciach sa rozšírili možnosti výroby po stránke kvality aj sortimentu.
Nová linka v SHP Slavošovce ponúkla nové technické možnosti vo výrobe, ako napríklad osem farebníkov s prídavným deviatym lakovacím. Rozmery obrúskov 33x33 cm v štvrtinovom a osminovom skladaní v rôznych baleniach. Toto všetko stroj dokáže pri rýchlosti až 280 m za minútu. Technické možnosti stroja vytvárajú veľký priestor pre výrobu náročných farebných obrúskov. Na novej linke v SHP Slavošovce vyrábajú napr. aj novú sériu obrúskov pre obchodný reťazec IKEA.
SHP Slavošovce majú 195 ročnú tradíciu a v roku 2012 dosahujú dobré hospodárske výsledky, prešli rôznymi ekonomickými a politickými zmenami, ktoré ovplyvňovali aj vonkajšie vplyvy. Nezanedbateľná je aj vysoká cena surovín. Aj tu sa hľadajú rezervy, ako sa stať stabilnejším podnikom, dosiahnuť vyššiu kvalitu. Od roku 2004, keď sa začala výroba potlačených obrúskov v SHP Slavošovce, sa kvalita neporovnateľne zlepšila, urobil sa tu kus dobrej práce. Papiereň od svojho založenia v roku 1817 je toho svedectvom. Prešla dlhú cestu, začínajúcu jej zakladateľkou Johannou Gyürky, rod. Markušovou, ktorej náhrobok sa nachádza na miestnom cintoríne v Slavošovciach a jej priekopnícku činnosť pripomína pomník v areáli SHP.
PaedDr. Milan Sajenko
{jcomments on}

































__________________________________________________
V roku 2012 uplynulo 195 rokov od založenia jednej z najstarších papierní na našom území. Papierne, ktorá dodnes existuje pod názvom SHP Slavošovce. Zároveň uplynulo aj 147 rokov od úmrtia Johanny Gyürkyovej, rod. Markušovej (11.7.1796 - 20.8.1865). Bola priekopníčkou a zakladateľkou papierenského priemyslu na Slovensku. Ako prvá na Slovensku a bývalom Rakúsko-Uhorsku zaviedla do prevádzky v Slavošovciach v r. 1865 strojovú výrobu papiera.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-