vzniku papierne za účasti vtedajšieho predsedu vlády p. Róberta Fica. Menovaný zároveň uviedol do prevádzky nový stroj na výrobu kuchynských utierok, ktorý bol neskôr preradený do Harmanca.
História papierne sa oficiálne spomína od roku 1817, prvé správy o výrobe papiera v Slavošovciach spadajú do 18. storočia. Súviseli s menami chýrnych papiernických majstrov Martina Barmozyho a Michala Gauru (1759-1770). O úspešnosti a kvalite výroby aj v prítomnosti podávajú svedectvo zachované priesvitky (filigrány) na dobových listinách. Papiereň Slavošovce mala na priesvitke zobrazenú orlicu v záhlaví s korunkou, papiereň 2 heraldickú ľaliu, a ďalšie priesvitky zobrazovali poštovú trúbku v záhlaví obdobne s korunkou. (M. Gaura, K. Gyürky, D. Gyürky).
V roku 1826 Johanne Gyürkyovej zomiera manžel vo veku 36 rokov, ako 29 ročná sa stala vdovou so 6 maloletými sirotami, dlžobami a starosťami o rozvoj a budúcnosť papierne. Už na jar 1827 pristupuje k stavbe výrobne a potrebného rodinného domu. Sledovala vývoj papierenskej výroby aj v zahraničí, odkiaľ získavala odborníkov. Veľkým prínosom bol mladý odborník Kristián Hornbacher, ktorý zakrátko priviedol z Zürichu Jakuba Voitha.
Pod jej vedením a zavedením strojovej výroby papiereň začala rozkvitať. Aj Hornbacherovci v Slavošovciach našli nový domov, čo v konečnom dôsledku znamenalo vzostup a kvalitu výroby. Svojím životom, prácou a odkazom pre prítomnosť vtlačila zakladateľka papierne Johanna Gyürkyová pamäť doby, v ktorej žila. Dcéry zakladateľky sa vydali za Kristiána a Bedricha Hornbachera, ich synovia sa narodili v Slavošovciach a po skončení školy dosiahli významné životné posty. Pavol mal chýrnu papiereň v Tisovci, Ondrej bol inžinierom a podplukovníkom ženijného štábu c. a k. armády vo Viedni, kde spoločne s maršálkom gen. štábu Uchatiusom vo Viedni skonštruoval kanón, ktorý sa osvedčil v bojoch pri obsadzovaní Bosny, svojou technickou vyspelosťou predbehol dobu, v ktorej žil. Pripisuje sa mu aj vynález lietajúceho stroja, lietadla. Roku 1871 napísal spis o lietaní. Tretí syn Johanky a Davida menom Ludvík, bol fyzikusom mesta Rožňava. Posledný Alexander bol chýrnym obchodníkom a majiteľom papiernictva v Debrecíne.
Johanna, ako prvá v bývalej monarchii už roku 1865 zaviedla strojovú výrobu papiera. V tomto pamätnom roku zomiera. V roku 1880 sa bývalý rodinný podnik stáva akciovou spoločnosťou.
Bedrich Hornbacher junior uskutočňuje zlúčenie papierní v Slavošovciach. V roku 1870 kupuje Hirschov mlyn, kde plánoval urobiť potrebnú brusiareň dreva. Zakrátko, v roku 1878, kupuje funkčný železný hámor na rieke Slanej, v Hôrke pri Plešivci. Bol tu perspektívny dodavateľ celulózy, ako súčasť papierní v Slavošovciach. Roku 1880 nasledovalo pripojenie Masníkovskej papierne. Do čela zlúčených papierní sa dostáva generálny riaditeľ Viliam Herz, prezentujú sa pod firmou ERSTE PAPIERINDUSTRIE A. G. BUDAPEST, pod patrónstvom viedenskej Unionbanky.
Dobu minulú prezentovali riaditelia: Fridrich Hornbacher - 1870, Viliam Herz g.r. - do roku1881, Nathan Weis - do roku 1889, Frant. Pfob - do roku 1893, Karl Huntenmuller - 1903, Ing. Erhard Kletzel - 1908, N. Lechtaler -1909, Ing. Viliam Brauner – 1929, Ing. Bohumír Janata - 1929-1944.
Podnik sa po prvej svetovej vojne dostal do záujmovej sféry Moravskej agrárnej a priemyselnej banky v Brne.
Roky 1928-1929 sa stali základom prosperity podniku pod úspešným vedením generálneho riaditeľa Ing. Bohumíra Janatu, ktorý dokázal prekonať následky svetovej hospodárskej krízy a doviedol podnik k dlhoročnej úspešnosti. Tragicky zahynul v auguste 1944 v Banskej Bystrici. Novú koncepciu výroby prinieslo ukončenie 2. svetovej vojny, vznik druhej ČSR, neskoršie znárodnenie výroby.
Existenciu dnešnej papierne (datujúcej sa od roku 1817) pripomína SHP GROUP, ktorá pokračuje v tradíciách výroby pod logom Harmony. Bohatú minulosť papierne zviditeľňuje aj prítomnosť, aj keď sortiment výroby nie je už taký bohatý ako kedysi, svojou kvalitou však prispieva k udržaniu dobrého mena súčasného podniku. Z informačného spravodaja SHP GROUP Harmony info, sa o tom môžeme za jednotivé roky dozvedieť. Nadpisy: “Vzorované obrúsky zo SHP Slavošovce v západnej Európe“, „Made in SHP Slavošovce“ hovoria o aktuálnej výrobe a výrobkoch. PAPERWORLD 2010 - najväčšia európska výstava zameraná na papierové výrobky a dizajn v nemeckom Frankfurte nad Mohanom, ktorá sa konala koncom januára a zúčastnili sa na nej všetci významní výrobcovia dekoratívnych obrúskov v Európe, zviditeľnila aj výrobky SHP. Obdobne v máji v holandskom Amsterdame sa konala výstava PLMA 2010, na ktorej sa prezentovali všetci veľkí výrobcovia, ktorí ponúkali svoje výrobné kapacity na výrobu privátnych značiek do maloobchodných sietí. Účasť na tejto výstave priniesla nové významné kontakty na rokovanie s maloobchodnými sieťami v Nemecku, Bulharsku, Izraeli, Litve, ale aj veľké zákazky pre spoločnosti v Rakúsku, Veľkej Británii, Švédsku a Dánsku. Investíciou do nového obrúskového stroja NL 17 v Slavošovciach sa rozšírili možnosti výroby po stránke kvality aj sortimentu.
Nová linka v SHP Slavošovce ponúkla nové technické možnosti vo výrobe, ako napríklad osem farebníkov s prídavným deviatym lakovacím. Rozmery obrúskov 33x33 cm v štvrtinovom a osminovom skladaní v rôznych baleniach. Toto všetko stroj dokáže pri rýchlosti až 280 m za minútu. Technické možnosti stroja vytvárajú veľký priestor pre výrobu náročných farebných obrúskov. Na novej linke v SHP Slavošovce vyrábajú napr. aj novú sériu obrúskov pre obchodný reťazec IKEA.
SHP Slavošovce majú 195 ročnú tradíciu a v roku 2012 dosahujú dobré hospodárske výsledky, prešli rôznymi ekonomickými a politickými zmenami, ktoré ovplyvňovali aj vonkajšie vplyvy. Nezanedbateľná je aj vysoká cena surovín. Aj tu sa hľadajú rezervy, ako sa stať stabilnejším podnikom, dosiahnuť vyššiu kvalitu. Od roku 2004, keď sa začala výroba potlačených obrúskov v SHP Slavošovce, sa kvalita neporovnateľne zlepšila, urobil sa tu kus dobrej práce. Papiereň od svojho založenia v roku 1817 je toho svedectvom. Prešla dlhú cestu, začínajúcu jej zakladateľkou Johannou Gyürky, rod. Markušovou, ktorej náhrobok sa nachádza na miestnom cintoríne v Slavošovciach a jej priekopnícku činnosť pripomína pomník v areáli SHP.
PaedDr. Milan Sajenko
{jcomments on}
































V roku 2012 uplynulo 195 rokov od založenia jednej z najstarších papierní na našom území. Papierne, ktorá dodnes existuje pod názvom SHP Slavošovce. Zároveň uplynulo aj 147 rokov od úmrtia Johanny Gyürkyovej, rod. Markušovej (11.7.1796 - 20.8.1865). Bola priekopníčkou a zakladateľkou papierenského priemyslu na Slovensku. Ako prvá na Slovensku a bývalom Rakúsko-Uhorsku zaviedla do prevádzky v Slavošovciach v r. 1865 strojovú výrobu papiera.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-