Marián Tkáč PhD. Je autorom 14 kníh literatúry faktu, 4 beletristických kníh, viacerých rozhlasových relácií, pásiem, ako aj rozhlasových hier z
cyklu Slovenské rody, ale aj autorom množstva odborných článkov a štúdií zameraných na dejiny, dejiny peňazí, bankovníctva a hospodárstva. Vnímavé publikum, ktoré tvorili študenti zo stredných škôl až po generáciu, ktorá je už v dôchodkovom veku, sa zaujímalo nielen o knižnú tvorbu hosťa, ale aj o jeho rozhlasovú, televíznu či publikačnú činnosť. Putovanie dejinami v príbehu o hľadaní a nachádzaní úspechov na tejto zemi, o ceste k bohatstvu i jeho užívaní prostredníctvom najnovšej knihy "Turzovci" sa spomenulo len okrajovo a poslucháči veria, že v blízkej budúcnosti bude družná beseda pokračovať.
Pedagóg, spisovateľ, zberateľ a vydavateľ ľudových rozprávok, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, folklorista, básnik, literárny historik – to je krátka charakteristika významnej osobnosti našej literatúry Pavla Emanuela Dobšinského. Pri príležitosti jeho dňa narodenia – 16. marca, sa konajú po celom Slovensku v knižniciach rôzne aktivity na jeho počesť pod názvom „Slovensko Dobšinskému – Deň ľudovej rozprávky“. Deti rožňavských základných škôl prišli pozrieť talenty a herecké výkony žiakov Základnej umeleckej školy z literárno-dramatického odboru v dramatizácii jednej z jeho rozprávok. Zapojili sa aj do súťaže „Kto je kto“ v objavovaní hrdinov Dobšinského rozprávok, dobrých aj zlých, pekných aj škaredých, dôležitých aj menej dôležitých a ich úlohou bolo po prečítaní zapísať hrdinov (postavy) do súťažného hárku.
Kontroverzný román Kód 9, ako aj knihy Idioti v politike, Zóna nadšenia, či Zastavte Dubčeka!, príde „zmapovať“ a predstaviť v piatok 25. marca 2011 o 11.00 hod. ich autor, slovenský prozaik, dramatik, diplomat a politik Jozef Banáš na besede pod názvom „Slobodní sme len vtedy, keď poznáme pravdu“. Jozef Banáš vystriedal počas svojho života niekoľko profesií od topmanažéra, novinára, diplomata i politika. Napísal vyše dvesto komentárov, glos, esejí, štyri televízne inscenácie a tri divadelné komédie. To, či sa riadi heslom - Život je príliš vážna vec na to, aby sme ho brali smrteľne vážne, alebo aké dobrodružstvá nás v budúcnosti čakajú v ďalších jeho knihách, sa dozvieme v prvý jarný týždeň v príjemnom prostredí rožňavskej knižnice. A odísť po príjemnom rozhovore naprázdno? Nie, opak môže byť skutočnosťou. Nielen s ktoroukoľvek jeho knihou pod pazuchou, ale aj s podpisom a venovaním od autora v nej, môžete v tento deň odísť do svojich príbytkov. A ručíme Vám za to, že už počas zatvárania dverí začnete nedočkavo a túžobne čítať prvé stránky. Veď čo tam po tom, že ste si zabudli vyzliecť aj kabát...?
Medzinárodné výskumy OECD, známe pod skratkou PISA, potvrdili skutočnosť, že slovenskí žiaci v medzinárodnom porovnaní značne zaostávajú za svojimi rovesníkmi v oblasti čitateľskej gramotnosti. Preto sa knižnice na Slovensku usilujú svojou rôznorodou činnosťou zmeniť tento nepriaznivý stav. Jednou z takýchto možností je aj podujatie „Na túto knihu nikdy nezabudnem“ ktoré sme sa rozhodli po niekoľkých rokoch úspešného verejného čítania rôznych rozprávok pre deti trošku vynoviť a zmeniť. V živote ľudí sú totiž situácie, ktoré sú rozhodujúce, a to či v oblasti povolania, alebo pri rozličných záľubách a koníčkoch. V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sme pripravili v dopoludňajších hodinách stretnutie so známymi osobnosťami regiónu v rámci celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc, ktorí prídu porozprávať, ako ich „posunula kniha vpred“, teda, ako im kniha ukázala cestu k povolaniu či celoživotným koníčkom. Veď, kto by dnes nechcel byť mediálne známou osobnosťou napríklad v rozhlase či v televízii, alebo vystavovať svoje umenie v podobe zaujímavých fotografií a obrazov na pôde domácej či v zahraničí? A následne sa stretávať so svojimi fanúšikmi na rôznych fórach, besedách a dokonca rozdávať dobré rady či autogramy? Aká je k tomu „dlhá“, či nebodaj „krátka“ cesta sa dozvieme dňa 28.3.2011 od 8.00 hod. A nezabudli sme ani na tých najmenších. Deťom z materských škôl sa budú čítať tie najkrajšie rozprávky, ktoré v detstve nesmú chýbať. Veď pohľad na rozžiarené očká a nekonečné otázky typu „prečo?“ sú tou najlepšou cestou k vnímavosti čítania, budúcej komunikácii a k vylepšeniu momentálneho stavu čitateľskej gramotnosti.
Odhodlali ste sa po niekoľkoročnom váhaní a kúpili ste si dovolenku first moment? Radosť z potešenia, že ste ušetrili značnú časť financií, vám zrazu pokazil momentálny vývoj v tej-ktorej krajine, kde sa obyvateľstvo rozhodlo zmeniť svoj politický režim. Kladiete si otázku, čo s tým a netrpezlivo čakáte, aká bude tohtoročná dovolenková sezóna. Dovolenky, cestovný ruch, cestovné kancelárie, letné a zimné destinácie doma i v zahraničí, skúsenosti dobré i zlé, dôležité a rozsiahle informácie o rôznych krajinách, súťaže o skvelé ceny a vždy trefné „Slovo šéfa“ na úvod... - to je len pár „zastavení“ v mesačníku Cestovateľ. O časopise, ako vznikol, ako sa rozvíjal a aké má novinky, aké inšpirácie pre študentov a školy, ako vyzerá jeho internetová podoba, ale hlavne o cestovnom ruchu, turizme a životnom štýle príde porozprávať jeho šéfredaktor Ľubomír Motyčka v rámci celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave 29. marca 2011 o 16.30 hod. Príďte sa „dovolenkovo“ naladiť, podeliť sa so svojimi skúsenosťami a radami. Možno Vás čaká aj malé prekvapenie. Vstup je voľný.
„Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo“ - myšlienkou usporiadať výstavu o jaskyniach Slovenského krasu sa zaoberali už v minulosti. To, že sa naše jaskyne stali súčasťou svetového prírodného dedičstva považujeme nielen za ocenenie práce jaskyniarov, ktorí jaskyne objavili, preskúmali, zdokumentovali..., ale aj za určitú výzvu na zmenu postoja k jaskyniam. Jaskyne sú vzácne prírodné výtvory bez ohľadu na to, či sú v zozname UNESCO, alebo nie. To, že sa stali súčasťou zoznamu, nám umožňuje posunúť sa ďalej v ich ochrane. Prezentovať tieto jaskyne pred verejnosťou a preniesť na ňu hodnoty, ktoré s jaskyňami spájame, je základná forma ich ochrany. A k tomu sme si pozvali v rámci podujatí počas Týždňa slovenských knižníc odborníka, pána RNDr. Jaroslava Stankoviča, ktorý nám prostredníctvom šestnástich panelov priblíži krásy jaskýň Slovenského krasu dňa 30. marca 2011 o 16.30 hod. v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave. Vstup je voľný a vítaní sú všetci, ktorých zaujímajú krásy našej krajiny. Je možné, že po tomto stretnutí sa budete pohrávať s myšlienkou, ako sa stať jaskyniarom. Že je to nemožné? Tak o opaku Vás určite veľmi ľahko a s nadšením presvedčí náš hosť.
„Túry do literatúry“ alebo literárny zemepis o slovenských mestách dýchajúcich literatúrou je názov zaujímavého podujatia v rámci Týždňa slovenských knižníc, na ktorom Vás srdečne privítajú knihovníčky v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského dňa 31.3.2011 od 8.00 do 13.00 hod. Aj vaša prítomnosť a kniha od obľúbeného autora nám pomôže vytvoriť atmosféru, ktorá sa bude niesť v duchu základnej myšlienky tohto podujatia - netradične o slovenskej pôvodnej tvorbe z Bratislavy do Prešova.
Formovať estetické a výtvarné umenie, prehlbovať vzťah detí nielen k písanému slovu, ale aj k ilustráciám v knihách, sa rozhodli v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave prostredníctvom výtvarnej súťaže. Dánsky prozaik, dramatik, básnik a rozprávkar HansChristian Andersen sa preslávil množstvom krásnych rozprávok. A práve jeho tvorbu pre deti sme si pripomenuli ilustráciami žiakov názvom "Ilustrácie k rozprávkam Hansa Christiana Andersena - Farebná fantázia". Vyhodnotenie súťaže sa uskutoční 1.4.2011 o 14.00 hod. v spoločenskej sále knižnice v rámci Týždňa slovenských knižníc.
V dnešnej technicky vyspelej spoločnosti je otázka vytvárania, formovania pozitívneho vzťahu ku knihám a výchova detí k čítaniu jednou z najdôležitejších úloh knižníc. „Noc s Andersenom“ je jednou z akcií, ktorou knižnice vedú boj v konkurencii populárnejších médií o záujem detí. Všetci vieme, že dnešný spôsob života detí čítaniu príliš nepraje. Knižnice súperia s mnohými akčnými lákadlami, od vysedávania pred televíznou obrazovkou začnúc a končiac pred monitorom s počítačovými hrami. A tak aj Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave sa opäť zapája do medzinárodného projektu „Noc s Andersenom“, ktorá v tomto roku bude prebiehať z 1. apríla na 2. apríla 2011. Účastníkov čaká množstvo zábavy, ponaučenia a zážitkov, ktoré im pripravili pracovníčky knižnice.
Už tradične mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale i mesiacom knihy. Kniha najväčší priateľ človeka od vynálezu kníhtlače patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých. Prečo si Mesiac knihy pripomíname práve v marci? Pri pátraní, prečo sa marec už roky pripomína ako mesiac knihy, sme sa dopracovali k známej a zaujímavej postave slovenskej histórie, ktorou je Matej Hrebenda-Hačavský (10.3.1796 – 16.3.1880). Tento legendárny rozširovateľ slovenskej a českej knihy, a tým aj osvety a vzdelanosti, sa narodil aj zomrel v marci. Hoci od narodenia mal zrakovú chybu a neskôr celkom oslepol, natoľko miloval knihy, že sa mu stali osudom. Veľmi rád čítal, no neskoršie už čítať nemohol. Nevidel. Preto keď nevidel, počúval. Chodil od domu k domu a prosil ľudí, aby mu čítali. Putoval nielen po Gemeri a Malohonte, ale prechodil aj celé Slovensko, Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, čím zároveň šíril aj kultúru a osvetu. Na cestách zbieral staré tlače a rukopisy a pred zničením zachraňoval staré knihy, zasielal ich do škôl a spolkových inštitúcií, alebo ich donášal popredným vzdelancom. Takto mnoho kníh zachoval a významnou mierou sa pričinil aj o budovanie knižníc.
Knižnice. Možno pre niektorých prvý krok ku knihe. A veríme, že u mnohých nie aj posledný. Preto, ak mnohí majú hlbšie do peňaženky, nemusia mať obavu, že im ostáva pozerať sa iba na televíznu obrazovku. Je tu inštitúcia, ktorá má vo svojich regáloch knihy od výmyslu sveta s množstvom rôznych myšlienok, informácií i vedomostí. A nielen v mesiaci marec, ale po celý rok. Skúsme sa zamyslieť nad Matejom Hrebendom, ako aj nad výrokom A. Mauroisa „Čítanie dobrej knihy je ustavičný dialóg, pri ktorom sa kniha prihovára a naša duša odpovedá“. A je možné, že pri nasledujúcom medzinárodnom výskume čitateľskej gramotnosti naša mladá generácia bude na popredných miestach.
Tatiana Bachňáková
{jcomments on}
Ak nemáte v peňaženke, záchranu hľadajte v knižnici Doporučený
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Mesiac marec, ktorý práve plynie, máme už od dávnych čias v pamäti zapísaný ako mesiac knihy. Možno tento prívlastok už nevnímame tak intenzívne ako kedysi, napriek tomu má literatúra v živote človeka svoje stále miesto. Aj Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave v tomto roku pripravila pre svojich čitateľov a širokú verejnosť množstvo zaujímavých a pútavých podujatí.
8. marca 2011 v popoludňajších hodinách vstúpil do spoločenskej sály knižnice ekonóm, spisovateľ, publicista a bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska, v súčasnosti predseda Matice slovenskej Ing.
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-