Pred asi týždňom, na Rožňavskom jarmoku, kamarátka Božka šepla mi pri pohári burčiaku do uška troška: “Na budúcu sobotu máme guláš akciu v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Ak chceš, pozývam ťa“. Nevedel som, „kto my“, ale pozvanie som prijal. V sobotu 21.9. som kamarátku Božku vyzdvihol na Vargovom poli trošku, a spolu sme sa odviezli na miesto stretnutia. V Krásnohorskej Dlhej Lúke, pri penzióne Jasmína už bolo cítiť vôňu praženého mäska. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa dozvedel, že som v kruhu členov Zväzu diabetikov Slovenska – a to Základnej organizácia DIAGEMER Rožňava. O čo väčšie však bolo moje prekvapenie, keď som medzi prítomnými uvidel veľa mojich známych, ako aj samotného predsedu pán Jána Fabiána z Kružnej. Po krátkom privítaní a spoločnej fotografii sme sa poniektorí vybrali na krátku turistickú prechádzku za sprievodu bývalej pani predsedníčky. Popri starom opustenom mlyne – v ktorom podľa legendy sa vraj zjavuje duch obeseného muža, resp. mlynára – sme prišli ku prekrásnej kaplnke Panny Márie, ktorú dali vybudovať ešte potomkoviaAndrássyovcov. Kaplnka stojí presne oproti hradu Krásna Hôrka. Prameň vody, ktorý vyviera pod kaplnkou, je vraj liečivý a uzdravuje hlavne oči. Pri svojej návšteve Rožňavy ho posvätil aj pápež Ján Pavol II. Naše kroky potom viedli ku Krásnohorskej jaskyni, ktorá je známa najvyšším stalagmitom v strednej Európe. A potom už pomalým tempom sme sa vracali do Krásnohorskej Dlhej Lúky. Cestou nás osviežil letný dáždik. Po príchode do penziónu nás čakal nie guláš, ale milé prekvapenie vo forme paprikovo-cesnakovej-podhrdlinovej pochúťky s chlebíkom. Aby nám nebolo ťažko, zapili sme to dobrým páleným – kto mohol – alebo výborným čajíkom. Na guláš sme si ešte trochu počkali – ale stál zato! Vďaka gulášmajstrovi!
Stretnutie členov ZO DIAGEMER nebolo len oddychové, ale aj tak trochu pracovné. Pán predseda informoval členov o ďalších aktivitách a akciách ZO v tomto roku. Poďakoval sa za účasť, všetkým poprial všetko dobré a pomaly sme sa začali rozchádzať. Ale tu na záver prišlo ešte milé prekvapenie. Členky ZO DIAGEMER schytili do tanca predsedu a poriadne ho vyzvŕtali.
Výborná akcia, dobré počasie. ZO DIAGEMER prajem všetko dobré a členom hlavne pevné zdravie. Možno aj MO MS v Rožňave s touto organizáciu nadviaže kontakt a zorganizuje nejaké spoločné akcie.
Žime život, kým sme tu.
Ing. Milan Kupčo
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.