Boccia 
V prílohe tohto príspevku je pripojená i prihláška do turnaja, ktorá má určený pevný termín odovzdania 12. september 2014. Boccia je šport pre ťažko telesne postihnutých, jeho integrovaný variant je určený pre všetkých - ako zdravotne postihnutých, tak aj zdravých. Hrá sa po sediačky, s náradím a loptami organizátora, príp. vlastnými pomôckami, podľa pravidiel BISFed upravených organizátorom na potreby integrovanej boccie. Neznalosť pravidiel boccie nie je prekážkou účasti - základné pravidlá boccie budú vysvetlené pred začiatkom súťaže.
Každý tím pozostáva z troch hráčov. Tímy budú žrebovaním určené do 4 skupín po 3 tímoch, (12 tímov). V skupine hrá každý s každým. Do semifinále postupujú víťazi skupín. Semifinále a finále sa hrá systémom pavúka. V prílohe nájdete aj propozície turnaja a týmto vás a vašich kolegov aj srdečne pozývame na turnaj - či už ako divákov, novinárov, alebo ako hráčov, pretože v trojčlenných tímoch si môžu prísť tento šport zahrať aj zástupcovia organizácií, firiem, štátnych inštitúcií. Pokiaľ vás táto ponuka zaujme, neváhajte sa skontaktovať s nižšie uvedenými organizátormi a vyžiadať si ďalšie informácie. O tomto športe v regióne Rožňava sa dozviete viac na stránke http://www.parahry.sk/paged/aktuality/.
Povedzme si aspoň v skratke niečo o tom, kto vlastne Ondrej Bašták Ďurán je a ako sa dostal k tomuto športu.
Narodil sa 6.3.1976 v Rožňave, vyrastal v Henckovciach a Gemerskej Polome. Základnú školu navštevoval vo Vlachove, Gemerskej Polome a Rožňave. Študoval na Gymnáziu v Rožňave a Banskej Štiavnici. Vyštudoval biomedicínsku fyziku na FMFI UK a po štúdiách pôsobil v Bratislave.
Vlastnou tvorbou sa angažuje literárne, pracoval v sociálnej oblasti ako osobný asistent, administratívny pracovník, organizátor šachových turnajov pre telesne postihnutých a tréner boccie.
Športu boccia sa venoval popri ostatných aktivitách spojených so zdravotne postihnutými ľuďmi viac ako 12 rokov a to v pozícii asistenta hráčov, rozhodcu, trénera a spoluorganizátora turnajov a sústredení v bocci.
Od roku 2013 v oblasti športu zdravotne postihnutých aj podniká pod názvom firmy BASHTO. Stal sa distribútorom boccia vybavenia dánskej firmy Handi Life Sport na Slovensku, je výrobcom boccia príslušenstva – najmä boccia rámp, získal trénerskú licenciu v športe pre všetkých so zameraním zdravotná telesná výchova, publikoval príručku k tréningom boccie (BOCCIA: Základné techniky tréningu pre hráčov a asistentov, 2013), organizuje tréningy a turnaje v športe boccia.
Sídli v Gemerskej Polome a jedným z jeho podnikateľských zámerov je propagácia boccie v rožňavskom regióne, ako aj v košickom samosprávnom kraji, kde je boccia zatiaľ známa len málo.
Kontakty:
www.parahry.sk
www.bashto.sk
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.