"Tri zlaté, no to je bomba! Sme nesmierne šťastné. Sú to skvelé pocity, nádherné okamihy. Cítim sa veľmi šťastná," radovala sa v cieli 23-ročná študentka Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave. "Vôbec som nebola nervózna, cítila som sa veľmi dobre. V podstate som si to vychutnávala, celú tú atmosféru. Diváci tu sú neskutoční," pokračovala trojnásobná paralympijská víťazka. "Tentoraz som bola ja nervóznejšia. Vieme, že slalom je Heninou najslabšou disciplínou. Viem, že nemôžem svoje pocity prenášať na pretekára. Po odštartovaní to išlo všetko preč a už som sa sústredila iba na to, aby sme dali do tej jazdy všetku tú tréningovú drinu, námahu a boli čo najskôr v cieli," pridala sa jej navádzačka Natália Šubrtová.
Henrieta Farkašová už do Vancouveru išla v role favoritky. Vedela, že môže zabodovať v každých pretekoch. "Počas celej sezóny som dosahovala veľmi dobré výsledky. Predpoklad na medailový zisk tam teda bol. Paralympiáda je však špecifická. Aj najväčší favoriti môžu vyhorieť. Určite je môj výsledok vysoko nad očakávanie a som veľmi šťastná, že to takto dopadlo. Stále tomu nemôžem uveriť, že som to všetko takto zvládla. Je to úžasný pocit," dodala Henrieta. Uvedomovala si, že tento úspech nie je iba jej dielom. "Je v tom veľmi veľa ľudí. Najväčší podiel má moja navádzačka. Ona ma ťahá počas celej jazdy, povzbudzuje ma, kričí na mňa. Samozrejme tréner, ktorý nás usmerňuje, dáva pokyny. Ďakujem aj servismanovi Marošovi Hudíkovi, ktorý nám pripravuje lyže, rodine, ktorá ma podporuje, je to veľký tím, ktorý za mojimi úspechmi stojí," zakončila šťastná Henrieta Farkašová.
Zo 6 zlatých na X. zimnej paralympiáde Henrieta Farkašová vybojovala tri
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Na komentovanie vynikajúceho výkonu Henriety Farkašovej, rodáčky z Lipovníka v jej poslednej disciplíne na X. zimných paralympijských hrách vo Vancouvri už nemám slov. Táto zrakovo postihnutá zjazdárka sa postarala sa aj o prekonanie rekordu z Atén, odkiaľ sa slovenskí zdravotne postihnutí športovci vracali s piatimi najjagavejšími kovmi, keď triumfovala v záverečnej disciplíne programu alpských lyžiarskych disciplín - v superkombinácii. V oboch častiach pretekov dosiahla najlepší čas a zaslúžene sa tešila zo zlatej medaily. Ona sama získala na svahoch v Creekside tri zlaté a jednu striebornú medailu. Vyrovnala tak medailový zásah Najnovšie od Ondrej Doboš - MAJ GEMER
- Čiernolehotský pamätník pripomína historické udalosti SNP na Gemeri
- Navždy odišiel vzácny človek, zaslúžilý člen DPO SR Marián Kapusta
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
- Boj o prvé miesto vo futbale trvá do konca ročníka
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.