Podmienky zapojenia škôl sa do súťaže:
Predlohu hlasovacieho lístka pre žiakov pošle Nadácia Ekopolis zodpovednej osobe na vyžiadanie. Mail, prosím, napíšte na adresu:
Je dôležité, aby bolo vyplnené číslo stromu, meno a priezvisko žiaka. Prosím, nezabudnite vyplniť aj adresu školy a kontaktnú osobu (mail, telefónne číslo), aby vás vedeli identifikovať a prípadne kontaktovať.
Každý žiak/študent má jeden hlas – je potrebné, aby boli do nadácie doručené vyplnené hlasovacie lístky, resp. zoznam žiakov s príslušnými hlasmi.
Súťaž pre školy trvá do 30. septembra. Poštu s lístkami od žiakov akceptuje nadácia najneskôr do 5. októbra 2021. (Rozhoduje pečiatka pošty z dňa 5.10.2021). Adresa: Nadácie Ekopolis, Komenského 21, Banská Bystrica 974 01.
Mená víťazov súťaže sa dozviete počas oficiálneho vyhlasovania výsledkov celej ankety Strom roka, ktoré sa uskutoční v priebehu októbra tohto roka.
Všetky pravidlá súťaže nájdete na webovej stránke Nadácie Ekopolis:
https://www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/strom-roka/sutaz-pre-skoly
O priazeň škôl v regióne Gemer-Malohont, ale aj mimo neho, sa uchádza finalista č. 5, ktorým je chránený strom z Hnúšte – katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides Walt).
Hnúšťanská katalpa predstavuje najväčší exemplár svojho druhu na strednom Slovensku. Ide o strom, ktorý nie je pre naše končiny obvyklý. Pôvodne bol rozšírený v juhovýchodnej časti severoamerického kontinentu, od Georgie cez Floridu a Mississippi do Luisiany. Do Európy sa dostala okolo roku 1726. V tomto roku sa ako jediný strom z regiónu Gemer-Malohont dostala medzi finalistov ankety Strom roka 2021.
Katalpa má okolo 180 rokov a za chránený strom bola vyhlásená v roku 1966 z dôvodu jej biologického a architektonického významu. Esteticky prekvitá najmä v máji až júni, kedy je obsypaná bielymi kvetmi. Jedinečná je hlavne pre jej nezvyčajný, čiastočne poliehavý vzrast. S výškou 12 metrov a obvodovom 396 cm patrí k najväčším
katalpám v našom regióne i na Slovensku. Rastie v bývalej panskej záhrade, ktorá je pomenovaná po poslednom šľachtickom rode v Hnúšti, ktorým boli Mariássyovci. Park so vzácnymi druhmi stromov v Mariássyho záhrade založil koncom 19. storočia miestny zemepán Gustáv Fáy. Vzhľadom na svoj vek by si ošetrenie aj úpravu okolia určite zaslúžila. Mnohí si s ňou nostalgicky spájajú spomienky na svoje detstvo – hrávali sa pri nej celé generácie detí, vznikali tu koncoročné fotky z miestnych škôl. V budúcnosti má byť zaradená ako jedna zo zastávok náučného chodníka mestom Hnúšťa.
![]() |
![]() |
|
![]() |
![]() |
Víťazný strom získa okrem titulu Strom roka 2021 aj odmenu v podobe dendrologického posudku od ISA Slovensko a finančný príspevok na ošetrenie. Stromy, ktoré sa v ankete umiestnia na 2. a 3. mieste rovnako získajú peňažnú sumu, ktorá môže byť použitá na ich ošetrenie alebo úpravu okolia.
Za každý hlas pre hnúšťanskú katalpu ďakujeme.
Katalpu do ankety Strom roka 2021 nominovali mesto Hnúšťa a Miestna akčná skupina MALOHONT.
O výsledkoch hlasovania a nových informáciách o strome vás budeme priebežne informovať.
Úvodná foto: Nadácia Ekopolis
Foto katalpy: Martin Babarík
Video k článku: Katalpa bignóniovitá z Hnúšte (súťaž Strom roka 2021) – YouTube
Historická foto z roku 1957: Mesto Hnúšťa
Promo video: Mesto Hnúšťa v spolupráci so svojimi ZŠ a MŠ, kamera a strih: Majo Sucháč, Robo Krupár
Kontakt k tlačovej správe:
Miroslava Vargová, manažérka MAS MALOHONT – 0903 772 453,
V prípade potreby je možné doplniť o informácie o možnostiach hlasovania pre širokú verejnosť:
Ak sa vám katalpa páči, môžete ju podporiť Vaším hlasom do 30. 9. 2021.
Svojmu favoritovi na Strom roka 2021 môžete odovzdať až 4 hlasy:
- prostredníctvom vášho mailu na web stránke: https://www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/strom-roka/finalisti/katalpa_bignoniovita_hnusta
- kliknutím na páči sa mi to (lajkom) na fotku katalpy vo fotoalbume na Facebooku (strom označený číslo 5): https://www.facebook.com/media/set?vanity=nadacia.ekopolis&set=a.10159431632175929
- prostredníctvom vášho mobilu zaslaním SMS správy na číslo 7773 vo formáte STROM*5*kontaktné údaje (Pozn.: Cena SMS je spoplatnená podľa cenníka každého prevádzkovateľa služby a cena spätnej SMS správy je max. 0,2009 eur s DPH.)
- formou hlasovacieho lístka, ktorý nájdete v klientskom centre na Mestskom úrade v Hnúšti, prostredníctvom ktorého môžete vyhrať poukážku na nákup kníh v hodnote 50 eur.




































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-