„Cyklobus jazdieval k 36-metrovému viaduktu a 2,4-kilometrovému tunelu pri Magnezitovciach, cez ktorý vedie cestička pre cyklistov a mal by byť najdlhším v strednej Európe. Tohto roku sme prevádzku cyklobusu pozmenili s tým, že ľudia si môžu vybrať konkrétnu trasu aj dátum a ak sa nazbiera dostatok záujemcov, sme pripravení cestu cyklobusom pre nich zorganizovať,“ konkretizovala Vojenčiaková.
Pretrvávajúci záujem je podľa nej tiež o požičiavanie bicyklov či elektrobicyklov. „Vlani sa to začalo už s prvými slnečnými dňami v apríli. Počas roka sme ich požičali celkovo v 90 prípadoch. Ponúkame aj možnosť požičať si grátis k bicyklom cyklovozík pre malé dieťa do štyroch rokov,“ ozrejmila riaditeľka, podľa ktorej o túto službu mali záujem hlavne turisti z iných regiónov. V požičiavaní bicyklov mesto pre záujem turistov pokračuje aj v tomto roku bez zvyšovania cien.
Široká ponuka bicyklov vrátane elektrických Turisti si v Hnúšti môžu požičať štyri elektrobicykle a tri trekové bicykle, ako aj štyri klasické a tri detské bicykle. Primátor Roman Lebeda pripomenul, že s nápadom spustiť prevádzku cyklobusu začali v Hnúšti už v roku 2015. „Postupne sme k tomu pridávali aj bicykle na prenájom. V roku 2019 a 2020 sa nám podarilo tiež získať nejaké granty na nákup nových elektrobicyklov,“ povedal.
Ako pokračovala Michaela Hroncová, vedúca oddelenia vnútornej správy, školstva a sociálnych vecí Mestského úradu Hnúšťa, bicykle a cyklovozík v celkovej hodnote 5 200 eur boli zakúpené vďaka úspešnému projektu mesta s názvom Sadni na bicykel. Podporený bol zo strany Banskobystrického samosprávneho kraja prostredníctvom OOCR Gemer.
„Keďže dopyt po požičovni bicyklov v našom meste rastie, sme radi, že realizáciou tohto projektu môžeme vyjsť v ústrety svojim občanom a návštevníkom z okolia, uspokojiť ich záujmy a ponúknuť im širšie možnosti využitia svojho voľného času či poznávania regiónu,“ povedala Hroncová.
Za požičanie elektrobicykla záujemca zaplatí 25 eur na celý deň. V prípade krosového bicykla je to päť eur a u klasického či detského bicykla tri eurá.
Cyklovozík je k požičanému bicyklu poskytnutý zdarma.
Bicykle je navyše možné po dohode vrátiť až ďalší deň ráno.
Rezervácie na jazdu bicyklom a cestu cyklobusom sú možné počas letnej sezóny na čísle 0901 706 641, alebo e-mailom na . Je potrebné zaregistrovať sa minimálne 24 hodín vopred.
Viac informácií v prípade záujmu poskytne:
Mgr. Diana Vojenčiaková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.