Sieť regionálnych nemocníc Svet zdravia, a.s., sa dnešným dňom oficiálne rozširuje o tri nové nemocnice v mestách: Rimavská Sobota, Žiar nad Hronom a Banská Štiavnica. Súčasne nastáva aj zmena vo vedení troch nových nemocníc. Novým riaditeľom nemocníc v Rimavskej Sobote, Žiari nad Hronom a Banskej Štiavnici sa stáva Ivan Mokrý. Tento krok potvrdzuje strategický cieľ dosiahnuť väčšiu efektivitu a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Svet zdravia získal 100% vlastnícky podiel v súkromnej spoločnosti Nemocnice a polikliniky a.s.. Túto transakciu definitívne potvrdil aj Protimonopolný úrad SR. Spoločnosť Svet zdravia patrí do skupiny Penta Investments. nákup prístrojového vybavenia a IT dosiahnu sumu takmer 6 miliónov EUR.
Tri nové nemocnice poskytujú zdravotnú starostlivosť v spádovej oblasti pre viac ako 160-tisíc obyvateľov. V roku 2013 dosiahli tržby na úrovni 25,4 mil. EUR a zamestnávajú 1074 pracovníkov.
„Naším dlhodobým cieľom je vybudovať sieť regionálnych nemocníc, ktoré prinesú pacientom dostupnú a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Tri nové nemocnice nám umožnia tento zámer začať realizovať aj v stredoslovenskom regióne. Súčasne vytvárajú nové synergické príležitosti v lepšej organizácii aj pre naše súčasné nemocnice," povedal Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ spoločnosti Svet zdravia, a.s..
Okrem postupnej integrácie nových nemocníc do súčasnej siete a využitia synergie predovšetkým v oblasti nemedicínskych činností, sa neplánujú opatrenia, ktoré by mali významný vplyv na zamestnanosť nových alebo súčasných zariadení v skupine.
„Chceme poskytovať rovnaký štandard zdravotnej starostlivosti v každej z našich nemocníc. V prípade investícií predpokladáme, že ich objem bude podobný ako pri terajších nemocniciach Sveta zdravia,” doplnil Ľuboš Lopatka.
Najväčšie plánované investície v doterajšej sieti regionálnych nemocníc Svet zdravia v roku 2014:
modernizácia Onkologického pavilónu v Michalovciach
rekonštrukcia operačných sál v Partizánskom a v Trebišove
rozšírenie gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v Spišskej Novej Vsi
nový počítačový tomograf (CT) vo Svidníku
zateplenie objektu liečebne pre dlhodobo chorých v Humennom
pokračovanie v dlhodobom projekte modernizácie výťahov a výmen okien.
Tomáš Kráľ
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.