Dňa 28.8.2015 o 11.30 hodine si občania Rimavskej Soboty položením vencov pri pamätníku osloboditeľov mesta pripomenuli 71. výročie vyhlásenia SNP. Žiaľ, o niekoľko dní sa „pohrobci“ gardistov prejavili tak, že na tabuliach zastriekali bielou sprejovou farbou SNP. Po odstránení uvedených nápisov, práve v predvečer 71.výročia SNP opäť v kastastri Rim. Sobota, zastriekali pravdepodobne tí istí „gardisti“ „SNP“, čiernou farbou a vedľa nastriekali hákový kríž.
Či sa jedná o primitivizmus nadrogovaných „intelektuálov“, alebo zámer určitých osôb, nech si čitateľ urobí úsudok sám.
Každopádne odkaz SNP ako prejav proti fašistickej tyranii, je stále aktuálny a za obdobie od skončenia 2. svetovej vojny je práve dnes prvkom zjednocujúcim antifašistické sily, ktoré sú schopné otvorene vystupovať proti zmáhajúcemu sa fašizmu.
Juh Slovenska od Šamorína - Nové Zámky - Levice - Lučenec - Rimavská Sobota - Rožňava – Košice... pripadol podľa Viedenskej arbitráže horthyovskému Maďarsku.
Občania slovenskej národnosti, ale aj prostí občania maďarskej národnosti, krátko po tejto anexii vytriezveli a dokonca verejne deklarovali za navrátenie do Československa. No krutý fašistický Horthyho režim nekompromisne potláčal akýkoľvek iný postoj než bol profašistický.
Nebolo tomu inak ani v Rimavskej Sobote. Aj keď po odstúpení južného územia Maďarsku zavítal „admirál Miklós Horthy„ do Rimavskej Soboty na bielom koni, prostý ľud mal vo veľkej miere iný názor.
Po vypuknutí SNP 29.8.1944 sa výrazne zintenzívnil aj podzemný odboj proti fašizmu vo vtedajšom Maďarsku. Maďarskí antifašisti sa zapájali do protifašistického odboja. Dokonca aj maďarská generalita koketovala s myšlienkou (napr. gen Wereš) vzdať sa Červenej armáde a zapojiť sa do boja proti Hitlerovcom.
Z maďarských antifašistov bola na území Slovenska vytvorená partizánská brigáda pod velením mjr. Kozlova a v rámci nej bol vytvorený partizánsky oddiel Šándor Petöfi, ktorý mal z vyše 230 príslušníkov vyše 180 partizánov maďarskej národnosti, a práve tento oddiel vyvíjal bojovú činnosť aj v našom regióne od Salgótarjánu po Rim. Sobotu. Brigáda mjr. Kozlova s takmer 9000 partizánmi vyvíjala bojovú činnosť až po Košice. Isté obdobie mala svoj štáb na v pohorí Bučeň a po stianutí 3.10.1944 mala svoj štáb určité obdobie v obci Babinec, neskôr v Čiernej Lehote.
Túto skutočnosť popisujem predovšetkým z toho dôvodu, že širokej verejnosti v našom regióne pôsobenie brigády mjr. Kozlova je málo známe a o zapojení maďarských antifašistov v partizánskom hnutí ešte menej.
Ako zdôraznil vo svojom príhovore predseda ObV SZPB v Rim. Sobote Ing. Pavol Brndiar, je naším poslaním o odkaze bojovníkov proti fašizmu a najmä SNP objektívne šíriť najmä medzi mladými ľudmi.
Osobne si myslím, že nie je nutné, aby v každej odci či meste boli spomienkové slávnosti vyhlásenia SNP práve 29. augusta. Tento deň je venovaný celoslovenským oslavám v Banskej Bystrici, tak by mali mestá a obce organizivať „dni obce“ a spomienkové oslavy mimo tento termín! Veď SNP v otvorenom boji trvalo takmer 2 mesiace a po jeho porážke partizánský odboj pokračoval až do oslobodenia Slovenska.
Preto by regionálne, miestne oslavy mohli byť aj pred týmto dátumom a najmä po 29. auguste s prihliadnutím na miestne udalosti počas SNP.
Možno práve v období septembra-októbra by bol priestor pre pripomenutie tejto udalosti žiakom a študentom po zahájení školského roku.
Pri týchto príležitostiach by sme mali využiť aj prítomnosť piamych účastníkov v boji proti fašizmu, ktorých rady neúprosne pohlcuje čas. Veď napríklad v Rimavskej Sobote pri spomienkových oslavách SNP 18.8.2015 boli prítomní len dvaja priami účastníci (plk. Ladislav Sládek a Mgr. Július Molitoris).
Na záver pietneho aktu zanel hymnus „KTO ZA PRAVDU HORÍ“.
Je potrebné aj touto cestou poďakovať všetkým účastníkom spomienkového zhromaždenia, ktorí prišli napriek tropickej horúčave a najmä príslušníkom armády SR z posádky v Rožňave, ktorí prí kladení vencov a pri čestnej stráži absolútne nedali na sebe badaď v uniformách neznesiteľné teplo.
V RIMAVSKEJ PÍLE SPOMÍNALI
Dňa 15.8.2015 v Tisovci, miestnej časti Rimavská Píla obyvatelia tejto obce oslavovali Deň obce. Hlavným obsahom dňa bola spomienka na 71.výročie SNP. Spomienkové zhromaždenie začalo slovenskou hymnou, nasledovala recitácia básne. Po položení venca k pamätnej tabuli obetí vojen sa k zhromaždeným prihovoril Mgr. Ľubomír BAGAČKA, predseda Občianskeho výboru a poslanec Mestského zastupiteľstva v Tisovci za m. č. Rimavská Píla. Vo svojom príhovore pripomenul význam SNP pre povojnové formovanie Československej republiky. Zdôraznil, že SNP patrí k najsvetlejším stránkam novodobých dejín Slovenska a prispelo z medzinárodného hľadiska k tomu, že Slovensko ako súčasť Československa bolo zaradené medzi víťazné štáty po 2. svetovej vojne.
Napriek tomu, že od spomenutej udalosti ubehlo už 71 rokov, protifašistický odkaz SNP je dnes vysoko aktuálny, viac ako uplynulé desaťročia, preto nesmieme zabúdať aké obete fašizmus priniesol a práve dnes, kedy hrozí jeho reštaurácia musia sa ľudia spojiť tak, aby nemal vytvorený priestor na svoje reštaurovanie. Žiaľ, sme svedkami, že niektorí politici krajín bývalej protifašistickej koalície sú propagátormi jeho znovuvzkriesenia. V závere svojho príhovoru vyslovil presvedčenie: “...pokiaľ má človek skutočne zostať človekom, boj za slobodu, mier, ľudskosť a bratstvo medzi národmi nikdy nemôže byť zbytočné“.
Po slávnostnom príhovore zaspieval spevácký súbor „Závadčan“ zo Závadky nad Hronom krásnu slovenskú pesničku „Slovensko moje, otčina moja.“ Slávnostné zhromaždenie bolo zakončené hymnou Ruskej federácie.
Foto: Milan Slabej
JUDr. Jozef Pupala
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.