Žiaľ, o niekoľko dní sa „pohrobci“ gardistov prejavili tak, že na tabuliach zastriekali bielou sprejovou farbou SNP. Po odstránení uvedených nápisov, práve v predvečer 71.výročia SNP opäť v kastastri Rim. Sobota, zastriekali pravdepodobne tí istí „gardisti“ „SNP“, čiernou farbou a vedľa nastriekali hákový kríž.
Či sa jedná o primitivizmus nadrogovaných „intelektuálov“, alebo zámer určitých osôb, nech si čitateľ urobí úsudok sám.
Každopádne odkaz SNP ako prejav proti fašistickej tyranii, je stále aktuálny a za obdobie od skončenia 2. svetovej vojny je práve dnes prvkom zjednocujúcim antifašistické sily, ktoré sú schopné otvorene vystupovať proti zmáhajúcemu sa fašizmu.
Juh Slovenska od Šamorína - Nové Zámky - Levice - Lučenec - Rimavská Sobota - Rožňava – Košice... pripadol podľa Viedenskej arbitráže horthyovskému Maďarsku.
Občania slovenskej národnosti, ale aj prostí občania maďarskej národnosti, krátko po tejto anexii vytriezveli a dokonca verejne deklarovali za navrátenie do Československa. No krutý fašistický Horthyho režim nekompromisne potláčal akýkoľvek iný postoj než bol profašistický.
Nebolo tomu inak ani v Rimavskej Sobote. Aj keď po odstúpení južného územia Maďarsku zavítal „admirál Miklós Horthy„ do Rimavskej Soboty na bielom koni, prostý ľud mal vo veľkej miere iný názor.
Po vypuknutí SNP 29.8.1944 sa výrazne zintenzívnil aj podzemný odboj proti fašizmu vo vtedajšom Maďarsku. Maďarskí antifašisti sa zapájali do protifašistického odboja. Dokonca aj maďarská generalita koketovala s myšlienkou (napr. gen Wereš) vzdať sa Červenej armáde a zapojiť sa do boja proti Hitlerovcom.
Z maďarských antifašistov bola na území Slovenska vytvorená partizánská brigáda pod velením mjr. Kozlova a v rámci nej bol vytvorený partizánsky oddiel Šándor Petöfi, ktorý mal z vyše 230 príslušníkov vyše 180 partizánov maďarskej národnosti, a práve tento oddiel vyvíjal bojovú činnosť aj v našom regióne od Salgótarjánu po Rim. Sobotu. Brigáda mjr. Kozlova s takmer 9000 partizánmi vyvíjala bojovú činnosť až po Košice. Isté obdobie mala svoj štáb na v pohorí Bučeň a po stianutí 3.10.1944 mala svoj štáb určité obdobie v obci Babinec, neskôr v Čiernej Lehote.
Túto skutočnosť popisujem predovšetkým z toho dôvodu, že širokej verejnosti v našom regióne pôsobenie brigády mjr. Kozlova je málo známe a o zapojení maďarských antifašistov v partizánskom hnutí ešte menej.

Ako zdôraznil vo svojom príhovore predseda ObV SZPB v Rim. Sobote Ing. Pavol Brndiar, je naším poslaním o odkaze bojovníkov proti fašizmu a najmä SNP objektívne šíriť najmä medzi mladými ľudmi.
Osobne si myslím, že nie je nutné, aby v každej odci či meste boli spomienkové slávnosti vyhlásenia SNP práve 29. augusta. Tento deň je venovaný celoslovenským oslavám v Banskej Bystrici, tak by mali mestá a obce organizivať „dni obce“ a spomienkové oslavy mimo tento termín! Veď SNP v otvorenom boji trvalo takmer 2 mesiace a po jeho porážke partizánský odboj pokračoval až do oslobodenia Slovenska.
Preto by regionálne, miestne oslavy mohli byť aj pred týmto dátumom a najmä po 29. auguste s prihliadnutím na miestne udalosti počas SNP.
Možno práve v období septembra-októbra by bol priestor pre pripomenutie tejto udalosti žiakom a študentom po zahájení školského roku.
Pri týchto príležitostiach by sme mali využiť aj prítomnosť piamych účastníkov v boji proti fašizmu, ktorých rady neúprosne pohlcuje čas. Veď napríklad v Rimavskej Sobote pri spomienkových oslavách SNP 18.8.2015 boli prítomní len dvaja priami účastníci (plk. Ladislav Sládek a Mgr. Július Molitoris).
Na záver pietneho aktu zanel hymnus „KTO ZA PRAVDU HORÍ“.
Je potrebné aj touto cestou poďakovať všetkým účastníkom spomienkového zhromaždenia, ktorí prišli napriek tropickej horúčave a najmä príslušníkom armády SR z posádky v Rožňave, ktorí prí kladení vencov a pri čestnej stráži absolútne nedali na sebe badaď v uniformách neznesiteľné teplo.
V RIMAVSKEJ PÍLE SPOMÍNALI
Dňa 15.8.2015 v Tisovci, miestnej časti Rimavská Píla obyvatelia tejto obce oslavovali Deň obce. Hlavným obsahom dňa bola spomienka na 71.výročie SNP. Spomienkové zhromaždenie začalo slovenskou hymnou, nasledovala recitácia básne. Po položení venca k pamätnej tabuli obetí vojen sa k zhromaždeným prihovoril Mgr. Ľubomír BAGAČKA, predseda Občianskeho výboru a poslanec Mestského zastupiteľstva v Tisovci za m. č. Rimavská Píla. Vo svojom príhovore pripomenul význam SNP pre povojnové formovanie Československej republiky. Zdôraznil, že SNP patrí k najsvetlejším stránkam novodobých dejín Slovenska a prispelo z medzinárodného hľadiska k tomu, že Slovensko ako súčasť Československa bolo zaradené medzi víťazné štáty po 2. svetovej vojne.
Napriek tomu, že od spomenutej udalosti ubehlo už 71 rokov, protifašistický odkaz SNP je dnes vysoko aktuálny, viac ako uplynulé desaťročia, preto nesmieme zabúdať aké obete fašizmus priniesol a práve dnes, kedy hrozí jeho reštaurácia musia sa ľudia spojiť tak, aby nemal vytvorený priestor na svoje reštaurovanie. Žiaľ, sme svedkami, že niektorí politici krajín bývalej protifašistickej koalície sú propagátormi jeho znovuvzkriesenia. V závere svojho príhovoru vyslovil presvedčenie: “...pokiaľ má človek skutočne zostať človekom, boj za slobodu, mier, ľudskosť a bratstvo medzi národmi nikdy nemôže byť zbytočné“.
Po slávnostnom príhovore zaspieval spevácký súbor „Závadčan“ zo Závadky nad Hronom krásnu slovenskú pesničku „Slovensko moje, otčina moja.“ Slávnostné zhromaždenie bolo zakončené hymnou Ruskej federácie.
Foto: Milan Slabej
JUDr. Jozef Pupala
































Dňa 28.8.2015 o 11.30 hodine si občania Rimavskej Soboty položením vencov pri pamätníku osloboditeľov mesta pripomenuli 71. výročie vyhlásenia SNP.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-