Marta Hlušíková
sa narodila 9. 10. 1952 v Leopoldove. Detstvo a mladosť prežila v Trenčíne. Tu navštevovala aj základnú školu a Strednú všeobecnovzdelávaciu školu. V rokoch 1971 - 1976 bola poslucháčkou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odbor slovenský jazyk a literatúra – latinčina (1980 rigorózne skúšky, PhDr.)
V rokoch 1976-1977 začala pracovať ako odborná redaktorka v Archeologickom ústavu SAV v Nitre. V rokoch 1977-1982 spolu s manželom sa usadili v Banskej Štiavnici. Tam sa postavila za katedru ako triedna profesorka na Strednej škole pre pracujúcich pri Lesnom odbornom učilišti. Keď sa jej narodil syn a potom dcéra, presťahovala sa s rodinou v roku 1982 do manželovho rodiska, do Rimavskej Soboty. V rokoch 1982-1991 sa stala stredoškolskou profesorkou na Strednej ekonomickej škole. Okrem slovenského jazyka učila aj dejepis a občiansku náuku. Od roku 1991 je profesorkou slovenského jazyka a latinčiny na Gymnáziu Ivana Kraska v Rimavskej Sobote.
K jej záľubám patrí spev, hudba, kreslenie a písanie.
Spev, tanec a lásku k hudbe naplno rozvinula v beatovej skupine Akord a v tanečnom súbore Trenčan a Gymnik. Ďalšou záľubou je kreslenie. Kreslila svojich profesorov z vysokej školy, neskôr kreslenie využila pri ilustrovaní niekoľkých jazykových publikácií. No jej najväčšou láskou je písanie. Začínala básničkami a rozprávkami. Intenzívnejšie publikuje od roku 1989, píše poéziu, prózu i drámu, no orientuje sa predovšetkým na detského čitateľa a poslucháča.
Uverejnila pre deti temer 200 poviedok, básní a rozprávok (v časopisoch Včielka, Zornička, Mamatatajojo, Slniečko, Slnečnica, Adamko, Maxík, Zvonček, Slovenský rozhlas).
Šesť textov je zaradených do Čítanky pre 3. ročník ZŠ a Čítanky pre 4. ročník ZŠ.
(MG)
{jcomments on}
Príďte na besedu so spisovateľkou Martou Hlušíkovou o jej knihách Doporučený
Napísal(a) admin
Na besedu so spisovateľkou Martou Hlušíkovou pri príležitosti Mesiaca knihy pozýva Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Beseda sa uskutoční 11. marca 2011 o 13.30 hod. v priestoroch múzea. Záujemci sa s pani spisovateľkou budú môcť porozprávať o veselých rozprávočkách z jej kníh, ako napr. Bublinkové rozprávky, Kde pavúky tkajú cukrovú vatu, Písmenkovo, alebo Tam, kde pršia výkričníky. Skupinovú účasť zo škôl je potrebné nahlásiť vopred telefonicky na číslo: 047/5632741, alebo na e-mail: . Vstup na besedu je voľný.
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.