Spravodajská agentúra SITA vydala v nedeľu 11. marca 2012 správu, podľa ktorej za požiarom hradu Krásna Hôrka na hornom Gemeri sú zrejme dvaja chlapci vo veku 11 a 12 rokov, ktorí sa pokúšali zapáliť si cigaretu. Neopatrným zaobchádzaním však zapálili trávu na hradnom kopci, od ktorej sa vznietila aj národná kultúrna pamiatka. Vyšetrovateľ už v tomto prípade začal trestné stíhanie pre zločin všeobecného ohrozenia. Miesto činu stále skúmajú experti z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Košiciach. Informovala o tom košická policajná hovorkyňa Jana Mésarová.Strecha najkrajšieho stredovekého hradu zo 14. storočia ľahla popolom v sobotu popoludní. Požiar vypukol okolo trištvrte na jednu a napriek enormnej snahe sa hasičom strechy pokryté dreveným šindľom nepodarilo zachrániť. Zhoreli všetky strechy vrátane interiéru horného gotického hradu. Ostatné vnútorné časti hradného areálu boli zadymené, takže ešte nebolo možné určiť definitívny rozsah škôd.
Minister vnútra tvrdí, že len vďaka rýchlemu zásahu hasičov nezhorel celý hrad. Tí mali
pred pár rokmi cvičenie práve na Krásnej Hôrke. "Veľmi dobre a rýchlo sa tam vedeli dostať, natiahnuť hadice aj spôsob hasenia," konštatoval Lipšic.
Do záchranných prác sa zapojili záchranné zložky HaZZ, RZP a vojenská posádka VÚ v Rožňave. Na mieste zasahovalo 47 policajtov z jednotlivých policajných zložiek a dva služobné psy. Zasahoval aj vrtuľník letky Ministerstva vnútra SR, 84 príslušníkov HaZZ s dobrovoľníkmi.
Pri incidente sa nezranil žiaden civil. Jeden príslušník HaZZ Rožňava utrpel ľahké zranenie, ktoré si nevyžadovalo ošetrenie. Požiar lokalizovali o 15:30, zásah policajtov potrval do 21:00. Polícia naďalej situáciu monitoruje a objekt stráži, v obci sú posilnené policajné hliadky.
(Zdroj: Pravda)
Fotografie hradu Krásna Hôrka po ničivom požiari
Do záchranných prác sa zapojili záchranné zložky HaZZ, RZP a vojenská posádka VÚ v Rožňave. Na mieste zasahovalo 47 policajtov z jednotlivých policajných zložiek a dva služobné psy. Zasahoval aj vrtuľník letky Ministerstva vnútra SR, 84 príslušníkov HaZZ s dobrovoľníkmi.
Pri incidente sa nezranil žiaden civil. Jeden príslušník HaZZ Rožňava utrpel ľahké zranenie, ktoré si nevyžadovalo ošetrenie. Požiar lokalizovali o 15:30, zásah policajtov potrval do 21:00. Polícia naďalej situáciu monitoruje a objekt stráži, v obci sú posilnené policajné hliadky.
(Zdroj: Pravda)
Fotografie hradu Krásna Hôrka po ničivom požiari
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.